Asociácia finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov (AFISP) varuje štát pred zásahmi do fungujúceho trhového prostredia, dvojitým daňovo-odvodovým zaťažením a negatívnymi dosahmi na dostupnosť a kvalitu finančných služieb.
Asociácia to uviedla v súvislosti s návrhom novely zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach, ktorým sa aktuálne zaoberá Národná rada (NR) SR. Návrh podľa AFISP rozširuje okruh regulovaných subjektov, ktoré sú povinné platiť osobitný odvod o novú skupinu osôb vykonávajúcich svoju činnosť na základe povolenia vydaného alebo udeleného Národnou bankou Slovenska (NBS). Do tejto kategórie patrí aj veľké množstvo malých a stredných slovenských firiem, ktoré poskytujú finančné sprostredkovanie a finančné poradenstvo. „Dôrazne sa ohradzujeme voči takémuto neprehľadnému legislatívnemu procesu a doslova náhodnému prijímaniu zákonov s dopadom na podnikateľské prostredie. Je to v rozpore so všetkými sľubmi vlády a jej programovým vyhlásením, ku ktorému sa mnohí poslanci zaviazali. Aj keď návrh zákona môže byť teoreticky schválený už o dva až tri dni, my stále nevieme, ako bude vlastne jeho finálne znenie vyzerať, pričom má nadobudnúť účinnosť už dňom vyhlásenia. Takto sa v podnikaní fungovať nedá,“ povedal predseda predstavenstva AFISP Martin Lancz.
Exšéf FS F. Imrecze sa dohodol: Dostal za korupciu podmienečný i peňažný trest
Asociácia preto opätovne upozorňuje poslancov NR SR na viacero závažných skutočností týkajúcich sa tohto legislatívneho návrhu, ktorý však zasiahne viacero odvetví a podľa posledných informácií aj banky, napriek prísľubom zo začiatku pandémie. AFISP navrhuje ako najideálnejšie riešenie úplne vypustiť bod, ktorý upravuje povinnosť osôb podnikajúcich na základe povolenia vydaného alebo udeleného NBS platiť odvod. Taktiež však vidí dve kompromisné riešenia, ktoré minimalizujú negatívne dosahy, budú spravodlivejšie voči podnikateľskému prostrediu, zohľadnia rast cien od roku 2012, keď pôvodný zákon vznikol a zároveň zabezpečia potrebné výnosy na financovanie prosociálnych opatrení štátu, ktorými sa prijatie odvodu obhajuje.
„Sumu výsledku hospodárenia, od ktorej vzniká povinnosť platiť odvod, navrhujeme zvýšiť zo súčasných troch miliónov eur na sumu päť miliónov eur z regulovanej činnosti, čím by sa zabezpečil výnos od skutočne nadpriemerne zarábajúcich firiem a zohľadnil sa vývoj inflácie od roku 2012. Nie je spravodlivé operovať dnes s hranicou troch miliónov eur, keď bola použitá za okolností platných 10 rokov dozadu,“ vysvetlil Lancz. AFISP alternatívne navrhuje nevychádzať pri výpočtoch z hrubého zisku pred zdanením, ale skôr ako základ pre výpočet odvodu použiť rozdiel medzi výsledkom hospodárenia a hranicou päť miliónov eur z regulovanej činnosti.
(tasr)
