Jozef Griač je mladý muž, ktorý sa po svete pohybuje pomocou invalidného vozíka. Vďaka asistentom a ľuďom vo svojom okolí môže navštevovať kultúrne podujatia, venoval sa poslaneckým aktivítám v samospráve, kde žije a spolu s mnohými ďalšími nadšencami doslova na zelenej lúke vybudovali projekt Imobilio. Viac sa o Jozefovi dozviete v našom rozhovore.
Si štatutárom organizácie Imobilio. O akú organizáciu ide, čomu sa venuje?
Imobilio si predstavte ako priestor, kde sa realizujú prednášky, školenia, start-upy pre podporu zdravotne znevýhodnených ľudí. Všetko, čo by nás a vás napadlo, čo by pomohlo zdravotne znevýhodneným ľuďom na činnosti ako štúdium, práca a zaradenie sa do bežnej spoločnosti, všetko čo by mohlo pomôcť. Jedným z cieľov je podpora zdravotne znevýhodnených pri štúdiu a uplatnenie v praxi, zapájanie telesne znevýhodnených do kultúrneho a športového života aktivitami. Ja ako štatutár túto myšlienku posúvam vpred, aby sa to všetko uskutočňovalo.
Čo teda v Imobiliu nájdeme?
Prednáškové miestnosti, kde budú prebiehať diskusie na relevantné témy pre zdravotne znevýhodnených, knižnicu pre knihomoľov, rehabilitáciu, ktorá je pre nás životne dôležitá a startupy, v ktorých sa budú môcť zdravotne znevýhodnení realizovať. Jeden už u nás prebieha pod názvom ,,Prvá kvapka“. Prvá kvapka je Imobilio start up zameraný na šetrenie vody. Funguje tak, že v budovách sú nainštalované snímače, ktoré nám do nášho strediska v Imobiliu posielajú dáta o spotrebe vody a nám sa to v počítačoch zjavuje v podobe grafov. Analyzujeme spotreby, porovnávame dáta a ak vidíme niekde nadmerné užívanie vody naši dispečeri so zdravotným znevýhodnením navrhnú riešenie ako ušetriť vodou. Momentálne sa školíme u nášho partnera na detegovanie výroby a spotreby tepla. Je to o ekológií v najsamotenejšej oblasti chrániť našu planétu Zem.
Bol si aj poslancom v bratislavskej mestskej časti Karlova ves. To je veľmi zodpovedná funkcia a viem, že ty si do nej nešiel s úmyslom „prídem, odhlasujem, idem domov a na účet mi cinkne nejaká tá odmena“. Aké boli tvoje očakávania, keď si do komunálnej politiky vstupoval?
Jednou z mojich vlastnosti, na ktorú som najviac hrdý je, že som realista. Ako realista nemôžete očakávať, že sa podarí všetko a hneď. Spôsobí to sklamanie, ale to neznamená, že pre to, čo chcete dosiahnuť, neurobíte maximum. Bral som to ako možnosť prispieť k zmene a k zlepšeniu života ľudí najmä tým, že prinesiem pohlaď na veci z vozíka.
Ján Podolinský: Z recepcie do kresla predsedu Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska
Osobná asistencia. Si vozíčkar, ktorý pri mnohých úkonoch potrebuje pomoc. Myslíš, že inštitút osobného asistenta je na Slovensku vhodne nastavený?
Ja konkrétne potrebujem pomoc pri všetkom. Od osobnej hygieny až po prepravu a do práce, šport a na kultúrne podujatia, ktoré sú mojom vášňou. Zásadné je, aby osobná asistencia dostala postavenie skutočného zamestnania a nebola vnímaná len ako príležitosť na privyrobenie si a bola zamieňaná za akúsi brigádu. Títo ľudia nám umožňujú plnohodnotne žiť. Vďaka nim nezostávame ležať medzi štyrmi stenami, nahrádzajú nám ruky a nohy. Treba myslieť na ich nemocenské poistenie, možnosť čerpať dovolenku, ustanovenie pravidelného a adekvátneho zvyšovania sadzby na jednu hodinu osobnej asistencie. Takto zatraktívniť túto prácu.
Ak nás číta niekto, u koho potreba voľby osobného asistenta vznikla len nedávno, na čo by si mal pri jeho výbere dávať pozor?
Počas tých rokov, čo využívam osobnú asistenciu, sa mi osvedčil pred prijatím každého osobného asistenta klasický pracovný pohovor, aby som mu povedal moje potreby, zistil, aké sú jeho možnosti, jeho predstavy o práci, aby sme obaja vedeli, do čoho ideme a či si osobnostne sedíme. Osobný asistent je človek, ktorého púšťame do najintímnejšie zóny a tam nechcete hocikoho. Vzájomná dôvera je pritom veľmi dôležitá.
Obrovský ÚSPECH novozámockých lekárov. Takéto niečo sa stalo vo svete iba asi v štyroch prípadoch!
Poďme do inej oblasti – architektonické bariéry. Žiješ v časti Bratislavy, kde napadne troška snehu a ak to primrzne, tak to autá nezvládajú. Ako to zvláda človek na vozíku?
Sneh nemám rád, akceptujem ho iba 24.decembra na Vianoce a Silvestra (smiech) ale nie je to bariéra, ktorá by ma zastavila. Keď som bol poslanec, odstraňovanie architektonických a cestných bariér patrilo do mojej agendy. Mnoho sa podarilo debarierizovať. Významne som sa so svojimi skúsenosťami podieľal na debarierizácii konkrétnych križovatkách, chodníkoch a prechodov pre chodcov na Dlhých Dieloch, na lievikových trasách do škôl, obchodov a kostola.
Cestovanie na vozíku. Železnice sa chvália, aké zľavy poskytujú imobilným cestujúcim, no je verejná doprava naozaj taká dostupná?
Z môjho pohľadu sa to zlepšuje, nestagnuje to, vysokozdvižné autobusy fungujú. Ale áno, nie sme ešte tam, kde by sme o tomto čase v tejto oblasti mali byť.
Mali by mať samosprávy by mali mať nejaký „poradný orgán“ zložený z odborníkov a ľudí s rôznym postihnutím, aby sa debarierizácia robila nie „pre nás“, ale „s nami“?
Samozrejme, práve preto, aby obsiahli veci, ktoré bez vozíka nemáš šancu postrehnúť.
Veľa mobilných ľudí si myslí, že debarierizácia je finančne príliš náročná. Ja sama mám vyrážku z hlášky veď vám vždy niekto pomôže. Ako vnímaš ty tieto poznámky?
Ľudia, čo to tvrdia, si neuvedomujú, že samostatnosť je dôležitou súčasťou ľudskej dôstojnosti. Pomôcť nemá byť povinnosť a má to byť posledná možnosť.
Hovoríš, že máš rád kultúru. Viem o tebe, že tvojou vášňou je divadlo. Určite si zaregistroval aj Divadlo Zrakáč. Ako vnímaš presadzovanie sa ľudí so zdravotným znevýhodnením v tejto oblasti života?
Z produkcie divadla Zrakáč ma zaujalo divadelné predstavenie ,,Ste medzi nami“,
o špecifikách života ľudí so zrakovým znevýhodnením. Plánujem na to ísť a teším sa. Nie je to ale jediný projekt tohto typu, rád by som spomenul aj Divadlo bez domova, kde hrajú spolu ľudia zo zdravotným znevýhodnením a ľudia bez domova. Tento divadelný súbor ponúka celkom iný pohlaď na veci, o ktorých hrajú. Robia veci inak a to je super. Nám by ani nenapadol taký pohľad na vec, ako to prežívajú títo herci.
Sú takéto projekty dôležité, prečo?
To, že ľudia zo zdravotným znevýhodnením robia umenie, je dôležité z viacerých dôvodov. Je to priestor pre realizáciu, možnosť tvoriť a niečo tým obecenstvu povedať.
Divadlo je kolektívna práca, takže je to aj terapia, ktorá zlepšuje sociálne zručnosti, najmä komunikáciu. Herec je nútený asertívne komunikovať s inými o tom, ako vníma postavu, ako ju chce poňať, čiže vyjadriť.
Za rozhovor ďakuje Eka Balašková
