Do humanitárnej pomoci utečencom z Ukrajiny sa v Nitre zapojili desiatky ľudí. Medzi nich patrí aj poslankyňa mestského zastupiteľstva v Nitre Jarka Kráľová. Nepomáha iba preto, lebo pôsobí v komunálnej politike, k Ukrajine má osobný vzťah. Spolu s ňou sa snaží podať pomocnú ruku tým, ktorí to teraz najviac potrebujú, aj jej rodina a priatelia.
Aký je tvoj vzťah k Ukrajine?
Mám na Ukrajine mnoho priateľov, ako vieš, pestujem fialky a práve z Ukrajiny je mnoho šlachtiteľov, s ktorými som v dlhoročnom priateľstve, a vymieňame si svoje skúsenosti. Z Ukrajiny máme i mnohých priateľov, ktorí tu pracujú. Informácie o situácii na Ukrajine sledujú a často o nej hovoria, nakoľko tam majú rodiny, ktoré zažívajú dennodenne to, čo sa tam práve deje. Ten strach, ktorí majú o svojich blízkych je naozaj veľký, určite zanechá stopu v každom človeku. I vo mne a celej mojej rodine, preto je prirodzené, že človek sa snaží hľadať to, ako môže sám pomôcť. Mnohí z priateľov sa snažili dostať na Slovensko svoje rodiny, priateľov. Jedna vec je dostať ich na Slovensko, druhá, čo ďalej.
Kto potrebuje teraz našu najväčšiu pomoc?
Sú to prevažne matky s deťmi, ktoré sem prichádzajú bez manželov, nevedia jazyk. Navyše mnohé z nich majú malé deti, ktoré pomerne zle vnímajú to, že museli odísť zo svojich domov, izbičiek, postieľok, museli tam nechať svoje hračky. Ja osobne si neviem predstaviť, že by túto situáciu museli zažiť moje deti či moje maličké vnučky. V takýchto situáciách idú osobné záujmy bokom a človek akosi prirodzene rozmýšľa, ako by vedel pomôcť.
Jarka Králová: Teší ma, že sa konečne začala venovať väčšia pozornosť stromom i zeleni
Na fb som zaregistrovala výzvu môjho kamaráta Janka Rejdu, ktorý organizoval humanitárnu zbierku na pomoc, ktorá šla priamo na hranice ešte začiatkom týždňa. Preto som sa ho spýtala, či potrebuje pomoc. Pomohli sme s nákupom a zozbieraním hygienických potrieb od známych, ktoré sme mu doručili. No a medzitým sa mi začali ozývať známi z Ukrajiny, či by sme vedeli pomôcť ich rodinám a priateľom. Mnohí sa ubytovali v rodinách svojich ukrajinských rodín i priateľov, no tie nemajú dostatok postelí, perín, návlečiek, mnohí ľudia naozaj prišli doslova s pár vecami , s dokladmi a ukrajinskými peniazmi, ktoré začína byť problém na Slovensku zameniť.
Čo týmto mamičkám a ich deťom chýba najviac?
Chýbali im základné veci – od hygienických potrieb, po náhradné oblečenie. Nehovoriac o jazykovej bariére. Tak sme aspoň tým, o ktorých sme vedeli pomohli s návliečkami, perinami, šatstvom… Naozaj sa do tejto pomoci zapája v mojom okolí veľké množstvo ľudí, kamarátov i kňazov, za čo im patrí veľká vďaka. No zároveň si uvedomujem, že prichádzajúcich ľudí z Ukrajiny pribúda a pomoc budú potrebovať dlhodobo.
Čo potrebujú? V prvom rade prijatie… Pocit, že sú zatiaľ ako-tak v bezpečí, pretože mnohí majú na Ukrajine otcov, bratov…a nevedia, či sa s nimi ešte stretnú. Okrem toho samozrejme potrebujú ubytovanie.
Hovorila si o ľuďoch, ktorí majú šťastie a v Nitre známych, čo však s tými, ktorí tu nikoho nepoznajú?
Mesto Nitra rozbehlo pomoc pre všetkých, ktorí sem prichádzajú z Ukrajiny, na www.comin.sk, sa dozvedia všetky potrebné informácie. Rovnako pomáha i charita a ďalšie organizácie v Nitre. Napríklad, od pondelka sa bude dať vybrať šatstvo v hale pri kostole na Klokočine, kde to koordinuje Centrum pre rodinu Nitra.. Na otázku, či majú nejaké problémy, keď prichádzajú, môžem povedať že majú. Nie iba materiálne, či s ubytovaním. Mnohí vraveli, že zažili ťažkú dlhú cestu, no sú radi, že sa dostali z ich krajiny. No je im smutno za domovom. Za blízkymi, ktorí tam museli zostať. Mali tam zázemie, kamarátov, mohli sa o nich oprieť.
Teraz sú v cudzom svete, takmer nikoho tu nepoznajú a je im smutno, majú strach. Mnohí majú málo financií a nevedia, ako prežijú tu. Pýtajú sa, čo bude, ak má napr. mamka malé deti a nemôže pracovať…Majú jazykovú bariéru, nepoznajú mesto. Mnohí z nich iste budú potrebovať aj pomoc psychológov. Už sa intenzívne rozbieha aj pomoc zo strany mesta, dobrovoľníci pomáhajú ako vedia, i s tlmočením, tak verím, že tu nájdu útočisko, ktoré im poskytne všetko, čo potrebujú.
Zveria sa ti aj so svojimi smutnými príbehmi?
Rozprávala som sa so známou, ktorá tu žije dlhodobo, pracuje tu i s manželom a malým synom. Na Ukrajine jej zostal syn, ktorý tam študuje. Na Slovensko ho nepustia. Musí tam zostať, pretože už má viac ako 18 rokov. Pre mamku to musí byť naozaj ťažké.
Druhá priateľka, Ukrajinka, čo tu žije dlho, má na Ukrajine svoje deti, s rodinami. Každý deň plače, pretože bývajú v oblasti, kde prebiehajú boje. S napätím vždy čaká, kedy zavolajú, dajú o sebe informáciu, že sú v poriadku. Chcela by im poslať aspoň peniaze, no vraj si ich nemajú kde vybrať.
Myslím, že nikto z nás by nechcel zažívať to, čo zažívajú oni. Ani si neuvedomujeme, ako veľmi to vplýva i na deti, nie iba na ukrajinské, no i naše. Môj syn taktiež veľmi intenzívne túto situáciu vníma, je dosť smutný, nakoľko má jedného z najlepších kamarátov z Ukrajiny, ktorého brat tam tiež musel zostať. Syn nám pomáhal nosiť potreby pre ľudí z Ukrajiny, sám chce pomáhať. Za seba môžem povedať, že ak môžem, pomôžem. Rada by som od budúceho týždňa v rámci možností pomáhala ako dobrovoľník pri triedení oblečenia, príp. pri jeho výdaji a rozvoze ľuďom, ktorí to potrebujú. Rovnako budeme s priateľmi ďalej adresne pomáhať rodinám, ktoré sem prišli a vieme o nich konkrétne, že potrebujú pomoc.
Pýtala sa Hena Ďurovová
