Ústavný súd po dlhých mesiacoch konečne rozhodol o Mikasových vyhláškach. Podľa jeho predsedu Ivana Fiačana súd dospel k záveru, že takáto právna úprava je v súlade s ústavou a ústavným zákonom o bezpečnosti štátu. Prirodzene, jeho predchodca to vníma ináč.
Nebol by to Štefan Harabin aby na rozhodnutí o Mikasových vyhláškach, nosení rúšok a iných protipandemických opatreniach nevidel porušenia zákona. Na jeho presvedčení nič nezmenilo ani rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktoré si, ako jeho bývalý šéf, vykladá po svojom. V statuse exminister spravodlivosti konštatuje, že Najvyšší súd zjavne nerozhodoval o rozsahu práv a povinností, v rámci ktorých môže Úrad verejného zdravotníctva nariaďovať opatrenia pri ochrane verejného zdravia a ani neposudzoval samotné vyhlášky podľa ich obsahu.
Uznesenia vlády a vyhlášky ÚVZ v oblasti protiepidemických opatrení sú právne nulitné
Z toho, čo je známe o verdikte Ústavného súdu o Mikasových vyhláškach, cez vyjadrenie Fiačana, sa dá podľa Štefana Harabina bez najmenších pochybnosti konštatovať, že Ústavný súd nerozhodol o tom, že neplatí právny záver v nasledovnom znení: „Platný právny stav na území Slovenskej republiky občanovi zákonom neukladá právnu povinnosť nosiť rúško, resp. respirátor, testovať sa, podrobovať sa registrácii na ekaranténu a ani očkovať sa. Občan nemá ani povinnosť preukazovať sa potvrdením o testovaní, resp. o očkovaní a ani odhaľovať svoju zdravotnú dokumentáciu.“ Expredseda Najvyššieho súdu si myslí, že Ústavný súd iba konštatoval, že Úrad verejného zdravotníctva (ďalej len „ÚVZ“) je súčasťou výkonnej moci a je splnomocneným orgánom štátnej správy, tzv. dekoncentrovaným orgánom štátnej správy, s celoslovenskou pôsobnosťou, ktorý je oprávnený vydávať vyhlášky ako všeobecne záväzné právne predpisy.
„Ústavný súd rozhodoval nesporne len o právnom základe pre vydávanie vyhlášok ÚVZ ako všeobecne záväzných právnych predpisov. Zjavne nerozhodoval o rozsahu práv a povinností, v rámci ktorých môže ÚVZ nariaďovať opatrenia pri ochrane verejného zdravia a ani neposudzoval samotné vyhlášky podľa ich obsahu,“ konštatuje Harabin a dodáva, že konanie o rozsahu práv a povinností, v rámci ktorých môže ÚVZ nariaďovať opatrenia pri ochrane verejného zdravia, bolo odročené a vyhlášky z hľadiska ich obsahu sú posudzované v iných konaniach. „Ústavný súd súčasne povedal ale i to, že vyhlášky ÚVZ sú preskúmateľné v súdnom konaní,“ píše ďalej Štefan Harabin, ktorý i na podklade toho už vraj dlhodobo tvrdí, že uznesenia vlády Slovenskej republiky a vyhlášky ÚVZ vydávané v tejto spojitostí v oblasti protiepidemických opatrení, ktoré obmedzujú a porušujú základné ľudské práva a slobody, sú právne nulitné, čo sa napokon nepochybne preukáže prostredníctvom konania v rámci správneho súdnictva.
Jozef Uhlárik
