Na Slovensku sa pomaly blížia komunálne voľby, teda voľby, ktoré sa týkajú samospráv. Prirodzene, zasiahnu aj matku slovenských miest – Nitru. Ľudia pod Zoborom si budú voliť nielen nového primátora, ale aj župana a tiež poslancov.
Hoci boj o primátorskú stoličku v Nitre ohlásil aj súčasný primátor Marek Hattas, záujem o ňu má i niekdajší viceprimátor Štefan Štefek, či bývalý prednosta Igor Kršiak, ktorý je teraz prednostom mestského úradu v Trnave.
A práve s ním sa porozprával prestížny časopis Forbes, ktorému prezradil niekoľko zaujímavých vecí.
Podľa Kršiaka je veľmi dôležité, aby si obyvatelia uvedomili, že každý z nich mestu prináša pridanú hodnotu – vďaka svojim daniam, poplatkom a hlavne tým, že žije v meste… Preto by mal každý z nich presne vedieť, čo za to očakáva.
Samospráva je taká otvorená množina problémov
Pre tých, ktorí ho celkom nepoznajú, je Igor Kršiak vyštudovaný právnik, ktorý 22 rokov pracuje v samospráve. Prednostom mestského úradu v Nitre, odkiaľ pochádza, sa stal v roku 2010 a vytrval na ňom až do roku 2018. Práve vtedy totiž zasadol na pozíciu primátora „nezávislý“ Marek Hattas, občiansky aktivista a človek s nulovou praxou v nejakej funkcii v samospráve, ktorý po zvolení do funkcie prakticky ihneď vstúpil do strany Za ľudí. Tam sa mu ale nepáčilo, a tak prestúpil pod krídla SaS a teraz ide do volieb pod záštitou strany Tím Kraj Nitra mysliac si zrejme, že ľudia zabudli, koľký politický kabát má už na sebe. „Voliči síce majú radi predstavu, že do politiky vstupuje niekto nezávislý, „nepoškvrnený“ politickou stranou, no ten sa potom aj tak prihlási k nejakej ideológii alebo strane. Často aj deň po voľbách. Pre ľudí je to sklamanie. Ja to v podstate vnímam ako klamstvo voličovi,“ netají Igor Kršiak.
Nový nitriansky primátor? Igor Kršiak dnes ohlásil svoju kandidatúru
A Marek Hattas ako „aktivista“ primátor veru veľa ľudí nenadchol. Chcel vraj pre Nitru množstvo zmien, lenže „skutek“ akosi niekam „utek“. Mesto pod jeho vedením nielenže nerozkvitá, ale, napríklad, taký šport doslova padá na hubu. To, čo sa zastrájal urobiť pred voľbami, ľudia v meste akosi nevnímajú. Aktivista a „nezávislý“ kandidát zatiaľ veľmi nepresvedčil. Skôr naopak.
„Keď sa stane aktivista primátorom, už nemôže zostať verný len svojej komunite. Ak „zaspí na vavrínoch“ a myslí si, že len jeho komunita si zaslúži pozornosť, je to veľmi zlé. Taký politik sa sám trápi a aj obyvatelia vidia, že je to niekto, kto rieši v prvom rade vlastné problémy a ego. Trápi sa celé mesto. Samospráva je otvorená množina problémov,“ prízvukuje Kršiak, podľa ktorého aktivisti často prídu „zo zelenej lúky“ a nemajú s komunálnou politikou žiadne skúsenosti. A to je aj prípad Mareka Hattasa, ktorého chce nahradiť.
Mesto sa musí občas správať ako developer, hovorí Igor Kršiak o výstavbe nájomných bytov
Keď chce primátor zvyšovať dane, musí vedieť prečo
„Noví primátori by mali mať chuť obklopiť sa odborníkmi, ktorí takéto skúsenosti majú. Nemôže to fungovať tak, že budú hľadať len priestor na zamestnávanie svojich podporovateľov a kamarátov. Musia mať veľkú úctu k autoritám a skúsenostiam,“ konštatuje Kršiak a dodáva: „Neplatí, že všetko „staré“ je zlé a treba to nahradiť. Naopak, spojenie dobrej praxe s „novým vetrom“ môže priniesť moderný pohľad na mesto a jeho fungovanie.“
Podľa Kršiaka človek, ktorý dnes vstupuje do komunálnej politiky, či už ako primátor alebo poslanec, sa zo dňa na deň stáva krízovým manažérom. „Každé rozhodnutie, ktoré manažér urobí, musí byť kvalitné, odborné a každé rozhodnutie musí byť investíciou. Investíciou do ľudí, do mesta. Ľudia vnímajú až tú pridanú hodnotu, tú kvalitu života, ktorú rozhodnutím získajú. Je to oveľa zdĺhavejší proces,“ myslí Igor Kršiak.
„Nový primátor by mal ešte pred nástupom na post vedieť, do akého priestoru ide, aké sú klady a zápory mesta, ktoré bude viesť, kam smeruje. Dôležité je aj poznať spoločenskú náladu obyvateľov a podľa toho prijímať niektoré rozhodnutia skôr a iné neskôr. Keď sa kandidát do súťaže nazývanej voľby hlási bez toho, aby si naštudoval, do čoho vlastne ide, skončí sa to tak, že celý systém upadá alebo sa kopíruje od kolegov v iných mestách,“ varuje Kršiak, ktorý má s prácou v samospráve bohaté skúsenosti. Po nástupe Hattasa na post primátora sa ľuďom pod Zoborom pomerne značne zvýšili dane za služby, s čím mnohí nesúhlasili. „Keď chce nový primátor zvyšovať daňové zaťaženie obyvateľov, musí vedieť, prečo je to nevyhnutné, ako to s nimi odkomunikovať. Musí ukázať, čo za to ľudia môžu mať a budú mať,“ vysvetľuje Kršiak.
Peniaze vždy pochádzajú od ľudí a aj im treba vrátiť
Zo zvyšovania daní po Hattasovom nástupe do funkcie boli Nitrania frustrovaní a naštvaní. „Kým to robí len preto, že to robia všetci ostatní, tak je jasné že budú obyvatelia naštvaní a frustrovaní. Takéto rozhodnutia sa nikdy nemôžu prijímať iba preto, aby sa naplnila kasa mesta, ale preto, aby sa vďaka nim skvalitnil život jeho obyvateľov,“ prízvukuje Kršiak, podľa ktorého je tu treba vždy myslieť na to, že peniaze pochádzajú od ľudí a aj im patria späť. „Je dôležité, aby si obyvatelia uvedomili, že každý z nich mestu prináša pridanú hodnotu – vďaka daniam, poplatkom a najmä tomu, že žije v meste. Preto by mal každý z nich presne vedieť, čo za to očakáva. Mali by sa čo najviac vnímať príbehy konkrétnych kandidátov. Voliči by si mali všímať, kto vlastne kandidát je a čo môže ponúknuť. Potom je dôležité voliť takého, ktorý ponúka konkrétne a uveriteľné riešenia,“ pridáva Kršiak.
Podľa kandidáta na primátora je niekedy pomerne ľahké nechať sa zlákať kampaňou a PR príbehom človeka, ktorý naozaj vyzerá ako skvelý kandidát, aj keď možno nie je. Na čo konkrétne sa teda v kampani sústrediť? „Volič sa nemôže uspokojiť len s tým, že si prečíta volebný program, ktorý po štyroch rokoch môže skončiť desaťpercentnou splniteľnosťou. Dnes sa úplne bežne stáva, že sa k riadeniu mesta dostane človek, ktorý nemá skúsenosti so samosprávou a súčasne nemá dôveru a chuť sa obklopiť odborníkmi. A toto v reálnom fungovaní mesta môže znamenať, že každé štvrté-piate euro vyhodíme z okna. Je to obrovské riziko, ktoré často prehliadame. Je to veľa peňazí a práve zlým manažmentom sa môže stať, že istá časť z nich, niekde aj na úrovni 10 až 20 miliónov, končí „v koši“,“ varuje Igor Kršiak.
Byť primátorom je obrovským zásahom do súkromia
Nasledujúce komunálne voľby, ktoré budú v novembri, tak prakticky už klopú na dvere. Ako ich vidí jeden k kandidátov na nitrianskeho primátora? „Budú asi trošku chaotické. Máme spojené komunálne voľby do miest a obcí s voľbami do VÚC. Pre voličov to bude náročné. Z každej strany sa na nás vyroja tisíce kandidátov, starých strán, nových strán – či už z billboardov, médií alebo sociálnych sietí. Dosť pravdepodobne stratíme prehľad o tom, kto kam kandiduje a čo nám ponúka. Preto by sme týmto voľbám mali venovať trochu viac pozornosti ako doteraz. A nesústrediť sa len na emócie, ktoré kandidát vyvolá, ale pozerať sa naňho aj racionálne,“ konštatuje Igor Kršiak, ktorý si myslí, že by tieto voľby mohli byť „prvou lastovičkou“, keď ľudia začnú volať po kvalitných a profesionálnych ľuďoch aj vo verejných funkciách – či už v štátnej alebo v komunálnej politike.
Igor Kršiak však netají, že pred primátorskými voľbami zvádza vnútorný boj. „Na jednej strane je moja snaha pomôcť mestu a aj tlak iných ľudí, ktorí by ma na tomto poste radi videli. No mám s tým jeden zásadný problém – aby som do toho išiel, musí to byť rozhodnutie nielen moje osobné, ale aj mojej rodiny. Je to obrovský zásah do súkromia,“ vysvetľuje Kršiak, ktorý sa ale do boja o post primátora pod Zoborom predsa len púšťa. „Pri svojej práci sa zameriavam skôr na profi výkon. Mám rád to, čo robím. Rád mám výzvy, rád riešim problémy, hľadám alternatívy,“ priznáva Igor Kršiak, ktorý sa rozhodol kandidovať na post primátora a pomôcť Nitre stať sa tým, čo si jej obyvatelia želajú – mestom, kde budú radi žiť, ktoré sa páči nielen im, ale aj tým, ktorí do neho zavítajú iba ako turisti.
Jozef Uhlárik
