Harčáš je mestská časť Komárna, do ktorej sa dostanete, keď hneď za Vážskym mostom odbočíte do prava a tvorí ju niekoľko rodinných domov, no hlavne záhrady a záhradné chaty. V tejto mestskej časti v januári 2010 mesto odovzdalo na ploche 2.851,00 m2 50 garzóniek a 34 jednoizbových bytov. V prvej etape vtedajší primátor mesta Tibor Baštrnák sociálne slabším rodinám odovzdal 39 bytov.
Na úvod pár čísel. Náklady na výstavbu bytového domu (prestavba hospodárskej budovy) dosiahli výšku 880.045,32 €. Osemdesiatimi percentami sa svojou dotáciou podieľalo Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR a zvyšných dvadsať percent dofinancovalo mesto úverom od Štátneho fondu rozvoja bývania. Ten mal byť splácaný z nájomného. Úprava terénu a zariadenia technickej infraštruktúry Harčáš stáli 290.367,36 €. (info som čerpala z oficiálnych stránok mesta)
Bolo to fajn, lebo pár rodín získalo bývanie, ktoré by zvládali platiť aj zo svojich nízkych príjmov. Občas sa tu otočí MHD, no mnohí obyvatelia majú autá či bicykle. Napriek tomu treba podotknúť, že táto časť je od zvyšku mesta dosť izolovaná a vedie k nej dosť mizerná cesta, ktorá v podstate končí v tejto časti mesta.
Na Harčáši mimo tohto domu býva nejakých sto obyvateľov, mestská časť má potenciál rozrastať sa, aj momentálne prebieha stavba rodinného domu. V problematickom bytovom dome bývali pred rokmi aj ľudia, ktorí toto bývanie využili na to, aby sa po čase „postavili na vlastné“ a zaobstarali si lepšie bývanie.
Lenže zostali len takí, ktorí dom zdevastovali a ich správanie nenasvedčuje tomu, že by svoje bývanie mienili zveľaďovať, alebo čo len vôbec platiť. Ako bytovka vyzerá po desiatich rokoch bývania? Opýtala som sa panej, ktorá jednej z rodín zvykne pomôcť s nákupmi: „Majú tri detičky, ťažký život. Keby som to nevidela, neverím. Tam nieže nie je podlaha na chodbách, tam chodíte po zemi. Ako naozaj po zemi. Steny sú holé, ani malta ani farba. Všade špina, smeti. Keď idete po schodoch, musíte si dávať veľký pozor, aby ste z nich nezleteli. Vybité okná a kvôli opekačke sa mnohí neunúvajú do záhrady, urobia si ju priamo v kuchyni.“
My sa ale nemôžeme miešať do toho, ako vyzerá domov, či súkromie týchto ľudí. Problémom je, že v ostatných rokoch nájomníci práve z tohto domu znepríjemňujú život ostatným obyvateľom. Z času na čas sa „na svetlo sveta“ dostanú informácie o problémoch, ktoré „chystajú“ títo ľudia svojim spoluobčanom. Hovorí mamička žiaka základnej školy: „MHD k nám zvykli sprevádzať policajti, ale do toho autobusu by som môjho syna nepustila – bála by som sa o jeho bezpečnosť. Každé ráno teda musí chodiť do a popoludní zo školy taxíkom.“ V skupinách na sociálnych sieťach sa občas objavia ponosy občanov na správanie nájomníkov činžiaku. Foto ukazuje, ako občas vyzerá cesta k záhradkárskej oblasti. Iný obyvateľ mestskej časti mi k nájomníkom tohto domu povedal: „Majú také svoje finty, ako okradnúť ľudí. Zatarasia cestu a schovajú sa v kríkoch. Vy, aby ste odstránili zátarasu, musíte samozrejme vystúpiť z auta a to je ich chvíľa – ani sa nenazdáte a vaše osobné veci menia majiteľa.“ Možno si poviete, že veď nech to celé obídu z opačnej strany. Lenže, ako som písala vyššie, z opačnej strany cesta nevedie. Do Iže vás z Harčáša privedie len poľná cesta vyjazdená poľnohospodárskymi strojmi.
Keď sa obyvateľov okolitých domov opýtate, čo s týmto problémom robí mesto – majiteľ nájomného domu, viacerí len mávnu rukou – na ulicu ich kompetentní samozrejme deložovať nemôžu a inak si s nimi poradiť nevedia. Obyvatelia už kontaktovali aj poslancov Mestského zastupiteľstva. Odpovedal „až“ jeden. P. Feszty Zsolt bude na najbližšom zasadnutí MsZ interpelovať primátora a ten je povinný odpovedať písomne a poradil dotknutým obyvateľom, aby na zasadnutie prišli aj osobne.
Eka Balašková
