Vianoce, čas pokoja a lásky už nemilosrdne klopú na dvere. A čo dvere, to rodina, ktorá ich prežíva po svojom. Každý má zaužívaný nejaký zvyk, ktorý sa počas najkrajších sviatkov v roku snaží dodržiavať. O rómskych tradíciách počas Vianoc nám porozprával Jaroslav BIHARY z Nitry, spoluzakladateľ rómskeho Občianskeho združenia Lovári.
„Gádžovia“ prakticky vôbec nepoznajú vianočné zvyklosti Rómov, ktoré sa tiež líšia od rodiny k rodine. Niekde prísne dodržiavajú pôst, inde majú na stole jedlá od výmyslu sveta, teda okrem ryby aj klasické mäso. Prirodzene, najviac pre nich je rodina, a tak sa pri štedrovečernom stole schádzajú v čo najväčšom počte. Ako vyzerajú Vianoce v rómskej rodine Jaroslava Biharyho? Aj tam sú sčasti špecifické, a sčasti rovnaké, ako inde. Zíde sa celá jeho rodina a kto na čo má chuť, to si zoberie. A rovnaké je to aj s darčekmi, pretože kým tým starším stačia najmä duchovné dary, teda, že sú všetci spolu, tí mladší sa aj obdarúvajú rozličnými darčekmi.
Vianočné zvyky si prispôsobuje každá rodina po svojom
Aj pre Rómov sú Vianoce najkrajším sviatkom v roku, na ktorý sa tešia nielen dospelí, ale najmä deti. „Mňa teší, že celá naša početná rodina, ktorá je roztrúsená kade-tade, môže byť, a aj je, vtedy pohromade. Syn je v zahraničí, dcéra je inde vydatá, a tak sa počas roka spolu zídeme naozaj iba výnimočne. Na Vianoce sme ale všetci pohromade, a tá rodinná súdržnosť tu je. Svojim spôsobom a v prvom rade je šťastie, že sme zdraví a užívame si rodinnú pohodu,“ priznáva na úvod Jaroslav Bihary, ktorý je aj spoluzakladateľom rómskeho Občianskeho združenia Lovári (označenie Rómov, ktorí žijú v Nitre a jej širšom okolí – pozn. red.). „Áno, niektoré zvyky máme odlišné od nerómov, ale snažíme sa aj prispôsobiť trendu a bežným zvykom majority,“ dodáva Jaroslav.
Mons. Viliam JUDÁK: Vianoce sú o zodpovednosti
„Aj u nás Rómov, rovnako ako inde vo svete, máme zvyky nejednotné, ktoré si prispôsobuje každá rodina svojím zvyklostiam. Veď aj naši predchodcovia, môj otec mal súrodencov, si nerobili vo svojich rodinách totožné, alebo také isté Vianoce,“ hovorí ďalej Jaroslav Bihary s tým, že rozdiel bol najmä v kuchyni a podávaní jedál. „Niektorí jedia iba rybu, napríklad kapra so šalátom, ale aj bez, iní rybu radi nemajú, a tak je na ich stole niečo mastné, kačica alebo rezne. U nás je na stole všetko, vrátane šošovicovej a rybacej polievky, halászlé. Prirodzene, nechýba ani ryba, ale naša rodina má rada kačaciu pečeň, ktorá na stole, spoločne s kačicou, chýbať rozhodne nemôže,“ priznáva Jaroslav.
Rómska komunita pod Zoborom chce, aby všetci žili dôstojným životom
U starších prevládajú duchovné darčeky, mladí si dajú aj vecné
„Voľakedy po druhej svetovej vojne naši Rómovia boli kočovní ľudia, a tak nemali možnosť nejakým spôsobom si zadovážiť darčeky. Skôr boli tie darčeky duchovného charakteru, lebo boli radi, že prežili. Aj pre toto ťažké vojnové, respektíve povojnové obdobie sa tešili, že sa dožili aj toho dňa, že môžu spolu stráviť Vianoce, čiže mohli byť spolu. V dnešnej dobe sa aj naši mladí ľudia prispôsobujú trendu a kupujú si nejaké darčeky, ale ja s manželkou, alebo s mamou, sme skôr za ten ich duchovný charakter. Bohatstvom je pre nás, keď je rodinka zdravá a je pohromade. U Rómov býva zvykom, že pri rozličných oslavách sa stola pod jedlom doslova prehýbajú. Nie je to inak ani na Vianoce. Čo teda nechýba u Biharyovcov na štedrovečernom stole?
„Prirodzene, štedrovečerný stôl je naozaj plný dobrého jedla a pitia. Je tam zo všetkého, aby mali tí, čo sedia za stolom, na výber. Ako som už spomínal, na Vianoce je tam šošovicová polievka a halászlé, na druhý deň k nej pridáme ešte aj slepačiu polievku, ale tá musí byť zo starej sliepky a nie z kuraťa. Na druhý deň robíme aj takzvaný frištuk, ktorý zvykneme robiť už ráno. Však aj ten názov frištuk je z nemeckého slova frühstück, čo znamená raňajky. My ako rómske raňajky robíme pečené kurča na cibuľke. Je to skoro ako perkelt. Nechá sa upiecť kurča na cibuľke a na konci sa k tomu pridá paprika a dochutí sa to soľou. To je ten náš frištuk, po ktorom ide kapusta, alebo kapustný list (takart), v ktorom je zabalené mleté bravčové mäso s trochou ryže,“ vraví Jaroslav.
Dominika TITKOVÁ: Chcela by som sa dotknúť duše človeka
Domáce údenie už poslanci obmedzili zákonom, spomína sa aj obmedzenie chovu
Orechy v rohu, šošovica pod stolom, aj slama pod stromčekom
Okrem frištuku a takartu si Jaroslavova rodina na druhý deň pochutí aj na sviatočnej ryži, ktorá ale nie je robená klasickým spôsobom. „Ryža sa uvarí v tej vode, kde sa varila sliepka, a dá sa tam ešte aj mrkva. Keď je ryža hotová, dá sa na ňu pečené kurča. Rómovia robia ešte aj to, že tam, kde mala sliepka krk, tam sa dá mrkva, a kto si ju vezme, ten je povinný usporiadať pre komunitu oslavu na ďalší rok, respektíve spoločné Vianoce,“ opisuje ďalšie zvyky Jaroslav a dodáva, že u Rómov je zvykom na prvý sviatok vianočný chodiť dopoludnia vinšovať po rodinách. Tak, ako to robia napríklad na Orave. „Je to taká vinšovačka, po ktorej sa potom všetci stretnú pri jednom okrúhlom stole a spoločne jedia a popíjajú,“ pridáva Jaroslav.
Martin NEMKY: Takto vyzerali jeho Vianoce, keď bol malý. Prehrabali sme sa v jeho rodinnom albume
Zvykom aj u Jaroslava je aj to, že gazda domu dá na Štedrý večer orechy do rohu miestnosti, či prekrajovať jablko na polovicu, aby sa vedelo, či bude rodinka zdravá. „Tiež dávame na roh stola buď šupiny z ryby, alebo peniaze s mincami, aby bola hojnosť aj na ďalší rok. Zvykneme tiež dávať pod stôl jačmeň a pod stromček zväzok slamy, lebo na nej sa narodil Ježiško,“ prezradil na záver Jaroslav Bihary čo-to z vianočných zvyklostí, ktoré sa udržiavajú v rómskych rodinách.
Dodo Púchovský
