V rámci sebaobhajovania sa ľudia s mentálnym postihnutím učia byť dospelými. Namiesto pasívneho prijímania opatery od iných sa snažia aktívne riešiť svoje bývanie, prácu, vzťahy, vzdelávanie či voľný čas. Pre TASR to uviedla riaditeľka Republikovej centrály Združenia na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím (ZPMP) v SR Iveta Mišová.
Sebaobhajcovia spoznávajú svoje práva a povinnosti tak, ako sú uplatňované voči dospelým ľuďom bez postihnutia. „Veľmi často ide o bežné veci, ktoré však do veľkej miery odzrkadľujú skutočný postoj našej spoločnosti voči ľuďom s mentálnym postihnutím – či už ide o automatické tykanie zo strany cudzích ľudí alebo o rozhodovanie o tom, čo si títo ľudia oblečú, čo budú jesť, na aké kultúrne podujatie a s kým pôjdu,“ vysvetlila Mišová. Učia sa tiež, že majú právo na vlastný názor, ale aj vlastné chyby tak ako ostatní ľudia.
Mimoriadne dôležitou súčasťou sebaobhajovania je podľa Mišovej aj schopnosť obhajovať a presadzovať práva ostatných ľudí s mentálnym postihnutím. „Je dôležité si uvedomiť, že nie všetci ľudia s mentálnym postihnutím majú dostatok kapacít a možností, aby mohli aktívne presadzovať a obhajovať svoje práva. Preto je nevyhnutné, aby existovala platforma alebo skupina ľudí, ktorí sú autentickým hlasom, ktorí hovoria aj za tých, ktorí to nedokážu alebo nemôžu,“ načrtla. Poukázala na to, že podobné modely fungujú aj v iných znevýhodnených skupinách, napríklad pri ľuďoch so zdravotným postihnutím alebo v národnostných menšinách.
Skúsenosti si sebaobhajcovia vymieňajú na spoločných stretnutiach. Koncom júla sa v Bratislave uskutočnil celoslovenský workshop, ktorého témou bol nezávislý spôsob života a začlenenie do spoločnosti. Účastníci diskutovali napríklad o možnostiach bývania pre osoby so zdravotným postihnutím a oboznámili sa s kompetenciami v oblasti sociálnych služieb a bývania. Udalosť finančne podporilo Ministerstvo spravodlivosti SR.
Zdroj: TASR
Foto: Ilustračné, dieta.sk
