Nedávno sa v obci Dolný Ohaj konala premiéra prvého dolnoohajského hraného filmu z obdobia Druhej svetovej vojny pod názvom „ZA FRONTOM FRONT“. Scenár filmu Za frontom front je inšpirovaný spomienkami partizána Alexeja M. Sadilenka, ktorý žil v predvojnovom čase na sovietsko-nemeckom pohraničí (na území dnešného Bieloruska). Keď v roku 1941 vojská fašistov vpadli do Sovietskeho zväzu, bol jeden z prvých, čo uzreli súmrak blížiacej sa dlhoročnej vojny. Netrvá dlho a Sadilenko spolu s družstvom ženistov prekročí front a začína pôsobiť ako partizán. Film v réžii študenta gymnázia Jakuba BARTOŠA a podľa scenára Milana SLOBODNÍKA je dielom dolnoohajskej mládeže a nadšencov histórie v Dolnom Ohaji.
Jakub, ako ste sa dostali k natáčaniu historického filmu?
Pred niekoľkými rokmi som si s kamarátom Milanom založili malý študentský klub, ktorý sa venoval tvorbe audiovizuálnych projektov. Tvorili sme reklamy rôznych druhov ako, napríklad, videoprezentácie celoročných prác na poli pre miestne poľnohospodárske družstvo, čím sme si ako študenti privyrábali. Ako čas plynul, rozhodli sme sa náš koníček posunúť na vyššiu úroveň. A tak sme spojili naše nadobudnuté technické znalosti s nadšením pre históriu a pre náš prvý hraný film sme vybrali historicko-vojnový námet.
Zaujímalo by ma, koľko máte rokov?
Sme študenti gymnázia Bernolákova v Šuranoch a Základnej školy Juraja Holčeka v Dolnom Ohaji. Veková kategória našich členov sa pohybuje od 15 až po 19 rokov.
DOLNÝ OHAJ: V prvom HRANOM filme z obdobia II. svetovej vojny účinkuje celá dedina
Prečo vás zaujíma história? Ktoré obdobie dejín vás zaujíma najviac?
História ma zaujímala už od malička. Zúčastňovali sme sa na rôznych podujatiach a historicko-bojových ukážkach, ktoré v nás dozaista prehĺbili záujem o historické poznanie. Špeciálne dejiny minulého storočia, pre ktoré je typické množstvo kontroverzií a otáznikov. Možno aj preto je pre nás tak zaujímavé a hľadáme v ňom inšpiráciu.
Odkiaľ čerpáte informačné zdroje?
Odpovede na otázky hľadáme v školskej, ale aj neškolskej literatúre. Po rady chodíme aj k našim priateľom a známym, ktorí sa záležitostiam tohto typu dlhoročne venujú.
Ako ste sa dostali k memoárom podporučíka Sadilenka?
Dlho pred začiatkom nakrúcania sme hľadali vhodný námet. Milan v knižnici u svojej prababky plnej historických románov našiel tieto memoáre. Veľmi ho zaujali a tak ich celé prečítal. Námet sa páčil aj mne a tak sme vybrali vhodnú kapitolu z knihy Alexeja Sadilenka, ktorá sa nám zdala vhodná na sfilmovanie a vytvorili filmový scenár vo forme storyboardu. Sadilenko žil v predvojnovom čase na sovietsko- nemeckom pohraničí (na území dnešného Bieloruska). Keď vojská fašistov v roku 1941 vpadli do Sovietskeho Zväzu, bol jeden z prvých, čo uzreli súmrak blížiacej sa dlhoročnej vojny. Netrvalo dlho a Sadilenko spolu s družstvom ženistov prekročil front a začal pôsobiť ako partizán. Počas svojej cesty sa stretáva s mnohými nástrahami lesa plného okupantov.
Kto bol Sadilenko a čím vás zaujal?
Alexej Michailovič Sadilenko patril k významným partizánskym veliteľom Bieloruského partizánskeho hnutia počas 2. svetovej vojny. Taktiež sa významne sa zapojil do SNP. Jeho svedectvá boli pre nás veľmi zaujímavé, pretože nepísal iba o svojej životnej ceste, ale písal aj príbehy každého, koho počas vojny stretol. Veľmi silný je taktiež príbeh o jeho žene, ktorú po vojne už nikdy neuvidel. Tento človek pocítil vojnu na vlastnej koži a mal to šťastie, že z nej vyviazol živý. Takých ľudí dnes už nie je mnoho.
Natočiť hraný film je určite náročné, ako sa to podarilo vám?
Začiatkom leta 2021 sme s Milanom dopisovali scenár k filmu, ktorý dostal názov „ZA FRONTOM FRONT“. Zišla nám na um teda otázka: Ako to natočiť? Rozdelili sme si úlohy a pustili sme sa do práce. Ja som kontaktoval svojich známych a priateľov, a oboznámil ich s našim zámerom. Prekvapujúco boli ochotní pustiť sa do filmovej produkcie s nadšením. Dá sa teda povedať, že všetci účinkujúci sú neherci. Medzitým Milan trávil čas vyhľadávaním dostupných kostýmov a rekvizít na internete. A tak vzniklo v Dolnom Ohaji prvé filmové štúdio. Zo začiatku bola otázka financií celkom náročná, vzhľadom na to, že všetky kostýmy sme museli zaplatiť z vlastného vrecka a rekvizity prácne vystrúhať z dreva. Neskôr nám začal pomáhať Klub Vojenskej Histórie Vráble. Potom sme už mali možnosť požičať si rekvizity akéhokoľvek druhu.
Kde je dianie filmu lokalizované?
Dianie filmu sa odohráva na území dnešného Bieloruska, scény boli však nakrútené v okolí obce Dolný Ohaj, ktoré svojou prírodou pripomína Bieloruské mokrade.
Čo všetko ste potrebovali na to, aby film Za frontom front vznikol?
Okrem rekvizít a hercov nemôžem zabudnúť ani na technické vybavenie vrátane kamery, ktorú sme mali možnosť vypožičať si vďaka môjmu príbuznému, čo sa venuje audiovizuálnej tvorbe profesionálne. Film sme nakrúcali takmer 2 roky. Teraz by sme ho ale radi ukázali svetu a odprezentovali ho, ako sa len bude dať. Ambície s ním sú ozaj veľké, keďže sme si vedomí svedomitej a poctivej práce, ktorá nám, ako som už spomenul, vzala všetok náš voľný čas posledných dvoch rokov.
Bude tento film prístupný aj širokej verejnosti?
Po poslednej premiére v Dolnom Ohaji budeme pokračovať prezentáciou aj v okolitých dedinách a inštitúciách, ktoré prejavia záujem o kultúrne podujatie v podobe kina. O dátumoch podujatí budeme informovať na našom instagramovom profile @filmove_studio_dolny_ohaj_.
Čo pre vás, Jakub, režírovanie prvého hraného filmu znamená, vybrali ste si svoju životnú dráhu?
Kinematografií by som sa rád v budúcnosti venoval, či už ako režisér, herec alebo kameraman. Pri amatérskej filmovej produkcii som získal mnoho zručností, ktoré by som vedel v tomto remesle efektívne uplatniť.
Kto všetko vám s filmom pomohol?
Radi by sme poďakovali našim sponzorom: Klubu Vojenskej Histórie Vráble, osobitne Mirovi Križanovi za pomoc s výberom rekvizít, Základnej Súkromnej Umeleckej škole Jozefa Domeho za vytvorenie tematického soundtracku, starostovi obce Dolný Ohaj Ivanovi Solárovi za jeho ochotu a pomoc pri prezentácií a agentúre Všehomír za dodanie filmovej techniky a realizáciu produkcie. V neposlednom rade mojim rodičom a rodičom všetkých ostatných účinkujúcich za podporu a prípadnú pomoc.
Pýtala sa Hena Ďurovová
