Fond knižnice Trenčianskeho múzea v Trenčíne doplnili štyri zreštaurované tlače zo 16., 17. a 18. storočia. Dve z nich vyhlásilo ešte v roku 2002 Ministerstvo kultúry SR za historické knižné dokumenty. Odborným zásahom prešlo i mortuárium Ladislava Révaya zo 17. storočia.
Na projekty reštaurovania vzácnych predmetov zo svojich fondov získalo Trenčianske múzeum v Trenčíne financie z verejných zdrojov z Fondu na podporu umenia ešte vlani, spomenula Veronika Ďurejová, historička umenia z Trenčianskeho múzea v Trenčíne. Práce na reštaurovaní mortuária a kníh zabezpečili odborníci v tomto roku.
„Mortuáriá alebo pohrebné štíty sa vyvinuli zo staršej tradície, keď sa v kostoloch nad hroby šľachticov vešali rôzne trofeje a pripomienky na ich život. Potom tieto nahradili drevené mortuáriá, ktoré sa vyrábali v dielňach po celom Uhorsku, najmä v 17. storočí,“ priblížila Ďurejová. Mortuáriá mali podľa nej typizované tvary, ale každé bolo výzdobou jedinečné. „Výzdoba sa viazala na život a skutky daného človeka. Mortuárium Ladislava Révaya je vyzdobené najmä vecami týkajúcimi sa vojenstva. Bol totiž významným vojenským veliteľom, dokonca vyslancom v Konštantínopole. Vyznamenal sa aj v rôznych bitkách proti Turkom a pri potláčaní protihabsburských povstaní,“ doplnila.
Pamiatka sa dnes nachádza v Beckove, kde aj pôvodne bolo umiestnené, a to v jednej z pobočiek múzea v kúrii Ambrovec. Pôvodne bolo v Kostole sv. Štefana Kráľa, kde je aj Révay pochovaný,“ ozrejmila Ďurejová.
Zásahom odborníkov prešli i štyri tlače z fondu knižnice múzea. Na obnove strávili približne sedem mesiacov. „Prvou knihou je katolícka postila, je to dielo nemeckého teológa vytlačené v Bazileji v roku 1585, v jednej z najstarších kníhtlačiarskych dielní raného novoveku. Knihu venovali rímsko-nemeckému cisárovi, českému uhorskému kráľovi Rudolfovi II. Habsburskému,“ načrtla Alica Krištofová, odborný knihovník Trenčianskeho múzea.
Druhou knihou je podľa nej geografické a jazykové dielo holandského lekára Olferta Dappera, vytlačené v Amsterdame v roku 1688, obsahuje početné ilustrácie vo forme drevorezov a drevorytov. „Treťou tlačou je Babylonský Talmud z konca 18. storočia, ktorý bol vytlačený u Jozefa Hrašanského. Ten sa tituloval ako cisársko-kráľovský dvorný kníhtlačiar. Štvrtou knihou je rímsky misál, ktorý sa považuje za najdôležitejšiu a najpoužívanejšiu knihu rímsko-katolíckej cirkvi. Náš bol vydaný v Benátkach v roku 1749,“ dodala.
zdroj: TASR/ foto: trenčianskemuzeum
