Píše Eka Balašková
Minimálne rodisko Kráľa Ladislava Pohrobka (ďalej len Kráľ) je touto pandémiou doslova zaplavené.
Mesto je takmer výlučne rovinaté, preto asi nenájdete rodinu, kde nie je bicykel. Toto približovadlo vraj používa aj primátor Kráľa, Vojta na svoje cesty do a z MsÚ. Lebo je to ekologické, je to zdravé a navyše zaparkovať v centre Kráľa v pracovné dni medzi ôsmou a osemnástou je doslova boj. Takže je to len logické.
Skvelé je aj to, že sa podporuje cyklodoprava a hromadná doprava – mesto Kráľ bolo prvé na Slovensku, ktoré dalo svojim občanom MHD zadarmo. Že autobusy chodia „ako sa im chce“ Kráľania vedia – asi preto ich táto možnosť veľmi nedonútila používať ich. Jednak – Kráľ nie je New York, peši od učňovky k Vážskemu mostu či z Hadoviec ku Krížu na sútoku riek prejdete behom hodiny, no a keď máte v rodine šikovné dvojkolesové približovadlo; upotený autobus vás veľmi neláka.
No a pán Vojta úspešne „naskočil“ na bicyklovú vlnu. V spolupráci s Pivným mestečkom, Babetovom a Južným Kráľom zrealizovali projekt zdieľaných bicyklov. Ono to znie skvelo – na stanici vystúpim z vlaku, požičiam si bicykel, odveziem sa ku plavárni, tam bicykel vrátim a šup domov.
Lenže čo z toho, keď jazda bicyklom po meste je takmer život ohrozujúca? Obyvateľka Kráľa hovorí: „Denne chodím na bicykli do práce v supermarkete pri SOU a bývam pri štadióne. Riskujem to, lebo v časoch, keď chodím do, alebo z práce MHD ešte, alebo už, nepremáva. Odkedy otvorili nový priechod do Maďarska, mesto je takmer večne upchaté nákladnými autami, ľudia sú voči sebe bezohľadní – sú úseky, kade ten bicykel radšej pretlačím, lebo sa bojím, že ma strhne nejaký nákladiak. No a keď aj cesty nie sú plné, tak sú neskutočne rozbité.
Nedávno som videla fotku – meme obrázok. Chlapík po hruď ponorený v mláke z výtlku a vedľa neho stavebnicový domček. Nad fotkou bol text – vždy som túžil po dome pri jazere. Nuž také domy máme v Komárne na mnohých uliciach.“
Zdieľané bicykle asi neboli lacná záležitosť a využije ju zlomok obyvateľov Kráľa. Väčšine obyvateľov ale nejde do hlavy, prečo im pomaly padá na hlavu takmer 150 ročná budova, ktorú mnohí poznajú ako Polikliniku? Prečo pána Vojtu nezaujíma, že atraktívny turistický bod, akým sútok riek nesporne je, vyzerá tak, ako vyzerá?
Lieky na túto epidémiu máme. Otázne je, či ich, napríklad aj vedeniu Kráľa, naordinujeme.
Foto: Zlata Savkaničová
