Daňovníci museli v tomto roku odpracovať 190 dní, kým splatili svoj tohtoročný účet za chod verejnej správy a samospráv. V porovnaní s vlaňajškom je to o osem dní dlhšie. Ide o vôbec najhorší výsledok v histórii meraní na Slovensku od roku 1999. Tieto výsledky vyplývajú z analýzy verejných výdavkov a daňového a príspevkového zaťaženia na Slovensku pre súčasný rok, ktorú zostavila Nadácia F. A. Hayeka.
„Za tento rok predstavuje odhadovaná miera prerozdeľovania v slovenskej ekonomike 51,98 % hrubého domáceho produktu. Znamená to, že z každého eura vytvoreného v slovenskej ekonomike štát v tomto roku vezme a prerozdelí 52 centov. Pod tohtoročným posunom Dňa daňovej slobody sa podpísal pretrvávajúci nepriaznivý stav verejných financií,“ uviedli analytici nadácie Tomáš Púchly a Martin Reguli. Druhá vlna pandémie nového koronavírusu si vynútila zvýšenie výdavkov výrazne nad rámec pôvodných očakávaní rozpočtu. Vláda preto v máji štátny rozpočet pre tento rok zreálnila a zároveň vytvorila rezervy aj na prípadnú tretiu vlnu pandémie.
Slovensko by sa podľa aktuálnych prognóz Inštitútu finančnej politiky (IFP) malo v tomto roku vrátiť k rastu ekonomiky na úroveň 4,6 %. Tieto odhady však nepočítajú s prípadnými vplyvmi tretej vlny pandémie. Predchádzajúce vlády nevyužili dobré časy na vytvorenie rozpočtových rezerv, Slovensko už vstupovalo do tohto zložitého obdobia finančne nepripravené. K aktuálnemu zhoršeniu stavu prispelo podľa analytikov aj to, že súčasná vláda aj pri vysoko deficitnom rozpočte pokračuje v prijímaní nových opatrení a výdavkov.
„Vychádzame z prognózy IFP, podľa ktorej priemerná hrubá mesačná mzda tento rok dosiahne 1203 eur. Zamestnanec s touto mzdou však v skutočnosti stojí mesačne svoju firmu 1626,46 eura. Cenu jeho práce výrazne navyšujú odvody, ktoré zaňho musí platiť zamestnávateľ. Po zaplatení povinných poistných a tiež dane z príjmu fyzických osôb potom priemernému zamestnancovi ostane čistá mzda vo výške 915,29 eura,“ pokračujú analytici.
Pri každom jednom nákupe navyše platia ľudia daň z pridanej hodnoty. Pri nákupe niektorých tovarov, ako pohonných látok, alkoholu či tabakových výrobkov, platia aj spotrebné dane. Do celkového daňového zaťaženia vstupujú aj miestne dane a tiež povinné platby. Po odpočítaní aj všetkých nepriamych daní a povinných platieb zostane na vlastné potreby pracujúcemu 764,06 eura. Z celkovej ceny jeho práce je to presne 46,98 % zo sumy, ktorú za jeho prácu platí zamestnávateľ.
„Výrazný posun Dňa daňovej slobody naznačuje, že nás v najbližších rokoch môže čakať zvýšenie efektívneho daňového zaťaženia. Možno to označiť za neželaný vývoj najmä v situácii, keď je potrebné podnikateľom postihnutým koronakrízou pomôcť,“ hovorí viceprezidentka Slovenskej komory daňových poradcov (SKDP) Miriam Galandová. Podľa nej sú ďalším problémom zmeny, ktoré sú zavádzané novou legislatívou a často nie sú v súlade s deklarovaným cieľom – zlepšiť podnikateľské prostredie a zjednodušiť daňový systém.
„Ak má vláda záujem realizovať daňovú reformu, najprv musí dôkladne nastaviť jej koncepciu a ciele, a až potom pripravovať paragrafové znenie zákona. Zároveň by sme preferovali namiesto neustálej zmeny legislatívy, aby sa vláda zamerala viac na efektívny výber daní, čím by prirodzene malo dôjsť k zníženiu daňových únikov,“ dodala Galandová.
Zdroj: TASR
