Gréckokatolícki veriaci slávia Lazárovu sobotu, ktorá je spomienkou na udalosť vzkriesenia spravodlivého Lazára, priateľa Ježiša Krista. V piatok, 31. marca, pred Lazárovou sobotou sa v gréckokatolíckej cirkvi skončilo obdobie pôstu pred Veľkou nocou čiže Paschou, nazývané Svätá Štyridsiatnica.
Slávenie tejto udalosti v sobotu pred Kvetnou nedeľou (2. 4.) siaha do prvých storočí kresťanstva. V 4. storočí už bola Lazárova sobota na Východe veľkým sviatkom. Podľa zachovaných dokumentov sa v tento deň po rannej liturgii obvykle konala osobitná procesia do domu Lazára v Betánii, vzdialenej asi dve míle od Jeruzalema. Zúčastňoval sa na nej biskup Betánie, kňazi, mnísi a mnoho veriacich. Procesia navštívila chrám, ktorý bol na mieste, kde sa Lazárova sestra Mária stretla s Pánom a oznámila mu, že jej brat zomrel. V tomto chráme sa čítala stať zo svätého evanjelia, ktorá hovorí o stretnutí Márie s Pánom Ježišom. Potom všetci, spievajúc hymny a žalmy, išli k jeho hrobu. Tam sa obvykle konala bohoslužba, pri ktorej sa čítalo evanjelium o Lazárovom vzkriesení.
Cirkevná tradícia hovorí, že spravodlivý Lazár po svojom vzkriesení opustil Betániu, lebo ho chceli zabiť. Odišiel na ostrov Cyprus, kde bol biskupom, a tam zomrel po tom, čo žil ešte 30 rokov po svojom vzkriesení. V životopisoch svätých Východnej cirkvi sa hovorí, že grécky cisár Lev Filozof (886 – 912) dal postaviť v Carihrade chrám k úcte Lazára.
Žiaden z mnohých zázrakov, ktoré Ježiš vykonal počas svojho života, nemal také veľké dôsledky ako vzkriesenie Lazára. Tento zázrak bol pre mnohých presvedčivým dôkazom Kristovho Božstva a zároveň bol predobrazom vzkriesenia všetkých ľudí. Krátko po vzkriesení Lazára nasledovalo Ježišovo odsúdenie a smrť, pretože v Krista vtedy uverili veľké zástupy ľudí. To znepokojilo židovských starších, ktorí hneď zvolali veľradu a rozhodli sa, že Ježiša zabijú. Vyvrcholením šiesteho týždňa pôstneho obdobia v gréckokatolíckej cirkvi je Kvetná nedeľa, keď Pán slávnostne vstúpil do Jeruzalema.
(tasr)
