Herečka DAB Eva Pavlíková si našla počas korony nového koníčka. Jej priatelia na sociálnej sieti sa tešia z pravidelnej dávky pekných fotografií.
Aký si mala vzťah k fotografovaniu v minulosti? Nemyslím tým pózovanie pre fotografov, ale skôr vlastné fotenie…
Už na základnej škole, keď som mala okolo 13.rokov, som bola členkou fotokrúžku. Fascinovalo ma tajomstvo vzniku fotografie, vtedy sme ich robili poctivo v tmavej komore, s pomocou vývojky, ustaľovača a iných zázračných vecí. Chodili sme fotiť v Košiciach na veľmi “charizmatický” cintorín Rozália, kde nám vysvetľovali dôležitosť svetla pri fotení, kompozíciu, výber objektu… Keďže tam je množstvo historicky vzácnych hrobiek, starých aj 100 rokov, veľa zelene a stromov, mali sme možnosť vnímať tú hru svetla a fascinujúce obrázky objektov. Stačilo len pozorne vnímať a absorbovať tú krásu a výnimočnosť. Potom čakať v tmavej komore so zatajeným dychom čo sa zobrazí a presvedčiť sa, či je to skutočne to, čo sme chceli zobraziť. Vtedy to bolo naozaj tajomné a pre mňa nesmierne lákavé vyrobiť a odfotiť fotku fotoaparátom. Tuším som mala taký starší Flexaret. Dnes je to úplne iné fotenie. Technika fotoaparátov značne pokročila a vývoj fotoaparátov v mobilných telefónoch ide dupotom dopredu. Dnes samozrejme fotí skoro každý, aj keď špičkových fotografov -profesionálov nie je zasa až tak veľa.
Čo spustilo v tebe túžbu začať fotografovať znova?
S príchodom pandémie sa zintenzívnili moje vychádzky do prírody a tú krásu navôkol som odrazu mala potrebu zachytiť. Moji mladí kolegovia v divadle mi vysvetlili ako narábať s aplikáciami na iphone, ako upravovať fotky, ako ešte zlepšiť zachytený okamih.
Fotografuješ väčšinou prírodu, detaily na kvety, samé krásne, oku lahodiace objekty. Je v tom zámer, že prinášaš pozitívnu energiu?
Rozhodla som sa na siete dávať len pekné a dobré príspevky ako protipól k tej “žumpe”, ktorá sa zo sociálnych sietí stala. Verím, že ešte existuje zopár ľudí, ktorí ich používajú nie na ventiláciu svojej zloby, nenávisti a frustrácie, ale aj na obohatenie sa niečím pekným, inteligentným a pozitívnym.
Neláka ťa fotiť aj ľudí?
Ľudí nefotím, iba ak kamošov, aj to len ako pamiatku na stretnutia. Mala som možnosť pracovať so skvelými fotografmi, napríklad v Nitre to bol Collavino (Henrich Mišovič), alebo Noryk Eggenhoffer, a v Bratislave napríklad s Petrou Bošanskou. Práca s nimi bola pre mňa čistá radosť. A možno som jedna z mala herečiek, ale rada sa dávam fotiť a veľmi sa teším, keď sa fotky podaria.
Neplánuješ prejsť na znovu fotoaparát?
Neplánujem, nie som profík, som len amatérsky nadšenec. A vlastne, mám radosť, keď sa mi podarí zachytiť nejaký krásny moment.
Aké bude tvoje leto? Čo plánuješ?
Moje leto bude letné 😜. Budem na chalupe, občas budem pracovať, možno pôjdem konečne k moru (sme zaočkovaní, celá rodina). Určite sa teším na to, že budem len tak ležať a pozorovať oblohu, počúvať spev vtákov, kochať sa pri mori nekonečnom… Mam za sebou najsmutnejšiu divadelnú sezónu, covid a celkovo nie veľmi veselé obdobie. Chcem veriť, že bude lepšie, že je tu v tejto krajinke ešte zopár múdrych a schopných ľudí, ktorí nezanevreli na kultúru a nás, v kultúre pracujúcich. Tak pekné letne dni všetkým… a snáď lepšie bude…
Pýtala sa Monika Macháčková, sledujte ju na FB!
