Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) zamietol sťažnosti šéfa Smeru-SD Roberta Fica a exministra vnútra Roberta Kaliňáka. Sťažnosti súviseli s obvineniami, ktoré im boli vznesené v apríli 2022 v rámci vyšetrovania, nad ktorým vykonával dozor Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR o tom informovalo na svojom webe.
Ministerstvo priblížilo, že špeciálny prokurátor bol v danej veci z konania vylúčený rozhodnutím generálneho prokurátora, pričom sťažovatelia vzniesli námietky zaujatosti aj voči všetkým ostatným prokurátorom ÚŠP. „Tieto námietky generálny prokurátor posúdil ako žiadosť, aby dozor nad vyšetrovaním v trestnej veci sťažovateľov vykonávala iná súčasť prokuratúry, pričom zákon o prokuratúre neumožňoval takéto opatrenie urobiť,“ uviedlo ministerstvo na svojom webe.
Fico s Kaliňákom sa sťažovali, že vzhľadom na všeobecnú systémovú zaujatosť ÚŠP, dozor nad vyšetrovaním v ich trestnej veci nebol nestranný, a že ich námietka zaujatosti bola svojvoľne posúdená ako žiadosť o odňatie a prikázanie veci, v dôsledku čoho boli zbavení účinného prostriedku nápravy. V novembri 2022 im Generálna prokuratúra SR podľa paragrafu 363 Trestného poriadku obvinenia zrušila.
„Napriek tomu sťažovatelia trvali na pokračovaní v konaní pred ESĽP tvrdiac, že dôvody zrušenia ich obvinení generálnym prokurátorom boli odlišné od dôvodov, na ktorých boli založené ich námietky zaujatosti, že nedostali žiadne odškodnenie za údajné porušenie ich práv podľa dohovoru a že neexistuje záruka, že obvinenie nebude opätovne vznesené, opäť pod dozorom ÚŠP,“ uviedlo ministerstvo.
ESĽP vo svojom rozhodnutí pripomenul, že otázku spravodlivosti trestného procesu možno v zmysle jeho judikatúry zodpovedať až po preskúmaní konania ako celku, teda až po jeho skončení. „Z tohto hľadiska, po rozhodnutí generálneho prokurátora z novembra 2022 voči sťažovateľom aktuálne neprebieha konanie, v ktorom by sa rozhodovalo o trestnom obvinení proti nim,“ sprostredkovalo ministerstvo argumentáciu ESĽP.
Ďalej ESĽP pripomenul, že záruky nezávislosti a nestrannosti, zahrnuté v práve na spravodlivý proces sa vzťahujú na súd rozhodujúci o trestnom obvinení a nie na orgány prokuratúry. Pokiaľ sťažovatelia spochybňujú spôsob, akým s ich námietkou zaobchádzal generálny prokurátor, je podľa ESĽP otázne, či vyčerpali vnútroštátne prostriedky nápravy, keďže takúto námietku nepredložili Ústavnému súdu. „Na základe uvedeného ESĽP dospel k záveru, že sťažnosti sú ako celok neprijateľné a zamietol ich,“ dodal rezort spravodlivosti.
(tasr)
