Chcete spoznať dávnu históriu Slovenska? Dedinka v Trenčianskom kraji vám ponúka všetko ani na dlani. Architektonické skvosty v Podolí nájdete na jednom mieste. Park miniatúrnych stavieb našich najkrajších hradov a zámkov chodia návštevníci obdivovať prakticky po celom Slovensku.
Neviete kam sa vybrať počas víkendu a pri tom sa aj zabaviť? V obci Podolie medzi Piešťanmi a Novým Mestom nad Váhom to určite dokážete. Miniatúry našich nádherných historických stavieb tam máte doslova ako na dlani a navyše na jednom mieste. Modely, ktorých sa v parku nachádza viac ako osemdesiat sú presnými kópiami originálov a sú zachytené v časoch najväčšej slávy a sily.
Zábava nielen pre rodiny s deťmi, ale aj pre nadšencov histórie
Miniatúry hradov sú stavané v podobách, aké mali pred 300-500 rokmi. Väčšina modelov je výtvorom veľmi šikovných rúk majstra Rudolfa Kucmena. Nádherný areál parku miniatúr je ideálnym miestom nielen na strávenie voľných chvíľ pre rodiny s deťmiaj pre tých, ktorým sa za dávnymi historickými pamiatkami nechce cestovať po celom Slovensku. Čo teda v Podolí nájdete? Rozhodne tam nechýba Bratislavský hrad, Holíčský zámok, Čachtický hrad či Beckovský hrad alebo Krásna Hôrka.
Hrad Branč
Ranogotický hrad Branč pochádzajúci z 13. storočia bol prvým, ktorý v parku miniatúr postavili. Model predstavuje jeho podobu z roku 1700. Na hrade sa vystriedalo dohromady asi 40 majiteľov. Medzi najznámejších z nich patria Matúš Čák Trenčiansky, uhorský kráľ Karol Róbert, Matej Korvín, český kráľ Ján Luxemburský, Žigmund Luxemburský či Stibor zo Stiboríc.
Bratislavský hrad
V našom hlavnom meste bol postavený na mieste, kde bolo slovanské hradisko. Hradný komplex vznikal postupne od 12. storočia. O jeho rozvoj sa významne zaslúžil Žigmund Luxemburský. Najlepšie obdobie však zažil hrad za vlády Márie Terézie. V roku 1811 vyhorel. Obnova sa začala v roku 1956 a dokončená bola v roku 1968. „Stavali sme ho 2 roky a dva mesiace, je na ňom 1069 okien. Najťažšie bolo vymyslieť technológiu ako ho postaviť. Sošky sú robené na 3D tlačiarni a vyhrali sme sa s mnohými detailmi. Samotná vstupná brána je ručná práca, rovnako ako reliéfy. Jedno z okien, ktoré je zachovalé, sme robili zubnou vŕtačkou tri dni. Naozaj sme sa snažili aby hrad vyzeral čo najhodnovernejšie a aj sa návštevníkom páčil,“ prezradil majster Rudolf Kucmen o svojom zatiaľ poslednom veľkom „malom“ diele v parku.
Holíčsky zámok
Hoci v Holíči stál od nepamäti nedobytný hrad, postupne strácal na význame a Habsburgovci ho začali prestavovať na svoje honosné sídlo. Stredoveká stavba má korene v 11. storočí. Podľa legendy spleť podzemných chodieb na zámku navrhoval cisárovnej v okolitých lesoch známy zbojník Janko. Za svoju prácu bol nielen omilostený, ale aj bohato odmenený.
Čachtický hrad
Výstavba Čachtického hradu začala v 1. polovici 13. storočia na podnet panovníka Bela IV. Hrad bol vybudovaný Kazimírom z rodu Hunt-Poznan v 13. storočí. Kráľovský hrad sa postupne rôznym spôsobom – darom, kúpou, či násilným ovládnutím dostával do rúk viacerých rodov. Na konci 13. storočia sa hradu zmocnil Matúš Čák Trenčiansky. V roku 1392 daroval hrad kráľ Žigmund Stiborovi zo Stiboríc za jeho verné služby. Po Stiborovej smrti hrad Čachtice vlastnil jeho rovnomenný syn a to až do roku 1434. Pravdepodobne vtedy prikročili k prestavbe jestvujúceho pôvodného hradu a rozšíreniu o veľké nádvorie s gotickou kaplnkou, obkolesenie hradu parkánovými múrmi s ochodzou a cimburím, hospodárskymi budovami, dielňami a tunelovitým vchodom.
Hrad Šomoška
Jeden z najmalebnejších hradov Slovenska sa nachádza na juhu Slovenska neďaleko Lučenca v pohorí Cerovskej vrchoviny na hraniciach s Maďarskom. Stojí na čadičovom brale brale. Vybudovali ho z netradičných šesťbokých čadičových stĺpov a z tohto pohľadu je unikátom medzi slovenskými hradmi. Vznikol pravdepodobne v druhej polovici 13. storočia po tatárskom vpáde. Po potlačení Rákócziho povstania viacero hradov v okolí na cisárov príkaz zbúrali, ale Šomošku sa pred demoláciou podarilo zachrániť. Stavba však postupne chátrala, pričom posledná veža zhorela v roku 1826 po zásahu bleskom. Hrad zachránila rozsiahla konzervácia a čiastočná rekonštrukcia, ktorá sa začala v roku 1972.
Hrad Tematín
Hrad Tematín sa po prvý krát spomína v písomnostiach v roku 1347 keď ho kráľ Ľudovít I. daroval predkovi rodu Ujlaki – Vavrincovi Tótovi z Raholcu, nitrianskemu, valašskému a šopronskému županovi. V roku 1524 hrad získal rod Thurzovcov z Betlanoviec – miestodržiteľ Alexius (Alexej) Thurzo panovníckou donáciou kráľa Ľudovíta II. Jagellonskéhov. Po potlačení Rákociho povstania a stíhaní Mikuláša Berčéniho bol hrad poškodený cisárskymi vojskami v roku 1710. Napriek tomu niektoré jeho časti slúžili naďalej, o čom svedčia písomnosti z roku 1716. V roku 1721 je posledná písomná správa–súpis majetku hradu, kde sa píše, že na ňom už dohromady nič nie je a už nie je ani strážený posádkou.
Hrad Hričov
Nachádza sa na hradnom kopci v nadmorskej výške 564 metrov. Je akoby zakliesnený medzi dve skaly a ponúka krásny výhľad na šíre okolie. Na západnej a severnej strane je možné vidieť dolinu Váhu, na východnej Žilinu a Malú Fatru. Prvý krát sa spomína už v roku 1208, vtedy známy ako Castrum Hrichou. Jeho história je pomerne rozsiahla. Vlastnil ho i Matúš Čák, ktorý ho vydobil násilím od rodu Balašovcov. Tí ho naspäť získali až po jeho smrti a to v roku 1321. V polovici 15. storočia sa hradu zmocnili Husiti, vo všeobecnosti však Hričovský hrad striedal majiteľov každú chvíľu už od svojho vzniku. Jeho posledným vlastníkom bol rod Turzovcov, ktorí sa v časoch ohrozenia stiahli do priestrannejšieho Lietavského hradu. Tak začal v 17. storočí koniec pradávneho a kedysi slávneho hradu Hričov.
Šarišský hrad
Jeho zrúcaniny sa rozkladajú na vrcholovej plošine výraznej vyvýšeniny týčiacej sa nad mestečkom Veľký Šariš, severozápadne od Prešova. História hradu siaha do 12. storočia. Bol postavený na ochranu dôležitej obchodnej cesty známej ako Toryská cesta. Vpádu Mongolov sa zrejme ubránil a neskôr sa stal sídlom župy. Vymenilo sa na ňom veľa majiteľov a podobu pevnosti nadobudol na začiatku 17. storočia. Do V roku 1687, keď ho náhle rozmetala explózia pušného prachu v prachárni a vyhorel, bol jedným z najväčších hradov na Slovensku. Odvtedy však hrad chátra.
Liptovský hrad
Je najvyššie položeným hradom na Slovensku, ktorý leží vo výške 993 m v Chočských vrchoch na severe Slovenska. V minulosti patril Liptovský hrad viacerým majiteľom, ktorí ho najprv získali od kráľa a ďalší zase zdedili. Pôvodne slúžil na ochranu hraníc a blízkej obchodnej cesty, Matej Korvín ho dal zrovnať so zemou ešte v 15. storočí. Traduje sa, že jeden z hradných pánov o osude hradu napokon rozhodol tak, že dal naslepo vystreliť delovú guľu a tam, kde dopadla, mali nájsť budúceho majiteľa. Delová guľa spadla v obci Sielnica a od tých čias sa Liptovský hrad zároveň nazýva aj Sielnickým hradom.
Hrad Beckov
Hrad stojí na skalnatom brale na okraji Považského Inovca. Archeologické nálezy dokumentujú významné veľkomoravské hradisko z druhej polovice 9. storočia, ktoré možno stotožniť s hradom „Blundus“ v Anonymovej kronike z prelomu 12. a 13. storočia. Na najvyššom výbežku brala nad zrázom smerom k obci postavili dva paláce a na nádvorí vysekali do skaly rozmernú cisternu. V takejto podobe zotrval kráľovský hrad zhruba do konca 13. storočia. V 14. storočí sa hrad spolu s panstvom stal nakrátko majetkom Matúša Čáka Trenčianskeho. Po jeho smrti sa hrad vrátil do kráľovských rúk, ale v roku 1388 prešiel do súkromného vlastníctva vojvodu Stibora zo Stiboríc.
Hrad Rákoš
Staval ho rod Ákošovcov a bol dokončený na začiatku 14. storočia. Postavený bol po tatárskom vpáde a mal chrániť krajinu pred ďalšími vpádmi a nájazdami kočovných barbarov. Po rozhodnutí kráľa Mateja v roku 1471 ho neskôr zbúrali. Ležal neďaleko Jelšavy.
Hrad Červený Kameň
Zaujímavá je už jeho samotná história jeho vzniku. Podľa niektorých historikov ho mal postaviť išpán Tibor Nagy z rodu Kartalovcov ešte pred vpádom Tatárov, iný zdroj ale uvádza, že jeho dejiny sa začali písať keď česká kráľovná-vdova Konštancia Uhorská nechala pred rokom 1240 na svojich majetkoch postaviť hrad, ktorý sa stal známym pod menom Červený Kameň. Prvá písomná zmienka je však z roku 1271, keď ho obsadil český kráľ Otakar II.
Hrad Korlátka
Hrad sa prvýkrát spomína v roku 1289 ako majetok Uhrina. Vznikol pravdepodobne v polovici 13. storočia. Niektorí historici však uvádzajú, že hrad mohol vzniknúť už okolo roku 1041. Ak by bola táto informácia pravdivá a aj doložená, hrad Korlátko by patril k najstarším písomne doloženým hradom na Slovensku. Mal slúžiť ako ochrana západnej hranice Uhorského štátu. Významnú úlohu zohrával v bojoch Matúša Čáka s kráľom Róbertom. Neskôr ho dedili potomkovia rôznych zámožných rodín. Bol obývaný až do 18. storočia, kedy bol opustený z dôvodu presunu panstva do kaštieľa v podhradí. Odvtedy chátral, dochoval sa len zvyšok veže, palác a časti hradieb.
Hrad Krásna Hôrka
Stavba hradu pochádza z prvej polovice 13. storočia. Prešla niekoľkými úpravami a prestavbami a viackrát zmenila majiteľov. Od roku 1642 bola vo vlastníctve rodiny Andrássyovcov, ktorí tu v roku 1867 začali vytvárať rodové múzeum. V roku 1906 ho sprístupnili verejnosti. Mimoriadne zaujímavý je interiér hradnej kuchyne v dolnom hrade, zbierka zbraní a výzbroje zo 16. a 17. storočia a bývalá zasadacia sien župných kongregácií Gemera v strednom hrade. Z hradného zariadenia sa zachovali aj pece, vzácna je modrá renesančná ornamentálna pec zo Spiša.
Pozrite si galériu
Jozef Uhlárik
