Nedávno sme si pripomenuli 90 rokov od narodenia Jozefa Malovca, hudobného skladateľa, významného predstaviteľa slovenskej hudobnej avantgardy, ktorý, okrem iného, stál aj pri zrode Elektroakustického štúdia Československého rozhlasu v Bratislave. Jeho skladba Orthogenesis z druhej polovice 60. rokov 20. storočia, sa považuje za prvú autonómnu elektroakustickú skladbu na Slovensku. Jozef Malovec patril k osobnostiam slovenskej Novej hudby, ktorá sa etablovala v spoločnosti v polovici 60- tych rokov. Nezanedbateľnú stopu zanechal aj v oblasti filmovej hudby.
O Jozefovi Malovcovi som sa porozprávala s jeho synom Pavlom Malovcom, ktorý pokračujúc v stopách svojho otca, pôsobí na Slovensku taktiež ako hudobný skladateľ.
Napriek tomu, že sa o tom azda nikde nedočítame, viem, že tvoja rodina je spätá s našim mestom. Aký bol teda vzťah tvojho otca k Nitre?
Otec sa narodil 24.3. 1933 v Hurbanove. V detstve sa presídlil aj s rodičmi do Nitry. Môj dedo Pavol Malovec bol verejný notár a pôsobil dlhoročne v Nitre. Otec tu chodil do gymnázia, a de facto sa považoval za Nitrana.
Tvoja mama Helena Malovcová bola poetka. Otec komponoval k jej poézii hudbu. Povieš nám k tomu viac?
Otec s mamou boli umeleckí pendanti, vzájomne sa dopĺňali. Mama vyštudovala polonistiku na FF UK v Prahe, otec tam študoval na AMU, a obaja zažili umelecké prostredie Prahy, ktoré sa potom s nimi prenieslo aj na Slovensko. Mama s otcom boli spoločensky veľmi aktívni a stýkali sa s básnikmi, výtvarníkmi a samozrejme, aj hudobníkmi. Otec sa dostal ku komponovaniu hudby k jej básniam neskôr. Najznámejšou sa stala Hudba pre bas a komorný orchester z r. 1977, sú aj iné básne ktoré zhudobnil, napríklad, Na týchto miestach, Prašnica.
Otec sa tiež výrazne venoval tvorbe filmovej hudby. V ktorých filmoch sme sa mohli s jeho hudbou stretnúť?
Otec bol od istého času veľmi žiadaný ako filmový hudobný skladateľ. Robiť hudbu k filmu je iný druh kompozičného myslenia, a otec ho mal a bol v tejto oblasti úspešný. Spomeniem len pár, napríklad: Janko Jesenský Slnečný kúpeľ, 1964 režisér V. Bahna, televízny seriál Miesto v dome – režisér J. Lacko, 1973 -1975, Jaškov sen – Eduard Grecner 1977, Puf a Muf séria animovaných rozprávok od Viktora Kubala.
Jozef Malovec je autorom prvej autonómnej elektroakustickej skladby na Slovensku – Orthogenesis (1966-1968), ktorá v r. 1969 získala 3. miesto vo finále svetovej súťaže v Darmouth College Hanover (New Hampshire, USA) . Bol si vtedy síce ešte veľmi mladý, ale spomínaš si nejako na toto obdobie?
Na jeseň roku 1966 sa datuje vznik prvej samostatnej elektroakustickej kompozície na Slovensku. Skladbu Orthogenesis, využívajúcu čisto syntetické zvuky, vytvoril otec s pomocou zvukového inžiniera Petra Janíka. Stereo verzia bola o dva roky neskôr ocenená na Prvej medzinárodnej súťaži elektronickej hudby na Dartmouth College v USA. V roku 1968 sa otec rozhodol vytvoriť kvadrofonický mix skladby, ktorý vzápätí získal cenu na Medzinárodnom kongrese elektronickej hudby vo Florencii a vzbudil tam medzinárodnú pozornosť. Spomínam si, že hoci som bol ešte len chlapec, rodičia boli nadšení, a bol to úspech hlavne pre slovenskú hudbu.
O tvorbe J. Malovca sa dočítame, že ju charakterizuje využívanie princípu koláže, komplementárnosť výrazových prostriedkov, ako je spontánnosť, racionalita, citát, vážnosť, irónia, vtip. V jeho hudobnom diele možno badať skĺbenie dodekafónie a tonality. Ako by si charakterizoval jeho tvorbu ty?
Tieto odborné „superlatívy“ sú potrebné na to, aby skladateľovi porozumela aj bežná intelektuálna obec, ale skladba je živá, keď znie, a keď zachytí dušu a osobnosť poslucháča. Otec mal dar komunikatívnosti tak ako v osobnom živote, aj v hudbe. Pri tom ostával verný svojim skladateľským postupom a stále hľadal nové veci a spojenia. Tento rys som si veľmi vážil, bol to hľadač a večný experimentátor v pozitívnom slova zmysle. Hudba bola pre neho tajomným zákonom, ktorý sa stále snažil objavovať. Je to pôda tvorivosti, ktorá dáva krídla a zmysel života.
Otec spolupracoval s mnohými významnými hudobnými skladateľmi. Dá sa povedať, že sa rád pohyboval v “skupine hudobných experimentátorov”?
60-te roky, 70., 80. roky boli pre hudbu na Slovensku veľmi dôležité. Súčasná moderna, ktorá vyrastala z hudby západnej Európy, sa tu stretávala s východnou estetikou. Na jednej strane Adorno, Stockhausen, Berio, na druhej Šostakovič, Denisov, Stravinskij. Slovenskí skladatelia boli známe osobnosti, spomeniem napríklad Romana Bergera, Ilju Zelejnku, Pavla Šimaja, Petra Kolmana. To bola naša moderna, a tvorivá sila týchto skladateľov sa presunula aj do ďalších generácií. Čerpali sme z nich aj my. Naša generácia.
V sedemdesiatych rokoch sa Jozef Malovec obrátil k folklóru ako ku svojmu novému inšpiračnému zdroju. Čo ho k tomu viedlo a ako to teda napokon ovplyvnilo jeho tvorbu?
K folklóru sa obrátil celkom prirodzene, a nielen k nemu. Zhudobnil napríklad časti z Vietorisovho kódexu, približoval sa ku štylizácii starej hudby. Slovensky folklór ignorovať nemalo nikdy zmysel, a všetci skladatelia sa k nemu viac – menej vracajú. Je to taký fenomén, ktorý sa vyrovná azda len gregoriánskemu chorálu.
Ktorú zo svojich skladieb mal váš otec najradšej? Ku ktorej mal nejaký osobitý vzťah a prečo?
Povedal by som, že to je otázka na mňa. Podľa mňa mal rád Predohru pre orchester z r. 1957, Symfónie, I., II. (90-te roky). Odpovedať môžem len touto krátkou odpoveďou, lebo osobitný vzťah mal ku každej skladbe.
Tvoj otec sa hudbe venoval dokonca aj ako zberateľ – filatelista. Známa bola jeho zbierka známok a iných zberateľských materiálov venovaná dejinám a súčasnosti hudby v Bratislave, ktorú vystavil na viacerých filatelistických výstavách. Vedel by si nám o tejto jeho zberateľskej vášni niečo povedať?
Otec bol dlhé roky niečo ako vášnivý filatelista. Mal mnohé albumy s úžasnými zbierkami, tematicky ladené. Viem, že chodil pravidelne na filatelistické burzy (v Bratislave kaviareň Olympia), a jeho záľuba bola predmetom mnohých rodinných diskusii.
Čomu sa ešte vo svojom voľnom čase venoval?
Bol plný aktivity. V mladosti bol otec horolezec, keď sa oženil, prestal s týmto riskantným športom. Ale jedna vec ho neopustila – bol vášnivý rybár, chodil som s ním často na ryby do povodia Dunaja. Nikdy som však nevedel pochopiť, ako mu tie ryby brali a mne nie. Asi preto, lebo ho mali ryby radi. 🙂
Pôsobíš ako hudobný skladateľ. Akú stopu v rámci hudobnej tvorby zanechal v tebe tvoj otec?
Otec bol, samozrejme, pre mňa vzorom, hlavne vo svojej skladateľskej práci. Jeho tvorba je mi stále blízka, hoci komponujem na iných princípoch. Keď som mu prehrával ako chlapec moje skladby, tak mi vždy niečo k tomu povedal. Aj napriek tomu, že som mal svojich školiteľov. Občas, keď som mu púšťal už moje nahrávky hotových skladieb, tak ma na jednej strane skritizoval a na druhej strane mi vždy povedal, že som zatiaľ nenapísal žiadnu zlú skladbu. No nie je to milé? 🙂
Máš nejakú vtipnú “hudobnícku” spomienku na otca?
Vtipných spomienok je toľko, že by sme museli zapísať pár strán navyše :). Ale spomeniem, napríklad, ako cestovali s Iljom Zeljenkom do Alma Aty, do východných oblastí Kazachstanu a ako otec kúpil vo Frunze na trhu vajíčko. Dal si ho do saka a zabudol na neho, a po niekoľkých dňoch, keď prišli domov, našiel si ho v saku. Ilja Zeljenka nato zaviedol pojem Vajíčko z Frunze.
Myslím, že Jozef Malovec chcel svojou tvorbou i životom povedať, že i vo všedných činnostiach možno, ba dokonca je potrebné, nachádzať harmóniu a uplatniť tvorivého ducha. Čo by odkázal našim čitateľom?
Otec by určite odkázal ľudom, ktorí majú trochu tvorivosti, aby sa jej nikdy nevzdávali, aby s ňou žili a celý život sa napĺňali tvorbou, nech je to už v akejkoľvek oblasti. Tvorivosť je najvyššia ľudská vlastnosť, ktorou dokážeme meniť svet, ľudí a duše, ktoré sú hladné po poznaní.
Pýtala sa Lucia Balagová
Viac o hudobnom skladateľovi Jozefovi Malovcovi a jeho tvorbe si môžete prečítať na stránke Hudobného centra.
