Je autorom desiatok kníh, od literatúry faktu až po beletriu. Patrí medzi našich najčítanejších slovenských autorov a jeho knižnú novinku „Slovensko – raj KAJÚCNIKov, Spravodlivosť podľa Matoviča“ už určite máte doma v knižnici. Spisovateľ, scenárista, biológ a vysokoškolský učiteľ Gustáv MURÍN. Ponúkame ďalšiu časť rozhovoru o Slovensku, mafii a politike.
Vy ste známy autor (okrem iného) aj literatúry faktu a píšete predovšetkým o slovenskej mafii. Máte s ňou aj osobné skúsenosti?
K téme mafie som sa dostal vlastne nechtiac. Veľa som o nej čítal v mladosti – o talianskej, americkej, aj ruskej. Ale až keď som sa vrátil z prvého spisovateľského pobytu v USA, kde uprostred Iowy v univerzitnom mestečku žiadna kriminalita nebola, tak to bol akurát rok 1995 a u nás prvá vojna v podsvetí. Takže „Amerika“ bola odrazu u nás a mne bolo jasné, že je to dejinná etapa, ktorá stojí za zaznamenanie. Tak som si začal zbierať všetky dostupné správy, hlavne z novín a časopisov. Ale až o viac ako desať rokov ich bolo dosť na prvú knihu.
A keď tá vyšla, odrazu som zistil koľko mojich kolegov, spolužiakov a známych s tými mafiánmi chodilo do školy, hralo futbal, náhodne sa stretávali. Stretol som aj prvé obete mafiánskeho vydierania. Ja som s týmito parazitmi novej spoločnosti nemal žiadnu skúsenosť, pretože bývame na okraji Bratislavy a tak som nemohol viesť taký intenzívny nočný život, ako moji priatelia. A 90. roky som fakticky celé precestoval najskôr ako vedec (stáže v Nemecku, Rakúsku, Chorvátsku, Španielsku a anglickom Cambridge) a potom ako spisovateľ (tvorivé pobyty v USAx4, Grécku, Srbsku, Švajčiarsku, Španielsku a ďalšie cesty na kongresy a konferencie). To mi paradoxne vlastne aj pomohlo v tom, že som sa pri písaní držal výhradne faktov a neplietol do toho žiadne emócie.
Prečítala som si vašu najnovšiu knihu „Slovensko – raj kajúcnikov, spravodlivosť podľa Matoviča“ a niektoré info ma prekvapili, napr. o sudcovi Mazákovi (kapitola „A teraz inak“)… V niektorých prípadoch ma zaujala komunistická minulosť niektorých sudcov, pričom práve súdnictvo na Slovensku sa chcelo očistiť od ľudí, ktorí súdili aj v minulom režime. Ako je, podľa vás, možné, že takýto ľudia stále zastávajú posty sudcov a spoločnosť im to toleruje? Minulosť vnímame selektívne? U niekoho áno, u iného nie? Ako si to vysvetľujete?
Kniha, ktorú spomínate, je v tej sérii mafiánskych kníh veľkou výnimkou. Po prvýkrát píšem o súčasnosti, na čo ma nahovorili výzvy mojich čitateľov na sociálnych sieťach. Navyše nadväzujem na dve knižky, ktoré už vyšli v predošlých rokoch 2021 a 2022 u toho istého vydavateľa. Je to skutočne hrôza, čo sa tu deje. A že v tom figurujú aj sudcovia s komunistickou minulosťou je tým, že sudcovská komunita je veľmi súdržná. Takže ani rok 1989 neviedol k žiadnej veľkej očiste.
A nestalo sa tak ani útokmi „Matovičovho komanda“, ako nazývam skupinku vyšetrovateľov a priveľmi špeciálnych prokurátorov, ktorí celý profesný problém brutálne spolitizovali. Inak, ja čerpám výhradne z otvorených zdrojov, ktoré sú každému dostupné, sila tej knihy je teda v tom, že je to hutný výpočet faktov, ktorý naozaj pôsobí ohromujúco. Za takmer tri roky sa Matovičovej zločinnej koalícii podarilo tento štát uprostred Európy zbaviť práva aj spravodlivosti len zo zlovôle mentálne vyšinutého jedinca…
Vyrovnalo sa Slovensko, podľa vás, s totalitnou minulosťou? Malo vôbec význam týchto ľudí v dobe demokracie (kapitalizmu?) prenasledovať, keď v podstate túto minulosť vnímame dvojakým metrom?
História postupuje po vzostupnej časovej špirále. A tak sa nevyhnutne objaví raz za 20 rokov na rovnakom mieste, len o jeden závit vyššie. Takže opäť zažívame Studenú vojnu a s tým spojené aj totalitné praktiky z dielne Oľajnistov. Nezabúdajme, že táto dnes provizórna vláda a jej politickí vodcovia sú zberbou viacerých plagiátorov! Títo zlodeji akademických titulov sú primitívi, ktorých nezaťažuje vzdelanie, čo by korigovalo ich besné nápady. Žijeme naozaj nebezpečnú dobu návratu k totalitným metódam (viď vyčíňanie politickej skupinky v NAKA a absurdita, že osoba politicky zaangažovaná so súčasnou mocou a vo výkone trestu je špeciálnym prokurátorom?!!). Na to sa bývalí komunisti, ako predseda Súdnej rady Mazák, skvelo hodia. Majú maslo na hlave, sú vydierateľní a zvyknutí počúvať stranícke príkazy bez odvrávania, či len záchvevu svedomia…
Odkiaľ čerpáte zdroje svojich informácií, nemali ste s vydaním spomínanej knihy problémy? Predsa len, nie ku každému je lichotivá…. Podľa čoho ste vyberali hlavné postavy – udalosti, do najnovšej knihy?
Od prvopočiatku postupujem prísne tak, ako som bol naučený z vedy – tam, keď chcete niečo povedať, tak musíte citovať svojich predchodcov a až na to nadväzujete svojimi závermi. Tento unikátny prvok odkazov výhradne na verejne dostupné, otvorené, zdroje som zaviedol v tomto druhu literatúry pre širokú čitateľskú obec ako prvý a som v tom doposiaľ zrejme jediný. Aj v mojej najnovšej knihe „Slovensko – raj kajúcnikov, spravodlivosť podľa Matoviča“ citujem doslova, čiže sa opakuje situácia s mafiánmi. Tí sa predsa nemohli sťažovať na niečo, čo už iní verejne vyslovili a zato, že mali (obrazne povedané) „krivú hubu“ predsa nemôže zrkadlo! A ja aj tentoraz nastavujem zrkadlo dobe a najostrejšie kritiky v tejto knihe zaznievajú od bývalých vyšetrovateľov, ale aj súčasných sudcov. Ja „len“ zoraďujem ich kritiku a protesty (veď za dobu tejto hrôzovlády už vyšlo niekoľko petícií advokátov, prokurátorov aj sudcov proti neprípustným totalitným metódam porušovania práva a zneužívania právomocí verejných činiteľov!) a dávam ich do vzájomnej súvislosti. Mám na to aj istý mandát, pretože viem z predošlých mafiánskych kníh, ako z pôvodne dobrého úmyslu inštitúcie kajúcnikov vyvstala súčasná obludná manipulácia s celým trestným konaním. Opäť som kronikár „doby vymknutej z kĺbov“ (ako hovorieval Hamlet) a tá kniha by mala byť aj do budúcna varovaním, ako sa ešte aj pod pokrievkou demokracie môže celý systém práva a spravodlivosti zvrhnúť.
Kniha „Slovensko – raj kajúcnikov, spravodlivosť podľa Matoviča“ rozoberá všetky súčiastky tohto mechanizmu obludných činov NAKA-Apačov (tak sa tá skupinka na čele s povestným Čurillom sama nazvala), Špeciálnej prokuratúry (kde straší „upír“ Kysel, ale rovnaké právne zvrhlosti tam skúšajú za podpory a huckania Lišpica aj Šúrek a Repa) a nimi buď zastrašených, alebo spriaznených sudcov, ako je absolventka strednej školy potravinárskej – Záleská. Ale rozoberám tu aj nechutnú spoluvinu na tomto zločinnom konaní v úlisných praktikách žltej tlače, ako sme o tom hovorili už v prvej časti tohto veľko-rozhovoru. Za túto absurdnú situáciu sú teda spoluzodpovední konkrétni mediálni komsomolci v SME-čke, Denníku N-ádor (nikto ho nečíta, ale šíri sa cez iné médiá metastázami ako mediálna rakovina), týždni a portáli aktuality.sk.
Zjavne nepatríte medzi priaznivcov súčasnej vlády, prečo? V čom je iná, ako tie ostatné, ktorá bola, podľa vás, možno najprofesionálnejšia? Prečo?
Už z predošlých odpovedí vyplýva, že táto, doslova zločinná vláda, nemôže mať sympatie žiadneho presvedčeného demokrata a súdneho občana už vôbec nie. Táto banda plagiátorov a politických oportunistov prerazila dno úpadku spoločnosti, ktorú kedysi „rekordne“ vytýčili Mečiarove vlády. A to, že sa takíto tajtrlíci ako Matovič, či Kollár dostali vôbec k moci, má paradoxne opäť na svedomí Mečiar. On totiž presadil, že Slovensko je jeden volebný obvod.
Nevolíme teda lokálne osobnosti, ktoré by reprezentovali celú krajinu, ale najväčších hochštaplerov a krikľúňov (spomeňte si na Boriskove „videjká“, kde každému hovoril z duše a nič z toho nesplnil, lebo to ako mafiánsky poskok ani nedokáže v komplikovanom mechanizme štátu naplniť). Títo, doslova exoti v politike, si založili na výsmech celého sveta rodinné straničky, ako skvelý biznis plán. Za každého voliča totiž dostanú od nás všetkých cez štátnu kasu obrovské peniaze, ktoré pôvodne boli určené na prevádzku veľkých straníckych štruktúr. To oni nemajú a o miliónoch eur rozhodujú Igorko a Borisko sami!!! Pokojne si ich teda môžu napchať do ponožiek, alebo z toho živiť celý hárem, ako Borisko.
Toto nie je vládna koalícia, ale zločinná koalícia, ktorú vedú takíto plagiátori, čo zneužili celý systém politických strán. A Mečiar sa rehoce, pomsta sa vydarila…
Pýtala sa Hena Ďurovová
