Ján Greššo (39) je nitriansky mestský poslanec a zároveň poslanec Nitrianskeho samosprávneho kraja. Vážim si ho pre jeho angažovanosť pre mesto, hoci musím priznať, že nie raz medzi nami v pozícii novinárka a politik „zaiskrilo“. Aj vďaka tomu ho považujem za profesionála, ktorý vie odlíšiť politiku od bežného života.
Nitrančania ťa vnímajú predovšetkým cez komunálnu politiku. Kto je ale Ján Greššo, ak práve nesedí na mestskom zastupiteľstve a NSK?
Ján Greššo je úplne obyčajný ľudský tvor z mäsa a kostí, ktorý každý deň prežíva úplne bežné radosti aj starosti, ako každý jeden z nás. Radosť mi robí najmä rodina, manželka Lenka a naše dve deti, Adelka (11) a Jakub (5). S nimi trávim prakticky všetok voľný čas a stále ma to neomrzelo (smiech). Bývame v malej bytovke v centre mesta s uzatvoreným areálom, máme malú záhradku s malým záhradným domčekom a bazénom, kde si spolu užívame spoločné chvíle najčastejšie. Okrem práce poslanca MZ v Nitre a poslanca zastupiteľstva NSK pracujem na polovičný úväzok na pozícii projektového manažéra na Strednej odbornej škole stavebnej v Nitre. Je to veľmi zaujímavá práca, veľmi ma baví, pretože nie je jednotvárna. Za tých pár rokov, čo som v škole sa nám podarilo získať financie zo zdrojov EÚ na rekonštrukciu a vybavenie dielní pre odborný výcvik, podarilo sa nám zo zdrojov NSK zatepliť hlavnú budovu školy a vybudovať hokejbalové ihrisko. Neustále sa snažíme o propagáciu duálneho vzdelávania a tradičných remesiel, ktoré sa u nás učia, ako sú murár, stolár, tesár či kominár, napríklad prostredníctvom burzy stredných škôl, ktorá sa u nás každoročne koná začiatkom školského roka.
Tvoje meno si mnohí spájajú so známym slovenským hercom, riaditeľom DAB, je to tvoj otec. Ako si vyrastal , koľko máš súrodencov? Aké to bolo, žiť v hereckej rodine (aj dedo bol herec), mali muži v tvojej rodine na teba vplyv? Prečo si sa nedal na hereckú dráhu? 🙂 Je niekto, kto v tejto dráhe pokračuje?
Vplyv to malo na mňa veľký. Vyrastal som prakticky až do 19 rokov v divadle, najprv v starej budove DAB a neskôr v novej. Divadlo ma vždy veľmi lákalo, bavilo i fascinovalo. Veľmi veľa som sa tam naučil a odpozoroval najmä od otcových starších kolegov. Moja výchova (myslím, že v celku podarená) je okrem mojich rodičov dielom výnimočných ľudí ako napríklad Adela Gáborová, Jožko Dóczy, Jožko Bednárik, Ondrej Rimko a mnohých ďalších skvelých hercov a ľudí, ktorí v DAB pôsobili a pôsobia. Toto prostredie ma naučilo komunikovať s ľuďmi, nehanbiť sa, nebáť sa, ale tiež byť pokorný a tolerantný a hľadať v ľuďoch to dobré. Som za to veľmi vďačný, pretože tieto povahové a osobnostné atribúty sú veľmi potrebné aj v komunálnej politike. Rovnako sa snažím aj ja vychovávať moje deti.
V divadle som od piatich rokov hrával detské, neskôr teenagerské postavy, trávil som v ňom každú voľnú chvíľu. A vlastne ani neviem, prečo som sa nedal na túto dráhu, možno som bol v čase rozhodovania sa, kam ďalej, divadla presýtený (smiech). Každopádne, v našej rodine sa vzťah k umeniu, aj keď nie úplne k divadelnému, traduje ďalej. Moja sestra vyštudovala produkciu a manažment filmu na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave, jej manžel je výborný filmový režisér a tvorca jedinečného softvéru na spracovanie filmových záberov, jedna z neterí študuje tanečné konzervatórium. Ak sa moje deti rozhodnú pre umeleckú dráhu, určite im v tom nebudem brániť a budem ich podporovať v ich rozhodnutí.
Čo bolo dôvodom, aby si sa vrhol do politiky, prečo? S akými ambíciami si do toho išiel a čo si chcel zmeniť?
Môj otec bol dlhoročným poslancom Mestského zastupiteľstva v Nitre. A keďže ma už od skorého veku zaujímali veci, ktoré sa s „veľkou“ alebo tou „malou“ politikou spájali, veľa sme sa o tejto téme bavili. Veľakrát som, samozrejme, s otcovým názorom nesúhlasil a myslel som si, že sa to dá robiť úplne inak. No po takmer 7 ročnej skúsenosti som takpovediac „vytriezvel“ a vidím, že otec mal a má vo veľa veciach pravdu. Nie je to ani zďaleka také jednoduché, ako som si myslel a ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Táto práca je v prvom rade o komunikácii, o schopnosti sa dohodnúť na kompromisoch, ktoré sledujú a zohľadňujú spoločný cieľ – napredovanie našej Nitričky. To je,žiaľ, to hlavné, čo vyčítam súčasnému vedeniu mesta na čele s pánom primátorom Hattasom, teda neschopnosť komunikovať a robiť kompromisy v záujme spoločných cieľov. Ich vnímanie reality cez prizmu „Keď nie si s nami, si proti nám“ nepovažujem za príliš šťastné. Takto to žiaľ dnes funguje a veľmi si želám, aby mala Nitra v budúcnosti „šéfa“, ktorý vie počúvať a pracovať s názormi ľudí a dávať ich dohromady v záujme nášho mesta.
Aj sa ti niečo za tie roky podarilo niečo v komunálnej politike dosiahnuť podľa vlastných predstáv? Kandidoval si na primátora, nevydalo…Čo by si v meste zmenil, keby si mohol?
Nevydalo (smiech). A je to asi aj dobre, pretože vidím, že stále sa mám ešte veľa čo učiť. Na taký významný post ako je primátor krajského mesta musí byť človek pripravený po každej stránke. Osobnostnej aj odbornej. Musí to byť najmä skúsený človek. Sami vidíme, že tento pokus o úspech a následné víťazstvo v posledných komunálnych voľbách nebolo najideálnejšie pre prospech Nitry. Nastúpiť do takej dôležitej funkcie bez akýchkoľvek skúseností, vzápätí si zobrať na plecia ďalšie „bremeno“ poslanca NR SR, je podľa môjho názoru nanajvýš odvážne a rozhodne to neprináša želaný efekt. Ten efekt, ktorý si už dlho všetci želáme a ktorý zatiaľ nešiel ani okolo..
Za tých pár rokov môjho pôsobenia v komunálnej politike sa podarilo toho už celkom dosť. Aj keď to nie vždy ľudia tak vnímajú, čo je určite spôsobené aj tým, že človek nezainteresovaný často nepozná komplikovaný spôsob schvaľovania a realizovania jednotlivých zámerov. To je samozrejme pochopiteľné a som vďačný za trpezlivosť obyvateľov. Veľmi by som si želal, aby sme mohli vyhovieť každej požiadavke občanov. To sa žiaľ nedá ani v bežnom živote, ani v tom politickom – komunálnom.
Čo by som zmenil? Komunikáciu občan – mesto. Tá by mala byť viac založená na osobnom stretnutí, nemala by prebiehať len prostredníctvom sociálnych sietí. Tie totiž často krát vnášajú nevraživosť a negativizmus medzi ľudí, a to vnímam ako veľký krok späť v samotnej komunikácii.
Aký je tvoj názor na súčasné vedenie mesta? Vieš to porovnať s predchádzajúcim vedením?
Keď mám porovnať súčasné a bývalé vedenie, najväčší rozdiel vidím v dvoch sférach. Operatívnosť a profesionalita. Tieto dva atribúty mi pri súčasnom vedení chýbajú. Dostávame množstvo slabo pripravených materiálov, bez predchádzajúcej komunikácie (tá medzi vedením a poslancami nefunguje prakticky vôbec). To považujem tiež za dôvod „nekonečných“ zasadnutí zastupiteľstva. Operatívnosť najmä pri príprave investičných zámerov, ale aj iných záležitostí je tiež žalostná. Je naozaj nemysliteľné, aby sa investície, schválené začiatkom roka 2019, začali realizovať v lete 2021!! A tých príkladov žiaľ je oveľa viac.
Stretávaš sa s ľuďmi, a určite sa na teba obracajú s nejakými požiadavkami, ako to zvyčajne riešiš?
Ľudia oveľa viac vnímajú „svojho“ poslanca v meste (obci) na rozdiel od toho krajského. Je to asi tým, že s drobnými požiadavkami, relatívne rýchlo a ľahko riešiteľnými, vie skôr pomôcť mestský poslanec ako krajský. Je to prirodzené, nakoľko sú kompetencie oboch samosprávnych celkov jasne zadefinované, aj keď sa v mnohom prelínajú a dopĺňajú. S ľuďmi sa stretávam veľmi často, obracajú sa na mňa so svojimi požiadavkami, ktoré sa snažím k ich spokojnosti vyriešiť. Nie je to vždy jednoduché, keďže tých požiadaviek, podnetov a žiadostí je v rámci celého mesta veľmi veľa.
Čo považuješ za najpálčivejší problém mesta a nášho regiónu? Prečo sa zvyšujú poplatky, keď máme pocit, že ich zvýšený výber v meste nejako nevidíme?
Za najväčší problém považujem dopravnú situáciu v meste. Tá sa v súvislosti s rozrastaním mesta zhusťuje a komplikuje život každému jej účastníkovi. Ďalším vážnym problémom je parkovanie, najmä v Starom meste, kde šoféri, v snahe vyhnúť sa plateniu parkovného, využívajú neplatené státie vo vnútroblokoch Starého mesta. Žiaľ, ani s jedným z týchto vážnych problémov sa súčasné vedenie nezaoberá, a ak, tak len veľmi povrchne. Za posledné obdobie sa zvýšil najmä poplatok za komunálne odpady, ktorého zvýšenie si poslanecký zbor nevymyslel len tak z dlhej chvíle. Za jeho zvýšením treba hľadať zákonom upravenú cenu skládkovania odpadu, ktorá z roka na rok priam geometricky narastá. Zároveň má mesto zákonom uloženú povinnosť vybrať na tomto poplatku toľko zdrojov, aby pokryli sumu za zber a likvidáciu odpadu na svojom území, teda zákon zakazuje dotovať túto službu z iných finančných zdrojov mesta. Pri dani z nehnuteľností išlo v skutku o „kozmetickú“ úpravu sadzieb, ku ktorej nás tiež dotlačil zákon. Stále ostávame medzi mestami s najnižším daňovým zaťažením. Problém vidím ale v sume úverov, ktoré sa súčasné vedenie rozhodlo zobrať. Je to dohromady 23.000.000,00 € (9 mil. €, 5 mil. € a znovu 9 mil. €). Investícií za tieto peniaze je vidieť naozaj len veľmi málo. Aj to svedčí o tom, čo som spomínal vyššie, teda o profesionalite a operatívnosti súčasného vedenia.
Nie si z politiky unavený? Nerada to priznávam, ale asi sa začína zvolebnievať, máš záujem ešte o prácu v prospech občana?
Na únavu vo svojom veku ešte nemám nárok (smiech). Som veľký optimista a pozitívne mysliaci človek, takže stále verím a budem veriť, že sa dajú veci zlepšovať. Pomáhať ľuďom ma osobnostne napĺňa, a aj keď sa nie vždy všetko podarí a nie vždy viem vyjsť niekomu v ústrety, za tie momenty, kedy si poviete „podarilo sa to!“, to stojí.
Čo by si, podľa teba Nitra zaslúžila najviac a čo by si poprial Nitranom v tejto ťažkej dobe?
Nitra by si zaslúžila pohnúť sa z prešľapovania na jednom mieste. Najmä v „kolektívnom“ zmýšľaní. Pokiaľ nebudeme k sebe tolerantní, budeme pestovať nenávisť jeden voči druhému, nikdy sa tým mestom v pravom slova zmysle nestaneme. A to je to, čo prajem Nitrančanom a Nitre.
Pripravila a pýtala sa Henrieta Ďurovová
