Nikto iný zo Slovenska a z Európy nebol kamarátsky a ani ľudsky tak blízko kráľovi futbalu Pelému ako Joe Borbély. Bol nielen jeho manažérom a poradcom, ale i dlhoročným blízkym priateľom, s ktorým ho spájalo silné puto. Bolo až také silné, že vydržalo až do smrti skvelého brazílskeho futbalového virtuóza.
Až natoľko mu Pelé dôveroval, že krátko po svadbe, po európskom turné, ho poprosil, aby vzal jeho mladú, šarmantnú manželku Assiriu na trojdňový výlet do Prahy. Jeho druhá manželka v poradí totiž veľmi túžila spoznať toto krásne mesto. Pelé však nemohol s ňou cestovať, pretože musel súrne a neodkladne odletieť do Tokia na špeciálne zasadanie FIFA.
Rodákovi z Nitry, ktorý pochádza z neďalekého Veľkého Cetína, tak zostali na Edsona Arantes do Nascimento, ako sa Pelé volal celým menom, vzácne spomienky na nezabudnuteľné chvíle, ktoré spolu počas dlhých rokov prežili. Joe Borbély bol nielen Pelého veľkým priateľom, ale spolu s profesorom Juliom Mazzeiom aj jeho doslova pravá ruka. Kráľ futbalu Pelé zomrel 29. decembra minulého roku a na jeho pohrebe nemohol chýbať ani Joe, ktorý tak vzdal svojmu veľkému priateľovi hold na jeho poslednej ceste. Taktiež stále zostal aj generálnym manažérom reprezentácie legiend a hviezd Brazílie, ktorým je od roku 1995.
Dnes pokračujeme v rozhovore so slávnym rodákom zo Slovenska, ktorý v detstve ani vo sne si nedokázal predstaviť, s akými celebritami a svetovými politikmi sa vo svete stretne, a aký obrovský zlom v jeho živote bude mať jeho dobrodružná cesta za „americkým snom“, ktorá sa začala odvíjať v roku 1990 na letisku JFK v New Yorku.
Geniálny ťah na získanie si Pelého pozornosti
Ako a kedy ste spoznali Pelého a prečo si práve vás vybral za asistenta?
K prvému stretnutiu s Pelém mi dopomohol fakt, že som bol v správnom čase na správnom mieste, a tiež vynaliezavosť. Spomínam si na to presne, bolo 21. júla.1991 na slávnom Gianst Stadium v East Rutherford v New Jersey. Konal sa tam veľkolepý exhibičný zápas legiend Brazília proti Taliansku pri príležitosti 20. jubilea založenia slávneho klubu New York Cosmos, kde Pelé ukončil svoju kariéru. A práve on mal mať na tejto slávnosti čestný výkop. Keďže som vtedy už robil v TV a Rádio Hungaria New York, akreditoval som sa tam ako fotograf, aby som sa mohol pohybovať aj po ihrisku. S obyčajnou akreditáciou by som sa totiž na ihrisko dostať nemohol, a nikdy by som sa teda do blízkosti Pelého nedostal (úsmev).
To teda bol od vás naozaj geniálny ťah, ale ako to celé napokon dopadlo?
Keď Pelé vychádzal z tunela na ihrisko, využil som nepozornosť jeho bodyguardov a pribehol k nemu. Tí má síce hneď chytili za tričko a ťahali preč, lenže Pelé na to spozornel a prikázal im, aby ma pustili a spýtal sa ma, odkiaľ som a čo by som chcel. Povedal som mu, že som z Československa a prinášam mu pozdrav od legiend Josefa Masopusta a Maďara Ferenca Puskása, ktorých si veľmi vážil. Prirodzene, musel som improvizovať a niečo zaujímavého vymyslieť, aby ma neodbil, ale evidentne ho to zaujalo, pretože sa usmial, priateľský mi položil ruku na rameno a spýtal sa ma: „Čo by si chcel amigo?“ Odpovedal som mu, že podpis a spoločné foto, na čo mi on ochotne vyhovel. Následne som ho prekvapil s prosbou o exkluzívny rozhovor niekedy v budúcnosti. Zasmial sa a spýtal sa ma, či toho nechcem priveľa za takú krátku chvíľu. Našťastie, odporučil ma svojmu poradcovi a šéfovi profesorovi Juliovi Mazzeiovi, ktorý stal hneď vedľa. Ten mi dal svoju vizitku s tým, že sa ozve… A tak sa teda moje celé Pelé story začalo.
Kráľ futbalu Pelé zomrel vo veku 82 rokov, na Slovensko prišiel na pozvanie Joe Borbélya
Neuveriteľné šťastie a zároveň ukážka ľudskosti Pelého. Koľko to trvalo, kým sa vám Julio Mazzei ozval?
Relatívne dosť dlho, lebo ja som na to vlastne už aj zabudol. V novembri 1991 sa ale odohrala ďalšia šťastná náhoda s možnosťou stretnutia s Pelém. Dopomohla mi k tomu dobrá informácia a excelentný kontakt. Poznal som sa totiž už skôr s Ivanou Trumpovou, ktorá pochádza z moravského Zlína a bola manželkou exprezidenta USA Donalda Trumpa, vtedajšieho majiteľa svetoznámeho hotelu Plaza v New Yorku. Práve Ivana Trumpová mi dala info, že Pelé príde do ich hotela na promo tlačovku ohľadom World Cupu 94 v USA (Majstrovtiev sveta 1994 – pozn. red.), ktorá bude v réžii americkej futbalovej federácie. Vstup tam však bol limitovaný a možný len pre určite akreditované médiá. Využil som to a spolu so šéfom TV a Rádia Apatinim sme čakali na veľký moment a na príchod Pelého. Keď dorazila jeho limuzína pred slávny hotel Plaza, priskočil som k nemu ako z nej vystupoval a familiárne ho objal okolo ramená a povedal mu, že sa už poznáme z Giants Stadium (úsmev)… V tom nás začali snímať všetky možné TV stanice, vrátane CNN, a ešte v ten večer tieto zábery obleteli celý svet. Krátko na to, v decembri, sa mi zázračne rýchle (úsmev) ozval aj profesor Mazzei s tým, že ma kráľ futbalu Pele čaká vo svojej kancelárii v mrakodrape na 32. poschodí v susedstve Times Square a oproti hotela Sheraton v New Yorku. Zrejme zabrala a veci urýchlila aj veľká televízna publicita spred hotela Plaza… Veru nie nadarmo sa hovorí, že dobrá informácia má niekedy cenu zlata.
Mazzei, newyorským krstným otcom Joea Borbélya
A ako to tam ale celé prebiehalo?
Bol to neuveriteľný pocit a riadne mi búšilo srdce, pretože som tomu ani nechcel veriť. A to až natoľko, že som si namýšľal, že určite do toho niečo príde, a že zo stretnutia nebude nič. Však si to len predstavte, mladého chlapca bez mena z malej dediny na Slovensku prijme samotný kráľ či Boh futbalu Pelé, najslávnejší človek planéty. Ufff. V deň stretnutia, keď som vo dverách Pelého kancelárie vystupoval z výťahu, som zažil šok, ale zároveň zo mňa spadla všetka nervozita. Na moje veľké prekvapenie ma v nich totiž čakal s úsmevom sám futbalový kráľ! Objal ma a pozdravil, ako keby sme sa poznali celú večnosť. Po našom exkluzívnom rozhovore pre médiá som ho prekvapil ponukou, ktorá ho očividne zaujala. Navrhol som mu totiž svoj projekt a myšlienku, v rámci ktorého by prvýkrát v histórii oficiálne navštívil Slovensko a Maďarsko. A ďalej to, že legendy týchto krajín by si zahrali exhibičný zápas proti Brazílii. A on by mal čestný výkop. Nápad sa mu síce veľmi páčil a zaujal ho, ale znova si vypýtal čas na rozmyslenie s tým, že zakrátko sa mi ozve vo veci profesor Julio Mazzei, ktorý bol už dlhé roky jeho poradca a šéf.
Na poslednej rozlúčke s Pelém nechýbal ani jeho veľký priateľ a manažér Joe Borbély
Vaše začiatky spoznávania sa s Pelém boli síce kostrbaté, ale napokon sa rozvinuli v niečo viac. Je to tak?
Od tohto momentu sa začala moja frekventovaná komunikácia a stretnutia s profesorom Mazzeiom, ktorý mi povedal, že už musíme plánovať dopredu, pretože si nevie predstaviť, že by Pele túto prestížnu ponuku odmietol. V tejto fáze sme sa natoľko zblížili ľudský aj profesionálne, že mi pomáhal presviedčať Pelého, ba stal sa akýmsi mojím newyorským krstným otcom, ako sám povedal (úsmev)… Napríklad, keď som cestoval do Brazílie vždy som musel bývať s jeho rodinou v ich plážovom apartmáne v Santose. Navyše, keď ma otec prišiel prvýkrát navštíviť do New Yorku, profesor Mazzei naliehal na Pelého, že sa s ním musí stretnúť. Pri stretnutí mal otec v očiach od dojatia slzy, keď ho Pele kamarátsky objal. Nakoniec sa stretli ešte viackrát a stali sa tiež priateľmi. Bola to obrovská vec od Pelého a veľké gesto priateľstva.
Pelého historická návšteva – najväčšie futbalová udalosť Slovenska!
Kráľ futbalu teda napokon vašu ponuku prijal a tým sa začala vaša dlhoročná spolupráca. Ako ste ho teda dostali na Slovensko?
Pelé spolu s reprezentáciou legiend Brazílie oficiálne navštívili Slovensko 17.-18. septembra 1994, čo bolo prvý aj poslednýkrát. Bola to návšteva, ktorá sa stala historicky najväčšou futbalovou udalosťou na Slovensku. Na každom kroku nás vítal obrovský dav, neopísateľná eufória a ošiaľ ľudí. V Prešove bolo oficiálne prijatie slovenským prezidentom Michalom Kováčom, ktorý tiež neskrýval svoje emócie. Pri stretnutí s Pelém si utieral slzy z očí. Mňa tiež objal a priateľsky mi povedal: „Ďakujem vám za výnimočne celosvetové zviditeľnenie mladého Slovenska, ale verím tomu až teraz, keď kráľa futbalu mám pred sebou (úsmev).“ Samotný exhibičný zápas Slovenska s Brazíliou (0:4) videlo vypredané hľadisko a ľudia spontánne skandovali „Pelé, Pelé, Pelé“. Na znak vďaky sme obehli s Pelém v spoločnosti mladých talentov čestné kolo okolo ihriska a Pelé divákom vykopol do hľadiska niekoľko lôpt s jeho podpisom.
Deň pred zápasom sa navyše konala na štadióne v Košiciach veľkolepá autogramiáda, ktorá šokovala aj samotného Pelého. Prišlo na ňu totiž okolo 5-tisíc (!) ľudí, a tak sa podpisoval asi 4 (!) hodiny oproti pôvodne dohodnutej hodine. Na znak úcty chcel totiž vyhovieť každému. Našou prvou zastávkou ale bolo tiež veľkolepé prijatie na radnici v Lučenci. Pred námestím pri budove sa zhromaždilo vari celé mesto a ovácie na počesť Pelého nemali konca. Aj tam podpísal zopár lôpt, ktoré potom vyhodil z balkóna zhromaždenému davu. Pelého historická návšteva Slovenska bola jednoducho jedna veľká rozprávka a do histórie futbalu sa zapísala so zlatými písmenami…
Pred odchodom do Ameriky Joe Borbély ani nesníval o tom, koho za veľkou mlákou stretne
A okrem Pelého ste mali „pod palcom“ ako manažér ešte niekoho z tých slávnejších brazílskych hráčov?
Áno, mal som ich vtedy, keď sa už Pelé, na osobnú prosbu brazílskeho prezidenta Ricarda Cardosu, stal ministrom športu Brazílie. Pelé totiž musel na svoje politické obdobie skončiť s komerčnými aktivitami, a práve vtedy ma odporučil spolu s profesorom Mazzeiom na prestížny post, teda, aby som sa stal generálnym manažérom brazílskej reprezentácie legiend a hviezd. Bolo to v priebehu roku 1995. Vtedy sme tam mali, a stále máme, tie najväčšie svetové legendy a hviezdy, majstrov sveta aké si človek vie predstaviť. Napríklad Rivellino, Carlos Alberto Tores, Amaral, Juninho, Serginho, Zenón, Luiz Pereira, Romário, Zico, Julio César či Edú a ďalší. Všetko futbaloví čarodejníci. Okrem exhibičných zápasov, ktoré sme hrali po celom svete, skoro všetci členovia reprezentácie mali aj svoje reklamné aktivity, pretože ich pozývali do televíznych šou alebo otvoriť nejakú udalosť tam a tam, ale aj rôzne iné ponuky. Oni ma teda tiež poprosili, aby som im tieto veci manažoval, takže som ich mal a mám, takpovediac pod palcom, aj teraz. Medzitým však už pribudli aj mladšie hviezdy, veď napokon na zápasy vyberáme zhruba zo štyridsať členného kádra velikánov brazílskeho futbalu. Covidové obdobie nás síce bohužiaľ riadne zabrzdilo, ale teraz sa už pripravujú nové varianty exhibícii a promo akcií.
Borbély ako Maruška zháňal jahodovú zmrzlina a arašidy
Zážitkov s Pelém ste mali určite neúrekom, ale spomínate si na nejakú, ktorá vás možno ešte aj dnes, po mnohých rokoch, rozosmeje?
Tých zážitkov s Pelém bolo naozaj neúrekom, ale spomeniem teda aspoň jednu, ktorá má aj dnes dokáže rozosmiať. Bolo to počas nášho turné v Budapešti. Keďže som zvyknutý vypínať si na noc telefón, tak mi jedno krásne ráno okolo pol štvrtej opakovane zaklopal niekto na dvere. Pelé vtedy ešte nevedel, že si vypínam telefón, alebo dávam na tiché zvonenie, a tak sa mi pokúšal dovolať, lenže v tomto nezvyčajnom čase márne (úsmev). Mal som od neho asi 20 neprijatých hovorov, kým sa rozhodol ísť za mnou osobne. Keď som otvoril dvere, Pelé sa ma spýtal: „Spíš?“ Odpovedal som mu, že teraz už nie, keď s tebou stojím vo dverách (smiech). Na to mi on s úplnou samozrejmosťou hovorí, že či by bol veľký problém, keby som mu zohnal jahodovú zmrzlinu a arašidy. Chytil som sa neveriacky za hlavu, ale on mi povedal, že na to dostal chuť, a tak ma prišiel poprosiť či mu to neviem zohnať. O pol štvrtej nadránom… Hovorím mu, že OK pokúsim sa o zázrak, aj keď neviem ako… Šiel som teda na hotelovú recepciu po radu. Našťastie, reagovali famózne. Keďže kuchári v tom čase tam ešte neboli, na recepcii spravili poplach a vybavili príchod kuchára z domu na hotel. Chudák teda musel urgentne prísť dať nám jahodovú zmrzlinu aj arašidy. A Pelé bol napokon veľmi spokojný. Odmenou mu bolo spoločne foto s kráľom a od dojatia sa rozplakal. Neskutočné.
Joe Borbély pritiahol do Veľkého Cetína veľkú brazílsku futbalovú hviezdu Edúa
Nenašla by sa predsa len ešte jedna „príhodička“ s Pelém?
Ale áno. Je možno trochu absurdná, opäť sa ale spája s turné v Budapešti. Pelé, keďže bol už dlhšie preč z domu, zacítil potrebu ísť sa pomodliť, a tak ma požiadal, či mu neviem vybaviť nejaký kostol, kde by sa mohol ísť diskrétne pomodliť. Vraj sám, lebo sa tam nemôže verejne ukázať, aby z toho nebola veľká atrakcia pre svetový bulvár. Poprosil som teda jedného známeho z Budapešti, či by mi nevedel poradiť a pomôcť. Povedal mi, že v meste je síce asi „tisíc“ kostolov, ale ľahké to nebude. Vraj, síce pozná jedného kňaza, ktorý slúži v peknom kostole, lenže odvahu ísť za ním o polnoci nemá. Pelé a spol. po príchode ku kostolu sedeli v aute, a znova to všetko spadlo na mňa… Šiel som teda zaklopať a pokúsiť sa o zázrak. Keď mi farár otvoril, s lichôtkami som na neho pustil a poprosil ho, či by nemohol otvoriť kostol, aby sa tam mohol pomodliť futbalový kráľ Pelé! Pozrel sa na mňa nechápavo a hovorí, že čo si to dovoľujem o polnoci za drzosť. Vraj je to Boží dom, ktorý je pre každého, ale nie v tomto čase… Keď neodídem, zavolá na mňa políciu, že tam blúznim (smiech). Keď som mu povedal, že je to seriózne a ja som manažérom Pelého, so založenými rukami a pohľadom na nebo mi povedal: „Synu, vieš že klamať je veľký hriech? Že je to zakázané…“ Že Pelé? Že či som sa zbláznil! Odpovedal som mu, že nie, veď sme s Pelém na oficiálnej návšteve Maďarska. Spýtal sa ma ešte raz či naozaj neklamem, a či to viem aj odprisahať pred Bohom. Musel som teda položiť ruku na jeho malý kríž, ktorý držal v ruke a prisahať. Až potom mi uveril a o polnoci nám otvoril kostol. Takže sme sa dostali do kostola Mazzei, Pelé a ja. Pelé sa pomodlil a na znak vďaky podpísal farárovi svoju fotku. Ten nám už s úsmevom požehnal a odišli sme preč k spokojnosti samotného futbalového Boha (úsmev).
Kráľ futbalu bol neskutočne ľudský, skromný a so zmyslom pre humor
Pelého samovražedná myšlienka cestovať do Izraela v nebezpečnom čase…
Joe Borbély musel raz nečakane vybavovať Pelému počas turné aj návštevu Jeruzalema. Bolo to v roku 1994, keď tam vybuchovali bomby a bola veľmi zlá politická situácia. Napokon v záujme bezpečnosti, spolu s profesorom Juliom Mazzeiom, postrašili udalosťami Pelého ešte viac, a ten sa zľakol, resp. svoj úmysel cesty do Izraela vzdal. A to napriek tomu, že Pelého bezpečnosť už vybavoval a dolaďoval s Joem samotný šéf Mosadu (slávna tajná spravodajská služba – pozn. red.)! Veľký problém totiž bol v tom, že Pelé sa tam chcel voľne pohybovať a pozrieť sväté miesta inkognito. Opatrenia na jeho ochranu sa teda chystali, akoby tam pricestoval americký prezident, ak nie ešte prísnejšie. Po odrieknutí cesty si však nakoniec všetci zainteresovaní spoločne vydýchli.
Kedysi slávny slovenský futbalový klub FC Nitra je teraz doslova na pokraji krachu
Aký bol teda Pele, čo ste si na ňom najviac vážili?
Zažil som s ním mnohé neskutočné momenty. Klaňali sa pred ním najmocnejší muži sveta ako prezidenti krajín, šejkovia, králi, miliardári či hollywoodske hviezdy, ale on to bral s nadhľadom, pokorou a aj s úsmevom. Mohol mať, čo si len vieme predstaviť. Vedel nás však aj pobaviť… Keď sme, napríklad, pred rokmi leteli raz s privátnym lietadlom spolu s brazílskym prezidentom Lulom, Pelé humorne poznamenal: „Páni, veď to s nami hádže ako newyorské metro. Nepôjdeme radšej taxíkom…?! (úsmev)“ Pelé bol neskutočne ľudský, skromný a mal zmysel aj pre humor. On nikdy nedal okoliu cítiť, že je Boh, že je najznámejším človekom planéty. Nikdy. Vždy bol partnerom, ktorý nič neprikazoval, ale taktne požiadal, alebo poprosil. A vždy sa ma spýtal na názor. Všetko sme spolu konzultovali.
A mal aj nejaké ľudské neduhy?
Či je to neduh neviem, ale mal takú slabosť, že zvykol spať až do obeda, ba niekedy aj do jednej popoludní. S Pelém sa nebolo možné stretnúť o desiatej alebo jedenástej dopoludnia. A to ani americkému prezidentovi. Jednoducho si rád pospal. To bolo u neho také sväté… No a tiež si rád vymýšľal rozličné, skoro až detinské veci. Ako som už spomínal, napríklad tu zmrzlinu a arašidy nadránom. Takéto veci sú ale skôr milé a komické.
Predseda predstavenstva FC Nitra Martin Peško má za sebou niekoľko škandálov
Odchod z FC Santos? Z najlepšieho klubu sveta sa neodchádza!
S Pelém ste zrejme spoznali pri jeho „potulkách“ svetom množstvo krajín. Stal sa teda z vás aj akýsi cestovateľ?
Áno, je to tak, spoznal som popri ňom veľa krajín, kam by som sa zrejme inak asi nedostal. Za svojho života, a to nie som cestovateľ z povolania, hoci rád spoznávam nové krajiny, som navštívil 104 krajín. Spolu na brazílsku tému som za celý čas zmanažoval zhruba 137 reklamných akcií po celom svete, čo je úctyhodný počet. Spolu, či už s promo ostatných hráčov a reprezentáciou, alebo s Pelém. Boli sme aj na mnohých exotických miestach ako napríklad Japonsko, Hong Kong, Vietnam, Austrália, prakticky vo všetkých arabských štátoch, ale tiež v Šanghaji či Singapure, Malajzii ,Afrike, USA, Tahiti, atď…
Pelé mal tri manželky a s nimi niekoľko deti. Ako s nimi vychádzal?
Prvú manželku Rosemarie, ktorá bola nemecko-brazílskeho pôvodu, si bral v roku 1966 a mali spolu tri deti. Syna Edinha, ktorý chytal za FC Santos a raz bol aj v nominácií Brazílie, ale napokon za reprezentáciu nenastúpil, a dve dcéry – Kely a Jennifer. Jedna je herečkou, druhá maliarkou. Jeho prvý syn Edinho je môj dobrý kamarát a bol dlhý čas aj brankárom najslávnejšieho brazílskeho klubu FC Santos. Teraz je trénerom profi klubu SC Londrina v brazílskej Série B, čiže druhej lige. Pred rokmi mal, bohužiaľ, aj problémy so zákonom, keď ho udavači (na Slovensku kajúcnici) „nabonzovali“, že údajne pral špinavé peniaze, a to za odmenu, len aby si znížili svoje tresty. S druhou manželkou Assiriou Lemos sa Pele oženil v roku 1994, krátko predtým ako navštívil Slovensko, a rozviedli sa asi po šiestich rokoch. Narodili sa im dvojičky – Joshua, ktorý hral za juniorku Santosu a v súčasnosti hrá v USA už iba pre zábavu, a Celeste.
Assiria s ním bola aj na jeho historickej návšteve Slovenska. Je to bývalá modelka a špičková gospelová speváčka, ktorá bola v Brazílii hviezda a veľmi populárna osobnosť. S oboma deťmi žije na Floride. Tretíkrát sa Pele oženil ako 75-ročný a v roku 2016 si vzal Marciu Aiko, ktorá mala od neho o 33 rokov menej. Je podnikateľkou, ktorá sa venuje obchodovaniu so zdravotníckou technikou a liekmi. Pochádza z rodiny japonského miliardára, takže je bohatá a Pelého peniaze nepotrebovala. Poznal som ju ako energickú ženu, ktorá doma fungovala aj ako manažérka (smiech). Bola na neho aj prísna, ale starala sa oňho a všetko robila v záujme jeho zdravia a pohodlia. V podstate so svojimi deťmi mal normálny a korektný vzťah. Pelé mal však ešte jednu nemanželskú dcéru, a aj ďalšiu, ktorú ale nepriznal. S deťmi mal dobre vzťahy a s manželka vychádzal ako bolo treba.
V roku 2021 hrozilo FC Nitra že príde o svoj vynovený štadión, problémy ale zostali
Môžete prezradiť, prečo Pelé nikdy neodišiel z FC Santosu a neskúsil hrať za nejaký iný slávny klub, napríklad v Európe? Nemal vari žiadne ponuky?
„Toto je také logické, ale nikto na to nikdy neprišiel, hoci na to netreba ani univerzitu,“ povedal mi raz so smiechom Pelé, ale aj ostatné legendy FC Santos, vrátane svetového šampióna a môjho špeciálneho kamoša Edúa. Povedali, že mali toľko ponúk z iných klubov, že si to nevieme ani predstaviť. Doslova za šialené peniaze, lenže oni sa tomu len smiali. Chceli ich do Juventus, Interu aj AC Miláno, ale tiež Real Madrid, Barcelona, Benfica atď. Pelé aj Edú však povedali, že kam by chodili, veď oni a FC Santos sú predsa najlepší manšaft na svete. Veď porážali celý svet. Usmievali sa, že prečo by vlastne išli z najlepšieho mužstva na svete FC Santos, čo vtedy aj bol, do nejakého horšieho, alebo slabšej kvality? Nemalo by to predsa ani žiadnu logiku. Takže bolo pre nich veľmi jednoduché rozhodnutie zostať a hrať doma v Brazílii!
Jozef Uhlárik ml.
