Okresný súd Bratislava V oslobodil bývalého poslaneckého asistenta Filipa Rybaniča v kauze neoprávneného nazerania do účtu exministra vnútra Roberta Kaliňáka. Ako uviedla samosudkyňa Iveta Willantová, dôvodom je, že skutok, tak ako bol vymedzený v obžalobe, nie je trestným činom. Rozhodnutie nie je právoplatné, prokurátor si ponechal zákonnú lehotu na podanie odvolania.
Kaliňák, ktorý bol v tomto konaní v pozícii poškodeného, pre médiá povedal, že za skutočného páchateľa nepovažuje Rybaniča, ale bývalého poslanca SaS Jozefa Rajtára. Ten podľa Kaliňáka svojmu bývalému asistentovi zničil život, len aby uspel v politickom boji.
Naposledy v tomto prípade už právoplatne odsúdený Filip Rybanič opätovne uspel s dovolaním na Najvyššom súde SR. Dovolací súd konkrétne v marci tohoto roku zrušil odsudzujúci rozsudok Krajského súdu v Bratislave z roku 2020 pre naplnenie dovolacích dôvodov, konkrétne pre porušenie práva na obhajobu, ako aj pre nesprávne právne posúdenie zisteného skutku. Vec následne vrátil Krajskému súdu v Bratislave, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Z Krajského súdu sa následne prípad vrátil späť na okresný.
Bývalý asistent exposlanca Jozefa Rajtára (SaS) Filip Rybanič dostal v septembri 2020 v kauze nazerania do účtu exministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer-SD) opätovne podmienečný trest. Rozhodol o tom Krajský súd v Bratislave (KS BA) s tým, že Rybaničovi uložil trest tri roky väzenia s odkladom na jeden rok. Zároveň mal Rybanič napísať vlastnú analýzu slovenskej legislatívy týkajúcej sa bankového tajomstva a odovzdať ju probačnému a mediačnému úradníkovi. Dostal tiež zákaz na dobu troch rokov vykonávať zamestnanie, s ktorým je spojené dodržiavanie bankového tajomstva. Pôvodný verdikt KS BA z roku 2019 zrušil po dovolaní obžalovaného v januári 2020 Najvyšší súd SR (NS SR).
Verdikt krajského súdu z roku 2020 bol identický s tým, ktorý bol v prípade Rybaniča vyrieknutý v roku 2019. Dôvod, pre ktorý odsúdený uspel s dovolaním na NS SR bol ten, že krajský súd oproti odsudzujúcemu verdiktu Okresného súdu Bratislava V z roku 2018 pozmenil skutkovú vetu.
Rybanič čelil obžalobe pre ohrozenie obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva. Podľa obžaloby si nezákonne pozrel v banke účty vtedajšieho ministra vnútra Kaliňáka. Podľa prokuratúry sa tým dopustil spomenutého skutku, a to závažnejším spôsobom. Závažnejším spôsobom konania sa v tomto prípade rozumie „porušenie dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie, alebo uloženej mu podľa zákona“. Okresný súd Bratislava V Rybaniča v tomto prípade v roku 2018 uznal za vinného a uložil mu trest tri roky väzenia s podmienečným odkladom na päť rokov. Krajský súd to v rámci verdiktu z júna 2019 považoval za priveľmi prísne, preto dobu odkladu skrátil na jeden rok. Okresný súd mu tiež prikázal ospravedlniť sa Kaliňákovi. Krajský súd to však nepovažoval za potrebné, namiesto toho mu prikázal napísať úvahu o zmysle bankového tajomstva a odovzdať ju probačnému úradníkovi.
Rybanič predtým pracoval ako zamestnanec banky. Po jeho obvinení v roku 2016 vtedajšia opozícia kritizovala, že v tomto prípade polícia konala veľmi rýchlo, na rozdiel od iných prípadov, v ktorých sú podozriví predstavitelia vládnej moci. Postup polície v tomto prípade kritizoval aj Krajský súd v Bratislave. Podľa odôvodnenia verdiktu v odvolacom konaní totiž policajti v čase, keď mal v prípade ešte pozíciu svedka, jednali s Filipom Rybaničom ako s obvineným. Takisto ho napríklad bezdôvodne vypočúvali v nočných hodinách. Aj keď podľa krajského súdu boli dôkazy získané z takéhoto výsluchu nezákonné, dôkazy získané zákonne, napríklad z telefónu alebo Rybaničovho auta, postačovali na konštatovanie viny.
(SITA)
