Ako predstaviť človeka, ktorý je na politickej scéne príliš dlho na to, aby sme v rozhovore túto tému vynechali? Hoci v rozhovore neobídeme aj politiku, pýtala som sa predovšetkým na jej bežný, každodenný život. V dave by ste ju rozpoznali ľahko. Vždy je upravená žena, stále sa usmieva. Nitranka Eva Antošová.
Si matkou dvoch už dospelých detí. Keď sa obzrieš späť, máš pocit, že ti politická kariéra ukrojila z času, ktorý má byť venovaný rodine?
Tak hneď prvá otázka ma trochu zabolí, rozruší, ale sľúbila som tento rozhovor, tak snáď neutečiem 🙂
30 rokov v politike (s jedinou prestávkou) na komunálnej, regionálnej, aj parlamentnej úrovni ušlo ako voda a tak rýchlo vyrástli moje deti. Život bol hektický, ale taký som si ho vybrala. Horšie je, že tých maličkých stvorení sa nikto nespýta, či je lepšie, aby mama bola cez týždeň v práci a cez víkendy na rôznych kultúrnych podujatiach, alebo je lepšie u babičky, ktorá dovolí niekedy viac, ako treba.
Keď máte 30-40 rokov, pevné zdravie, hlavu plnú ideálov a hlavne pocit, že môžete veľa zmeniť a zlepšiť život mnohým ľuďom, na tých svojich často zabúdate. No vtedy nikto neprotestoval, vlastne ani dnes, to iba ja, s bežiacim časom vidím, aké je dôležité upriamiť pozornosť na svoju rodinu, a mnohokrát aj na seba samého. Dnes sa tomu hovorí sebaláska, kedysi to bolo sebectvo…a to bola chyba. Preto máme dnes vyhorené ženy 50 plus, a aj mnoho rozvedených rodín, pretože žena bola nielen manželka a matka, ale aj vzorná dcéra, slušná nevesta, príjemná švagriná, popritom výborná kuchárka a vychovávateľka detí… takéto funkcie sme si zobrali na plecia, a keď k tomu pridáte profesionálny rast, katastrofa je na svete. Mnohé som však našťastie ustála a dnes sa doma teším z mladých, vzdelaných a slušných ľudí. Ako v každej rodine nastanú aj zložité situácie a vtedy si spomeniem na slová mojej mamy: “S láskou, všetko dokážeš iba s láskou“. A tak to bolo aj pri výchove mojich detí… Práve vďaka nim som aj dnes otvorená novým veciam, impulzom, takže keď sa obzriem do ich detstva zahodím výčitky, všetko je tak ako má byť 🙂
Do vašej rodiny patrí aj zvierací člen. Povedz nám niečo o ňom.
Labrador Justin je už 8-ročný pán pes, a samozrejme je najobľúbenejší člen našej rodiny. 8 rokov sa každé ráno zvítame a večer si povieme dobrú noc. A medzitým ho stokrát pohladkám…Ten, kto má doma psíka, vie, o čom hovorím. Potom nasleduje hravý kocúr Gianni a potom asi my 🙂 Moje sklony starať sa o zvieratá siahajú do detstva a som rada, že to neskončilo iba vo verbálnej rovine. Okrem toho, že pomáham rôznym útulkom, vďaka spolupráci so Slobodou zvierat a Humánnym pokrokom som presadila v parlamente zákony Zákaz chovu kožušinových zvierat na biznis a zákon Zviera nie je vec, ktorý pojednáva o ochrane zvierat, zákaze nelegálneho množenia, o zákaze nechať zviera o hlade a smäde… jednoducho definovali sme zviera ako živú a cítiacu bytosť a som na tento zákon hrdá! Zákon Nie reťaziam bol tiež mojim dieťaťom a som rada, že je už schválený. Politika v tomto prípade nehrá rolu, dôležitý je cieľ – pomôcť týraným psíkom.
Láska k zvieratám je u mňa prirodzená a myslím, že ma robí dobrým človekom. Rovnako aj pocit potreby pomáhať ľuďom v núdzi, jednoducho slabším. Zaujímavé je, že tento vzťah som tiež vyšperkovala až do podoby zákona o Charitách a povinnosti potravinových reťazcov odovzdávať potraviny charitatívnym organizáciám. V mojich aktivitách nikdy nejdem iba hladko po povrchu, snažím sa im dať ten najvyšší rozmer – v tomto prípade v podobe zákonov. Pravidelne pomáham aj charitatívnej organizácii Podaj mi ruku Nitra, som v kontakte s mnohými organizátormi benefičných koncertov, jednoducho pomáham.
Všimla som si, že sa nebrániš pridávaniu vlastných videí a fotiek na sociálnych sieťach. Ľudia ťa tak môžu spoznať z rôznych uhlov. Robilo ti niekedy problém takto „instatne“ a bezprostredne zdieľať svoje názory? Čo kritici a hejteri?
Nemám čo skrývať. Zvykla som si, že život politikov je verejný. Novinári ti môžu pomôcť, aj ublížiť. Ale pokiaľ si normálny človek, nemáš sa čoho báť. Svoje počiny a názory publikujem na Facebooku, Instagrame a veľmi sa teším na spustenie mojej novej webovej stránky www.antosova.sk. Tam sa dá oveľa viac priblížiť ľuďom postoj napríklad k súčasnej politike, ale aj vyjadriť konkrétnejšie lásku k nášmu kraju, úctu k dejinám, povedať svoj názor napríklad prostredníctvom blogov. Veľký význam sa prikladá sociálnym sieťam, nič s tým neurobím, ale všimla som si, že akonáhle sa uvoľnili protipandemické opatrenia, ľudia bežali do ulíc, kaviarní, na námestia. Chýbali nám osobné kontakty, chýbala nám energia, ktorú cez Instagram nepošleš.
Stále si aktívna ako vicežupanka a poslankyňa za Nitriansky kraj. Napĺňa ťa ešte táto práca? Aké sú jej limity?
Ľudia mi dali veľkú dôveru v podobe tisícov hlasov a mojim cieľom je ich nesklamať. Nebudem tvrdiť, že v našej práci je všetko ideálne a najskôr začnem kritikou do vlastných radov: Posledné zastupiteľstvo nebolo jednoduché, zopár poslancov vytvorilo novú platformu a všetci tam niekoľko hodín riešili aké funkcie sa im odoberú a aké funkcie im zostanú. Nikto sa nezaujímal o program, ktorý nová platforma ponúka, a či vôbec nejaký plán pre rozvoj regiónu prináša. Preto bolo moje vystúpenie zamerané nie na personálne otázky, ale na hľadanie spoločných línií, ktoré pomôžu podnikateľom, živnostníkom, napríklad aj včelárom, zeleninárom na regionálnej úrovni.
Som vicežupanka nie preto, že by som mala nejaké privilégiá, jednoducho preto, že počet hlasov ktoré som dostala od ľudí v rámci koalície ma na toto miesto vyniesol. Za to som veľmi vďačná, ale tým to nemôže skončiť. Dúfam, že to nevyznie neskromne, ale chýba mi viac kompetencií k tejto funkcií. Je pre mňa nepríjemné ustavične obťažovať predsedu NSK aktivitami, ktoré by som mohla robiť vo vlastnej réžii. Napríklad vznik a založenie Krajskej organizácie cestovného ruchu je pre kraj jednou z kľúčových a veľmi aktuálnych aktivít a vďaka mojej vytrvalosti sa nám to dúfam v najbližšej dobe podarí. Sme jediný kraj, ktorý nemá založenú inštitúciu, na ktorú sa dajú žiadať finančné podpory a tak zachraňovať kultúrne pamiatky, budovať turistické atrakcie a prekvapiť domácich a zahraničných hostí našim dobrým vínkom, predstaviť im naše tradície. Tým zároveň podporiť folklórne súbory, malé krčmičky, rodinné farmy, remeselníkov, hoteliérov… Náš najslnečnejší kraj plný prírodných krás a vzácnych ľudí nemôže byť pred očami turistov ukrytý !
Priznám sa, že siahodlhé reči na zastupiteľstvách nie sú pre mňa a preto som sa prihlásila do projektu Rady partnerstva pre integrovaný rozvoj Nitrianskeho kraja , ktorý je pre ďalšie roky najdôležitejším v zmysle rozvoja podnikateľského, ako aj akademického sektora, školstva, sociálneho a občianskeho života .
Čo však vyčítam našej VÚC, je nízka informovanosť obyvateľov nášho kraja o všetkých možnostiach ako napríklad získať prostriedky pre začiatok svojho podnikania prostredníctvom tematických projektových balíčkov. Ľudia nevedia, že práve Rada partnerstva NSK zostavuje zásobník projektov, a že zelenú majú najmä projekty ako sú vzdelávanie, budovanie zelenej infraštruktúry, výstavba vodovodov v obciach nášho kraja atď.
Akoby sme veľmi slabo zapájali do aktívneho života našich obyvateľov a potom sa divíme, že každé voľby im vysvetľujeme, na čo slúži NSK a VÚC, a to je veľká chyba, pretože sme tu už 20 rokov a naše územie je identické s územím kraja. Chybou by bolo orientovať všetky aktivity na okres Nitra, nezabúdajme na ďalších šesť okresov. Málokto vie, že miera podnikateľskej aktivity je najvyššia v Komárne, v Nitre však sídli viac ako štvrtina aktívnych malých a stredných podnikov. To, že sme geograficky a klimaticky predurčení na poľnohospodársku výrobu, by sme mali brať ako výhodu a zameriavať sa na podporu napríklad rodinných fariem, vinárov, využitie veľkého množstva termálnych prameňov. Najmä našim mladým obyvateľom treba vysvetľovať zaujímavým spôsobom históriu a určite keď im spomenieme, že sme podobne ako staroveký Rím založený na siedmich pahorkoch, bude to pre nich zaujímavé. NSK je zriaďovateľom aj stredných škôl a môže do vzdelávania mladých ľudí veľa povedať. Veľa však záleží na spôsobe a ľuďoch. Všimla som si, že sa začína tvoriť nová generácia politikov aj na regionálnej úrovni, sú to draví mladí ľudia, len si želám, aby popri biznis plánoch, ktoré sú dôležité, mali v sebe aj kus empatie. Len ak budeme vnímať politiku ako poslanie pomáhať, vtedy bude naša práca prospešná.
Ak by si si mala jedného dňa vybrať miesto pre život na dôchodku, kde by to bolo?
Pri našom sociálnom systéme neviem, kedy pôjdem vlastne do dôchodku. Ešte to pár rokov potrvá, ale ja chcem ešte veľa pracovať. Prešla som v živote veľa krajín a hlavným dôvodom bolo more, stredomorská kuchyňa, srdeční ľudia. Nadchýnajú ma napríklad všetky grécke ostrovy. No moje srdce patrí sem, v Nitre som doma a tu by som chcela prežiť aj ďalšie roky. Mám tu mnoho priateľov, rodinu, les, skvelých susedov, kam by som teda chodila.
Si otvorená spájaniu ženských síl v politike? Nemáš pocit, že ženský element je stále akosi potláčaný?
Nemám celkom v obľube pozerať sa na svet čisto zo ženskej alebo mužskej strany. Asi aj preto, že som nemala potrebu nejakými ženskými ľsťami niečo presadzovať. Moja zásada stále platí : „Správaj sa tak, aby si mohla hrdo vkročiť do každých dverí“. Prehry v živote človeka sú sem-tam potrebné, nastavujú zrkadlo a vďaka nim môžeš prehodnocovať svoje konanie. Včera som mala fakt ťažký deň, v ktorom som urobila aj zopár chýb. Jedna krásna mladá novinárka mi napísala, že chybný krok je niekedy lepší, ako žiadny… nebola si to náhodu ty, Brigit? 🙂
Kde sa chodíš nabíjať energiou? Čo ti dáva silu do ďalšieho náročného dňa?
Les, les, les, už mám vykĺbený členok, štípance od komárov a zodraté ďalšie tenisky. Tam je vzduch a ticho. Za posledný rok, keďže sa nedalo chodiť cvičiť, som si našla cestu k joge a meditácii. Nie som úplná šampiónka, ale robím pokroky a cítim, aké je dôležité byť sama so sebou. „Ty si láska“, hovorí sa v jednej meditácii. Keď to človek pochopí, začne sa na seba a na iných pozerať s úctou a pokorou.
Keď sa obzrieš späť, čo pokladáš vo svojom živote za najväčší úspech? A ktoré obdobie bolo najťažšie?
Úspech je relatívny pojem. Veľmi ma ešte prednedávnom napĺňalo tvoriť a presadzovať pre ľudí zákony, ktoré im zjednodušia život, podnikanie, ktoré skutočne vplývajú na kvalitu ich žitia. Boli to desiatky zákonov, ktoré majú svoje príbehy, niekedy až s napínavým dejom ako napríklad zníženie DPH na zdravé potraviny. Vtedy som dostala štipľavé otázky od opozície, prečo neznížime DPH na všetky potraviny a dobre pritom vedeli, že je to otázka peňazí v rozpočte. Dnes majú šancu v znižovaní daní pokračovať, ale opak je pravdou. Ceny potravín sú u nás najvyššie za posledných 5 rokov v celej EÚ. Živnostníci, potravinári, ochranári, učitelia, vojaci, dôchodcovia, to bol môj úspech, priame debaty a zmeny v ich prospech. Nič na svete nie je ťažké, pokiaľ máš pri sebe svojich blízkych. Tesne pred parlamentnými voľbami ma opustila najbližšia osoba v mojom živote, a keď som skladala sľub na Ústavu Slovenskej republiky, pocítila som jej ruku.
Ako si predstavuješ ideálne Slovensko? Čo by mali ľudia pochopiť?
Ideálne Slovensko si každý predstavuje ináč. Nedá sa vyhovieť všetkým, ale my sme sa na Slovensku nemali zle, najmä z hľadiska klimatického, geografického, sme krásny štát s rozmanitou prírodou, ešte stále vľúdnym počasím (dúfam). Akurát nie vždy máme šťastie na výber politikov, ktorí nás majú zastupovať vo vláde. Dňom volieb by mala naša úloha končiť a pre politikov začať! No naopak, dennodenné sledovanie hádok, boja o stoličky a zabúdanie na ľudí vzbudzuje dojem, že fakt máme smolu. Slovensko má byť zdravé, zelené, vzdelané, prosperujúce, spravodlivé, potravinovo sebestačné a pokojné. Čo z toho sa nedá naplniť?
Tvoj syn Peter sa venuje hudbe a vraj má už veľmi veľa fanúšikov. Akú hudbu najradšej počúvaš? Pri ktorej hudbe sa vieš dobre zabaviť?
Syn sa venuje hudbe a sama dobre vieš, že vy umelci to nemáte v živote celkom jednoduché. To, čo iný vidí ako fakt, vy máte pohľad z oblakov a srdce plné farieb 🙂 Som rada, že sa mu darí hlavne v jeho novej tvorbe a že si skladá a spieva pesničky konečne aj v slovenčine.
Ako by si sama seba opísala jednou vetou?
Teraz neviem, či poviem ako sa vidím alebo ako sa chcem vidieť, lebo to je rozdiel. Zodpovedná, láskavá, vďačná 🙂
Ako by si opísala naše mesto jednou vetou?
Nitra – Európske hlavné mesto kultúry! Prvé, čo mi napadlo J. Spolupracujem na tomto významnom projekte a verím, že vyhráme J.
Na záver už len otázočka na odľahčenie. Akú zmrzlinu máš rada?
Nebudem klamať, zmrzku veľmi nejem, ale orosený pohár dobrého proseca je v horúčavách na nezaplatenie.
Ďakujem za rozhovor.
Spracovala a pýtala sa Brigita Tarinová.
