Nedávno som oslovila spisovateľku Emily D. Beňovú. Slovo dalo slovo a táto slovenská autorka, ktorá žije so svojou rodinou v malebnej dedinke na východe Slovenska, súhlasila s rozhovorom. Možno sa pýtate, prečo som ju vlastne oslovila? Nuž, začala písať vo svojich trinástich rokoch. Keď mala devätnásť napísala svoju prvú fantasy sériu Temní anjeli. Dnes je úspešnou autorkou viac ako dvadsiatich kníh a už čoskoro (20.10.2021) vychádza jej novinka 666 duší. A to všetko prináša veľa zaujímavých otázok.
Pani Beňová, o tom, že ste spisovateľka, už vieme. Aké sú však vaše ďalšie záľuby? A máte vôbec na nejaké čas? Ako žije taký spisovateľ?
Musím priznať, že toho času je naozaj minimum. Kým doobeda sa venujem synovcovi, poobede svojim dvom kočkám. Často mi dni zbehnú závratnou rýchlosťou. Ak náhodou nepíšem, motám sa v záhrade, lebo milujem prírodu a kvety. Občas rada tvorím a vtedy sa venujem výrobe miniatúr, ktoré sú mojou malou vášňou. Avšak najviac času venujem vlastným knihám a ich písaniu.
Píšete fantasy a ženské romány. Kde beriete inšpiráciu na písanie?
Je to rôzne, ale moje príbehy často vznikajú na podnety snov. Mnohokrát som svoje knihy začala písať hneď potom, ako sa mi prisnili.
Patríte medzi veľmi aktívnych autorov. Často pracujete naraz na niekoľkých projektoch. Prezraďte nám, máte nejaký systém písania? Napríklad počet strán za deň, vyhradené hodiny na písanie, nejaký rituál alebo ako vlastne pracujete na svojich knihách?
Áno, je to pravda. Veľakrát pracujem na niekoľkých veciach naraz a býva to naozaj únavné. Robím však to, čo ma baví, a preto mi to takto vyhovuje. Čo sa týka písania, nemám rituál. Nedokážem písať podľa plánov. Píšem, len ak na to mám vhodné myšlienky. Neviem písať z donútenia a už vôbec s vedomím, že jednoducho musím, lebo odbila „tá“ hodina. V písaní potrebujem voľnosť a flexibilitu. Niekedy večer jednoducho padnem únavou a mávam obdobia, kedy nenapíšem ani čiarku dlhšie ako pol roka. Avšak potom nastane „zlom“ a ja píšem takmer každú voľnú chvíľu.
Ako dlho vám trvá napísať knihu?
Je to individuálne. Raz som napísala knihu za dva a pol mesiaca. Inokedy mi to trvalo aj viac než polrok.
Aké knihy čítate vy a kto je váš obľúbený autor?
Nečítam knihy. Už roky na to nemám čas. Výnimkou sú okamihy, kedy ma niekto poprosí o recenziu. Nad vlastnými knihami strávim tak veľa času, že pohľad na iné ma neláka. Ale ak by som mala siahnuť po nejakom žánri, bude to historická literatúra. Tú mám rada.
Začínali ste písať vo svojich trinástich rokoch. Spomeniete si ešte na svoje začiatky? Čo ste písali a čo vás k písaniu viedlo? Máte nejaký vtipný zážitok zo svojich začiatkov?
Spomínam si, že môj prvý príbeh bol o Luneticu. Staršie ročníky si na nich určite pamätajú. Vtedy som písala takú poviedku a vlastne vďaka tomu som si uvedomila, že toto je to, čo robiť chcem – písať knihy. Ale ako prvé som písala básničky, neskôr rozprávky, ktoré mám dodnes, a nakoniec som sa našla v románoch. Vtipný zážitok? Ten sa mi stal pred dvoma rokmi, kedy som manžela oslovila menom hlavného hrdinu v knihe, ktorú som vtedy písala. Ešte dobre, že mám chápavého muža. 😊
Viem, že ste pomohli viacerým začínajúcim autorom v prvých krokoch k vydaniu knihy.
Áno, je to pravda. Robím to dodnes. Pomáham im splniť si vlastné sny, lebo mne kedysi nepomohol nikto. Spomínam si, ako som roky hľadala aspoň nejaké znamenie, no päť rokov mi hovorili NIE. Preto chcem pomôcť iným a dať im vedieť, že nie sú sami.
V akom žánri sa pohybovali?
Väčšinou to boli ženské romány, no medzi nimi bolo aj jedno fantasy.
Čo je najťažšie na „spisovateľských“ začiatkoch?
Dostať sa do povedomia. Toto je naozaj boj. Vydať knihu nie je nijaká veda, ak sú peniaze, no čo potom? Ako o sebe dať vedieť? Nie je nič ťažšie ako odraziť sa od dna a získať si svoju čitateľskú základňu.
Už čoskoro vyjde knižne vaša novinka 666 duší. Počula som, že je to prvá zo série troch kníh, takže čitatelia sa majú na čo tešiť. „Vášeň, túžba a pokušenie z hlbín samotného pekla,“ tak znie začiatok anotácie knihy 18+, ktorú si už dnes môžu čitatelia zakúpiť v elektronickej forme. Videla som už mnohé pozitívne ohlasy čitateliek na internete a už teraz netrpezlivo čakajú ďalšie vydania série. Ako vnímate ženskú erotickú fantáziu v porovnaní s tou mužskou? Hovoríte o tom prípadne i so svojimi čitateľkami?
Vnímam ju pozitívne. Obe strany to vedia podať svojím spôsobom, čo je výhodou. Nie, takéto veci s čitateľmi nerozoberám, no verím, že si v mojej knihe nájdu to svoje obe pohlavia. 😊
Na čo sa môžu čitatelia tešiť okrem tejto série? Pripravujete už niečo ďalšie?
Áno, v počítači čakajú ďalšie dva príbehy. Som nenapraviteľný „spisomoľ“, ktorý nedokáže zostať bez písania. Hlavu mám plnú nápadov a ak ma múza raz uchopí, nedokážem sa odmlčať.
Všimla som si, že robievate besedy alebo sa zúčastňujete aktivít s rôznymi organizátormi. Ako si organizujete tieto aktivity a kde vás budú môcť čitatelia stretnúť najbližšie?
Musím priznať, že tento rok som mala mať ešte dve ďalšie besedy, no pre pandémiu sa zrušili. Nateraz som si neplánovala nič ďalšie, no nebránim sa, ak by takáto možnosť nastala. Som otvorená všetkým možnostiam a veľmi rada sa stretávam so svojimi čitateľmi. Cítim povinnosť venovať im svoj čas, pretože oni mojim knihám venujú celé hodiny, a to si nesmierne vážim.
Chceli by ste prípadne čitateľom niečo odkázať?
Skôr by som im chcela poďakovať.
Som vďačná za každé prečítanie si mojich kníh.
Veľmi si to vážim.
Rozhovor pripravila Lucia Balagová
