Vojna na Ukrajine stavia do pozoru už nielen Slovákov, ale aj Čechov. Zdá sa, že dnes už to, že sme v NATO, ktoré nás má ochrániť, veľa neznamená. Armáda v bývalom Česku sa totiž zrejme potichu pripravuje na možnú vojnu! Aspoň tak to vyznieva z reportáže Jany Bobošíkovej a Hany Lipovskej.
To, že v Česku prebieha akási tichá mobilizácia prezrádza vo videu z reportáže v TV profil Já občan. V reportáži „Aby bylo jasno“ z 31. januára 2023 jej autorky Jana Bobošíková a Hana Lipovská ukazujú, ako to s tou mobilizáciou v susednom Česku vlastne vyzerá. A že je to zaujímavé, o tom niet pochýb.
Hovoriť o vojakoch, mobilizácii a vojne je úplne na mieste
Česká vláda podľa Bobošíkovej rýchlo a v tichosti mení zákony, pričom sa boja sa hlasovania občanov. „Viete, že vláda chce v poslaneckej snemovni rýchlo schváliť novelu zákona, ktorá uľahčí a urýchli mobilizáciu?“ pýta sa moderátorka. „Viete, že podľa súčasných zákonov môžu byť do boja povolať takmer všetci občania našej krajiny vo veku od osemnástich do šesťdesiatich rokov? A viete, že výnimku z brannej povinnosti má mať po novom, okrem poslancov, senátorov a ministrov aj europoslanci?“ pýta sa ďalej Bobošíková, podľa ktorej bolo až podivuhodné, akú hystériu vyvolalo u vládnych politikov a im spriaznených novinárov slovo vojak na bilboarde jedného z prezidentských kandidátov pred druhom kolom prezidentských volieb. Znela vtedy vraj doslova jednohlasná mantra o strašení občanov vojnou.
„Sme tu, ako Česká republika, kde tu straší vojnou bývalý premiér, kandidát na prezidenta, a to za podpory hlasného potlesku otrokov z ANO, ktorí tiež s ním v tomto zmysle súhlasia,“ odznelo v jednej z televíznych debát. Diskutujúci a moderátori viacerých debát ukazovali prstom na neúspešného prezidentského kandidáta Andreja Babiša, že je to práve on kto straší vojnou, a kto všetkých vystrašil a vydesil. „O tom, že hovoriť o vojakoch, mobilizácii a vojne je úplne na mieste, pritom svedčí aj výrok náčelníka Generálneho štábu a armády Českej republiky Karla Řehky. Ten minulý týždeň prehlásil, že v prípade vojny NATO s Ruskom by naša krajina musela výberovo mobilizovať, pretože, aby bolo jasno, vieme, že ani takéto výroky nie sú náhodné,“ konštatuje ďalej moderátorka.
Nový návrh zákona sa „šil“ v pokoji na generálnom štábe
Spolu s kolegyňou sa preto pozreli do legislatívy a zistili, že vláda na začiatku januára potichu schválila balík zákonných zmien v oblasti obrany. „Mimo iného požaduje vyššie právomoci v oblasti zbierania osobných dát pre uľahčenie a urýchlenie mobilizácie občanov pre službu v armáde. Požaduje aj vyňatie europoslancov a strážnikov z povinnosti bojovať v prípade vojny. Budúci týždeň má zmeny prerokovávať snemovňa. A pozor, vláda chce od poslancov, aby zmeny v oblasti obrany v prerokovali a schválili už v prvom čítaní, teda žiadna široká parlamentná diskusia vo výboroch, ktorá by prilákala pozornosť verejnosti, ale rýchlo a potichu. Pritom tá istá vláda v prezidentskej kampani drsne okrikovala každého, kto o vojne hovoril, a osočovala zo zbytočného strašenia,“ hovorí ďalej Bobošíková, podľa ktorej je zaujímavé, že sa názov balíku legislatívnych zmien v oblasti obrany v priebehu schvaľovania menil.
Najskôr sa volal Návrh zákona, ktorým sa menia niektoré zákony v oblasti obrany v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny vyvolaných inváziou bojísk Ruskej federácie. Aktuálny názov balíka zmien znie Návrh zákona, ktorým sa menia niektoré zákony v oblasti obrany. A zaujímavé podľa Bobošíkovej je aj to, že posledné autorské korekcie návrhu zákona neprebiehali na úrade vlády, alebo na ministerstve obrany, ale na štábnom informačnom systéme armády Českej republiky. Náčelník Generálneho štábu armády Českej republiky Karel Řehka teda evidentne vedel, o čom hovorí, keď hovoril o výberovej mobilizácii. „Akurát prehovoril v čase, keď táto informácia mohla rezonovať s očividne realistickou volebnou kampaňou Fialom nenávideného Babiša,“ podotkla Bobošíková.
Demokratické základy štátu ohrozuje každý, kto s nimi nesúhlasí
V Aby bolo jasno teda analyzovali, kto a za akých okolností môže byť v Česku mobilizovaný. „A budete sa čudovať aké ľahké to je. Povolávací rozkaz môže dostať každý občan Českej republiky, na ktorého sa vzťahuje branná povinnosť. Ide až na zdravotnícke a politické výnimky o všetkých mužov a ženy vo veku od osemnástich do 60 rokov,“ prízvukuje moderátorka a autorka reportáže, ktorá sa vzápätí pýta: „A viete, čo to je braná povinnosť?“ Podľa zákona je to povinnosť občana Českej republiky prijať povolávací rozkaz, ísť k odvodu a plniť činnú vojenskú službu. Pokiaľ ide o onú „výberovú mobilizáciu“, ktorú spomenul náčelník generálneho štábu Řehka, mohlo by k nej dôjsť vo chvíli, keď by parlament vyhlásil buď stav ohrozenia štátu, alebo vojnový stav. Ale opäť pozor. Stav ohrozenia štátu je vyhlasovaný parlamentom pokiaľ je bezprostredne ohrozená nielen zvrchovanosť štátu, alebo jeho územná celistvosť, ale tiež, pokiaľ sú ohrozené jeho demokratické základy,“ prízvukuje Bobošíková.
„A ako v súčasnosti vieme, demokratické základy štátu ohrozuje podľa vládnych politikov každý, kto s nimi nesúhlasí. Ide teda o ustanovenie, povedzme, veľmi politicky elastické. Pokiaľ by došlo k vyhláseniu vojnového stavu, alebo stavu ohrozenia štátu, viete čo sa stane? Vláda nariadením rozhodne, koľko a a ktorí občania budú povinne vykonávať vojenskú činnú službu. Ak chcete bojovať. Určí, kto dostane povolávací rozkaz, a to podľa ročníka narodenia, alebo podľa odbornej kvalifikácie,“ vysvetľuje národu jedna z autoriek príspevku, ktorá sa ľudí vzápätí pýta, či vedia, kto by povolávací rozkaz nedostal? „Do armády sa nepovolávajú občania bez končatiny, nevidiaci, nepočujúci, postihnutí nejakou vadou alebo chorobou, ktorá znemožňuje samostatný pohyb. Ale aj ľudia postihnutí ťažkou formou nevyliečiteľnej choroby,“ dodáva Bobošíková.
Kto si nesplní mobilizačnú povinnosť, bude potrestaný!
To ale nie je všetko, povolávací rozkaz nedostanú ani poslanci a senátori, členovia vlády, sudcovia Ústavného súdu, prezident, viceprezident, členovia Najvyššieho kontrolného úradu, členovia bankovej rady českej Národnej banky, občania vo funkciách s diplomatickými a konzulárnymi výsadami a imunitami či župani jednotlivých krajov. Ale tiež primátor hlavného mesta Prahy, riaditelia krajských úradov a riaditeľ magistrátu hlavného mesta Prahy. „Vládna úprava, ktorá v tejto chvíli leží v Poslaneckej snemovni, zbavuje brannej povinnosti tiež europoslancov, a dokonca aj policajtov, ktorí majú v prípade vyhlásenia vojnového stavu, alebo stavu ohrozenia štátu, citujeme: zabezpečiť poriadok a pokoj. A viete, prečo je pre vládu novela, taká dôležitá? Pretože údajne súčasný zákon neumožňuje vykonať mobilizáciu včas a v potrebnom čase tak, aby doplnené a vytvorené útvary mohli byť nasadené na plnenie bojových úloh v požadovanom čase,“ vysvetľuje ďalej Bobošíková.
Bez novely by podľa vlády bolo nutné viesť marketingovú kampaň, a dokonca by hrozila aj korupcia. Dôvodová správa však podľa Bobošíkovej upozorňuje aj na možné riziká. Po mnohých rokoch, keď občania neboli povinní strpieť úkony súvisiace s ich brannou povinnosťou, môže v spoločnosti dochádzať k určitým prejavom nevôle s novo vyžadovanými povinnosťami. A pre tých, ktorí by sa chceli mobilizácii vyhnúť je pripravené väzenie. Neplnenie branej povinnosti je totiž trestným činom. Tak, napríklad, kto seba, alebo iného učinení trvalo či dočasne nespôsobilým alebo menej spôsobilým na plnenie brannej povinnosti v dobe mieru, bude potrestaný odňatím slobody až na 2 roky. Pokiaľ však bude vyhlásený vojnový stav, alebo stav ohrozenia štátu, hrozí človeku až desať väzenia. Bude tiež potrestaný každý, kto sa nedostaví na odvod v úmysle svoju odvodovú povinnosť nesplniť, alebo oddialiť, a to odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky,“ upozorňuje Bobošíková.
A kto v prípade, že nedostane povolávací rozkaz, nenastúpi za stavu ohrozenia štátu, alebo za vojnového stavu mimoriadnu službu v ozbrojených silách na základe verejnej vyhlášky, alebo mobilizačnej výzvy, hoci mu v tom nebránila žiadna zákonom predpokladaná prekážka, bude potrestaný odňatím z slobody až na tri roky. „Mimochodom, vládna novela zákonných zmien v oblasti obrany sa bez svojej dôvodovej správy odkazuje aj na strategickú koncepciu schválenú na summite NATO vlani v lete. Podľa tejto koncepcie v euroatlantickom priestore nepanuje mier. Mier je pritom definovaný ako stav bez vojny. Tak čo si myslíte, kto tu straší vojnou?“ končí veľmi zaujímavú reportáž jedna z jej autoriek, Jana Bobošíková.
Dodo Púchovský
