Je autorom desiatok kníh, od literatúry faktu až po beletriu. Patrí medzi našich najčítanejších slovenských autorov a jeho knižnú novinku „Slovensko – raj KAJÚCNIKov, Spravodlivosť podľa Matoviča“ už určite máte doma v knižnici. Spisovateľ, scenárista, biológ a vysokoškolský učiteľ Gustáv MURÍN. Ponúkame ďalšiu, tretiu časť rozhovoru o Slovensku, mafii a politike. Čo si myslí o našej spoločnosti a ceste, ktorou sa Slovensko uberá? Tu sú jeho názory na súčasné dianie u nás.
Spoločnosť sa veľmi rozdelila a panuje tu napätie, čo sa vlastne zmenilo?
Našu politickú scénu neslýchaným spôsobom zvulgarizoval Matovič zvaný Psychopatovič. Za ním nasledujú jeho napodobovatelia ako Jarko Naď, zúfalec Krúpa a pseudo-diplomat Káčer (ako niekto s takým hrubým slovníkom bol vôbec prijatý do diplomacie, ktorá mala u nás pôvodne svetovú úroveň?!). Za nimi sa vlečnú ďalší politickí piadimužíci ako Baránik, Osuský, či Dostál. Tieto komiksové postavičky neuveriteľným spôsobom zvulgarizovali náš verejný priestor a pošpinili svojimi výčinmi pôdu parlamentu. Ako píšem vo svojej najnovšej knihe „Slovensko – raj kajúcnikov, spravodlivosť podľa Matoviča“, nestalo by sa to, keby s nimi nekolaborovala naša žltá tlač.
Problém je v tom, že takéto kreatúry dostali priestor potom, čo boli regulárne strany odsunuté bokom brutálnym zavraždením novinára a jeho snúbenice, čo malo evidentne politické pozadie. Žltá tlač záhadne predvídavo spojila jeho nedokončený článok (ktorý v skutočnosti napísal Ivan Mego pre Plus 7 dní dva roky predtým!) s legitímnou úspešnou a uznávanou vládou. To výrazne kopíruje známy scenár tzv. farebných revolúcií a tie sa riadia signálmi spoza oceánu.
Akou cestou sa Slovensko vybralo a uberá? Mnohí mladší si cenzúru nevedia ani predstaviť a označovanie ľudí za konšpirátorov a dezolátov berú ako normálne… Prečo sa to tak deje? Kde sa stala chyba?
Žiaľ, naša politická scéna je vo vleku svetovládnych plánov spoza Bieleho domu. Veď Biden je len ľahko ovládateľný maskot, ktorého syn má na krku vážne obvinenia z nekalých kšeftov na Ukrajine. A vo Washingtone sa zľakli ich nevyhnutnej straty monopolu na svetovládu. Nezabúdajme, že ešte v roku 2005 sa prišiel Bush J. s manželkou bratať s Putinom a jeho manželkou do Bratislavy! Vtedy totiž potrebovali získať logistické trasy ovládané Ruskom proti Afganistanu.
V dejinách USA po II svetovej vojne to nie je nič nové – takto sa bratali s Miloševičom (toho nazvali Balkánskym mierotvorcom), Saddámom Husajnom (proti Iránu), Kaddáfím (s ktorého synom si srdečne potriasala rukou Hillary Clintonová) a dokonca aj masovým vrahom Pol Potom (toho zasa podporovali proti Vietnamu, ktorému sa chceli pomstiť za potupnú porážku nimi neľudsky vedenej a nevyprovokovanej vojny). A Rusko márne varovalo, že náhle Bielym domom vyvolané nepriateľstvo (zámerné rozširovanie NATO, vývoz starých nacistov z USA a Kanady na Ukrajinu a do Pobaltských krajín, brutálne útoky na rusky hovoriacich občanov týchto krajín, ich verejné lynčovanie atď.) môže viesť k vojne. Už ju máme za dverami. A nie náhodou, washingtonská klika začala provokovať Rusko už pri OH v Soči, kde na dohľad olympijských športovísk umiestnila svoje vojnové lode na „záchranu amerických občanov“ v prípade (neexistujúceho) teroristického útoku.
Gustáv Murín: Žijeme naozaj nebezpečnú dobu návratu k totalitným metódam
Potom vyfabrikovali hystériu okolo absurdnej skupiny exhibicionistov „Pussy Riot“. Ale hlavne začali testovať vojenskú reakciu Rusov. Svojmu gruzínskemu obľúbencovi „Míšovi“ Saakašvilimu nahovorili, aby cynicky v deň otvorenia OH v Pekingu, napadol mierové (podľa zmluvy podpísanej aj Gruzínskom!) ruské jednotky v Osetsku. Tak obetovali gruzínskych vojakov, Gruzínsko prišlo o celé Osetsko, aj Abcháziu a „Míša“ teraz sedí v Gruzii vo väzení za vlastizradu. Potom to skúsili cez Arménsko, kde vyvolali ich obľúbený scenár farebnej revolúcie, dosadili svojho Pašinjana a ten zavrel, či poslal do domáceho väzenia všetkých generálov, čo študovali v Moskve. Tým pádom stratili ochranu Ruska a naopak americká ambasáda sa rozrástla na 2 000 diplomatov (?!!). No a potom nečakane udrel Azerbajdžan a Arméni prišli o veľký kus vlastného územia. Rovnako dopadne aj Zelenského Ukrajina. A tak ako v prípade Saakašviliho, či Pašinjana, nemuseli prísť o Krym, Donbas a Luhansk, keby nepočúvali diabolské našepkávanie z Washingtonu. Washingtonskú globalizačnú kliku takéto straty ich spojencov-poskokov nebolia….
Tiež si u nás takmer nikto nevšimol mierové iniciatívy Číny, z ktorých amerických svetovládcov najviac asi šokoval projekt „16 + 1“, kde ide o spoluprácu 16 krajín strednej a východnej Európy s Čínou vo všetkých aspektoch kultúry. Osobne som sa zúčastnil ako slovenský delegát napríklad literárnej konferencie v čínskom Ningpo, konanej v tomto formáte. Mier namiesto sústavného vyhrážania sa bombami, to predsa americkí svetovládci nemohli dopustiť! A tak si postupne dosadili na čelo európskych štátov svoje figúrky, kde naša prostoduchá Zuzana pôsobí naozaj ako Barbina zo skládky falošných politických sľubov a lží. A nezmení sa to, kým sa nevyrieši skúška sily medzi týmito dvomi tábormi – USA a ich vazalmi proti krajinám BRICS (Brazília, Rusko, Čína a Juhoafrická republika).
Čo si myslíte so slobode prejavu a slova na Slovensku? Z čoho, podľa vás, vyplývajú obavy z novodobých cenzorov, aby jednoducho potierali spoločensky a politicky nevyhovujúce názory a poľovali po ľuďoch, ktorí majú odlišné názory ako tie, ktoré deklaruje súčasná vládnuca politika?
Ako sme si už povedali, história sa opakuje. A ak niekto tak mrzačí politickú scénu, ako súčasní európski mopslíci na reťazi z Washingtonu, celkom logicky nemôžu pripustiť, aby im niekto pripomínal fakty. Preto tak jačí extrémne propagandistická žltá tlač proti údajným dezinformáciám. Oni chcú mať na dezinformácie monopol! Tak ako ich predchodcovia, starí boľševici a nimi ovládaní komsomolci, aj títo sú majiteľmi jedinej pravdy – tej, čo im nadiktujú z ambasády za plotom.
Všetky zásadné piliere demokracie sú porušované v prvom rade washingtonskou svetovládnou klikou dokonca už aj na ich vlastnej domácej pôde. Cenzúra tam naberá nevídané rozmery, čoho sme svedkami denne. A hlavné dezinformačné kanály, ako New York Times a Washington Post, určujú naratív, ktorý potom papagájujú všetci mediálni trpaslíci v hraniciach vplyvu Deep State. Mimochodom, celkom mylne sa označujú za „mainstream“! Médiami hlavného prúdu sú u nás denníky Pravda, či Nový Čas, týždenníky ako Plus 7 dní, či Život a mesačníky, čo sa zaoberajú buď ženskými témami, alebo odbornými, či voľným časom. Tieto médiá tvoria u nás stred mediálneho poľa. Na jeho okraji je žltá tlač ako SME-čka, Denník N-ádor, týždeň a aktuality.sk. Tie naopak na druhej strane vyvažujú tzv. alternatívne médiá ako ZemaVek, InfoVojna, Slobodný vysielač, Hlavné správy, Hlavný denník a kopa ďalších. To, že alternatívne médiá vďaka masovej podpore občanov (na rozdiel od projektu N, financovaného novými oligarchami) prežili pokusy o ich umlčanie počas pandémie, dokazuje, že internet je posledným útočiskom demokracie. A že toto útočisko pravdy odoláva…
Môže sa stať, že by sme boli napokon tak hlúpi a sami pristúpili na rôzne obmedzenia (v slobode tlače a prejavu), pričom takto môžeme pripraviť cestu novému totalitnému režimu? Čo sa s tým dá robiť?
Súčasný stav médií u nás je výsledkom umelých zásahov zvonku. Výhodou je, že washingtonskí svetovládci si toho zobrali na vidly priveľa a začínajú mať problémy aj doma. A čo sa s tým dá robiť? Čakať! Lebo čas je neúprosný a Biden dnes pôsobí, ako by bol naozaj na baterky. Kto si ešte pamätá sovietskeho diktátora Brežneva, musí mať neodbytný pocit, že sa tu ten senilný príbeh opakuje. Otázka je, či sa bude opakovať už raz veľký historický obrat – efekt smrti Kataríny Veľkej. Tá vyslala ruské vojská proti Prusku a Prusko bolo tesne pred fatálnou porážkou. Lenže Katarína Veľká náhle zomrela a na trón sa dostal jej syn, obdivovateľ Pruska. Odvolal ruské vojská, Prusko sa zmohlo tak, že si podmanilo všetky nemecké štátiky a v dlhodobom horizonte to viedlo k dvom svetovým vojnám. Keby v najbližšej dobe kvôli veku nebol Biden schopný vykonávať plány svetovládnej kliky, vo Washingtone by nastal chaos, vnútorné politické súboje by zatienili svetovládne plány a aby to vyriešili, museli by sa vzdať intervencie na Ukrajine. A veľmi rýchlo by tam zavládol mier. Uvidíme…
(hdu)
