Exekúcia je vo všeobecnosti považovaná za zlo. Pre mnohých ľudí ide často o neriešiteľnú situáciu, ktorá negatívne vplýva na kvalitu ich života, život ich rodiny, čo je niekedy, žiaľ, len krok od radikálnych riešení. Podať v tejto situácii pomocnú ruku a pomôcť ju riešiť považujeme za významný krok k zlepšovaniu prístupu k spravodlivosti vôbec. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková preto predložila na dnešné rokovanie vlády úpravu zrážok zo mzdy pri exekúciách, ktorú ministri schválili. Jej cieľom je, aby boli na jednej strane uspokojené pohľadávky oprávnených, ale zároveň bude zachovaný aj príjem dlžníka v takej výške, ktorá je potrebná pre jeho dôstojný život.
V mnohých prípadoch suma, ktorá podľa doterajšej právnej úpravy ostáva povinnému po vykonaní zrážky zo mzdy, nepostačuje na úhradu základných životných potrieb povinného, prípadne členov jeho domácnosti, v dôsledku čoho sa títo povinní ocitajú na hranici chudoby.
Aktuálna právna úprava rozsahu zrážok zo mzdy zároveň nijakým spôsobom nemotivuje dlžníkov zamestnať sa v rámci legálneho trhu práce a nájsť si oficiálny zdroj príjmov, prípadne sa usilovať tieto príjmy zvýšiť. Ako príklad možno uviesť povinného, ktorý vyživuje ďalšiu plnoletú osobu a jedno maloleté dieťa, kedy pri čistej mzde 700 eur povinnému dnes ostáva 545,12 eur a pri čistej mzde vo výške 1500 eur mu ostáva rovnako 545,12 eur. Toto skôr motivuje dlžníka prežívať v tzv. šedej zóne, čo zároveň znamená, že pohľadávku sa nedarí vymôcť a dlžník ako aj oprávnený sa dostávajú do situácie, ktorá sa stáva zdrojom ich frustrácie, hnevu a zvyšujúcej sa nedôvery v štát a jeho inštitúcie.
Pomoc ľuďom v krízových situáciách a zvyšovanie dôveryhodnosti štátu považujeme za kľúčové agendy ministerstva spravodlivosti. Preto sme prišli s návrhom upraviť rozsah zrážok zo mzdy v exekúcii tak, aby bola zohľadnená aktuálna hospodárska a ekonomická situácia a súčasne, aby boli povinní motivovaní zaradiť sa na trh práce. Cieľom úpravy je zároveň uspokojiť pohľadávky oprávnených a súčasne zachovať príjem povinného v takej výške, ktorá je potrebná pre zachovanie jeho dôstojného života, zabezpečovanie potrieb rodiny a domácnosti, čo má v konečnom dôsledku prispieť aj k uspokojeniu vymáhanej pohľadávky oprávneného, ktorá by inak bola nevymožiteľná z dôvodu, že povinný sa nechce zamestnať práve z obavy vysokých exekučných zrážok.
Podstatou zmien v návrhu je zvýšiť tzv. základnú sumu, a teda sumu, na ktorú povinnému nebude siahnuté. V prípade, že má deti či manželku, sa táto skutočnosť zohľadní vo výške základnej sumy vo väčšej miere, ako tomu bolo doteraz. Ďalšou podstatnou zmenou je zvýšenie tzv. zrážky bez obmedzenia, čo môže motivovať povinného zamestnať sa s príjmom prevyšujúcim minimálnu mzdu, bez obavy, že veľká časť jeho mzdy sa opäť zrazí a povinný ostane na tom istom, či zarobí 700 eur alebo 1500 eur.
Pre ilustráciu zmien možno ako príklad uviesť domácnosť s jedným povinným (napr. samoživiteľ) a jednou vyživovanou osobou s príjmom 400 eur. Podľa aktuálnej právnej úpravy ostáva povinnému po vykonaní zrážky zo mzdy 357,53 eur. Po novom to bude 393,87 eur. Ak by išlo napríklad o domácnosť s jedným povinným (samoživiteľ) a dvoma vyživovanými deťmi s čistým príjmom 500 eur, po vykonaní zrážky ostáva povinnému podľa doterajšej právnej úpravy suma 442,35 eur (po novom ostane povinnému suma vo výške 485,97 eur). Domácnosť s rovnakým zložením s čistým príjmom 700 eur po vykonaní zrážky zo mzdy bude mať príjem vo výške 619,31 eur (podľa doterajšej právnej úpravy ostáva povinnému 545,12 eur).
Predložený návrh je zároveň aj v súlade so záväzkami vyplývajúcimi z Programového vyhlásenia vlády, v ktorom sa vláda zaviazala presadzovať nástroje na podporu zamestnanosti a chrániť nízkopríjmové skupiny obyvateľstva a skupiny obyvateľov ohrozených chudobou.
Účinnosť nariadenia upravujúceho zrážky zo mzdy je v zmysle schváleného návrhu od 1. januára 2022.
TASR o tom informoval Peter Bubla z tlačového oddelenia Ministerstva spravodlivosti (MS) SR.
