Premiér Eduard Heger sa rozhodol cestovať po Slovensku a navštíviť niektoré miesta mysliac si, že spraví PR svojej vláde. Stal sa však pravý opak a ľudia mu vykričali do tváre čo si o ňom a súčasnej koalícii myslia. Najskôr to schytal v Poltári, potom vo fašistami vypálenej obci Kalište. Na vlastnej koži tak pocítil, aký sú nielen on, ale aj celá jeho vláda nenávidení.
https://www.facebook.com/100013740305383/videos/273366447460119/
Určité signály rozhnevaní Slováci Hegerovi dávali počas protestov, ktoré sa konali v Bratislave. Premiér však akoby ich nebral vážne a vybral sa osobne medzi ľud zistiť, či jeho hnev je aj na „vidieku“ skutočný. Ako sa ukázalo, je. Dokumentuje to aj video, ktoré na sociálnej sieti zverejnil Michal Nociar. Ukazuje, ako to vyzeralo počas Hegerovej návštevy v stredoslovenskom Poltári
Premiér nedokázal pochopiť, ako jeho a celú koalíciu niekto nemôže mať ľud rád
Vláda aj celá koalícia si zrejme myslia, že hnev ľudí je iba „symbolický“, a že sa časom celkom stratí. V tom sa však nenávidení politici prerátali. A patrí medzi nich aj Eduard Heger, ktorý si možno myslel, že na „vidieku“ sa stratí a ľudia mu blahoslavene tlieskať. V tomto sa však prerátal, pretože sa stal pravý opak. Už pri príchode do Poltára sa ozývali nespokojné hlasy prítomných, ktoré ešte zosilneli pri jeho prejave k svojmu „milovanému ľudu“. Na námestíčku ho síce vítala ľudová hudba a prednes či spev detí, ten ale bol prerušovaný občasnými pokrikmi ľudí: „Fúúúúúj“, „Hanba“ či „Zlodejská banda!“ Poniektorí mu dávali jasne najavo aj to, že očkovať seba a ani svojej deti, nedajú.
Heger pri tom všetko iba neveriacky krútil hlavou. Zrejme nedokázal pochopiť, ako jeho a celú koalíciu niekto nemôže mať rád, keď oni toľko pre ľudí robia? „Heger, hanba ti!“ volali ľudia na premiéra, ktorý sa im snažil vysvetliť, že prišiel preto, lebo sa nebojí pozrieť problémom do očí. A nebojí sa ani diskusie. „Preto chodím po regiónoch, aby som mohol spoznať názory ľudí“ povedal Heger mysliac si, že si nakloní nahnevaných Poltárčanov. Opak bol ale pravdou.
Všetci boli zlodeji, všetci kradli, ale táto vláda je najhoršia. Najhoršia banda…
Miesto očakávaného uznania si však v Poltári vypočul slová rozhnevaných ľudí. „Zapredaná banda ste. Referendum ste hodili dom koša. Kde je referendum!“ Všetko sa Heger síce ešte snažil zvrátiť a zmierniť napätú atmosféru, no veľmi rýchlo pochopil, že svoj prejav treba ukončiť, a čo najskôr zdupkať preč. To sa za mohutného pokriku „Hanba! Hanba!“ aj stalo. „Čvarga jedna, nažere sa, vypije a ide domov. V čom sa líšite od tých ostatných, čo tu boli. V ničom. Prázdne reči, prázdne sľuby! Všetci boli zlodeji, všetci kradli, ale táto vláda je najhoršia. Najhoršia banda…“ aj toto si musel vypočuť premiér vlády, ktorú jej ľud tak veľmi nenávidí. Kto jej kroky pozorne sleduje, vôbec sa nediví, že to takto v Poltári dopadlo. O nič lepšie však Heger nedopadol na slávnostnej akcii v Nemcami vypálenom Kališti. v Banskobystrickom okrese.
Kalište bolo významným centrom v rámci Slovenského národného povstania a jeho obyvatelia sa do histórie spojenej s vojnou zapísali ako tí, ktorí pomáhali partizánom v boji proti nacistom. Tragickým sa však stal 18. marec v roku 1945, keď nemecké vojsko dedinu obkľúčilo a vypálilo, pričom o život prišlo 13 ľudí a 36 domov sa premenilo na popol. Edaurd Heger sa síce snažil rozprávať k téme fašizmu a nacizmu, no sám si od ľudí vypočul slová o tom, že on i celá koalícia sú fašisti. Tentokrát síce hneď nezutekal ako v Poltári a ľuďom, ktorí mu skákali do jeho reči a nazývali ho fašistom povedal, že práve toto je výdobytok demokracie keď si každý môže povedať svoj názor. Napokon sa premiér rozhodol, že na slovné ataky ľudí predsa len zareaguje.
Drvivá väčšina Slovákov vraj chápe, že iba trpezlivý dialóg a spolupráca vedú k úspechu
„Odnikiaľ neutekám, pokojne načúvam,“ napísal na úvod svojho statusu Heger a dodal, že sa nenechá sa zastrašiť a odradiť od vecných rozhovorov s občanmi. „Diskusie som sa nikdy nebál a platí to aj pre poľutovaniahodné incidenty v Poltári či Kališti,“ a dodal, že prejavy neúcty, strata rešpektu k obetiam, pietnym miestam a veľkým historickým udalostiam sú smutnou súčasťou našej reality. „Rovnako ako nadávky, ktoré som si počas návštevy regiónov vypočul,“ priznal Heger, na adresu ktorého sa sypali nadávky najmä v Poltári.
„Niekoľko ľudí sa tu snaží krikom ovládnuť verejný priestor a prehlušiť pravdu. Ale neprehlušia ju. Drvivá väčšina občanov na Slovensku chápe, že jedine trpezlivý dialóg a spolupráca vedú k úspechu. A ja som trpezlivý,“ konštatuje v samom závere statusu zrejme od reality celkom odtrhnutý Eduard Heger. To, že sa s „krikľúňmi“ zoči voči napriek svojej silnej ochranke nepostavil a nediskutoval ani raz svedčí o tom, že to, čo hovorí je iba mlátenie prázdnej slamy, pretože tak, ako on sa pred rozhnevaných ľudí nepostavil žiadny „pototo“ politik z vládnej koalície.
Jozef Uhlárik
