Nahral tri svoje sólové albumy, spolupracoval s množstvom skvelých muzikantov, mohli ste ho vidieť a počuť ako hudobného hosťa na poslednom slovenskom turné Tomáša Klusa a Pavla Haberu so skupinou TEAM. Patrí k mladej generácii hudobníkov, ktorí sa postavili proti nezmyselne nastaveným opatreniam v kultúre a odmieta sa podieľať na delení našej spoločnosti. Juraj „Ďuri“ HNILICA je presvedčený, že hudba má ľudí predovšetkým spájať.
Verejne ste sa vzdali honorárov za koncertovanie, pretože nesúhlasíte s delením spoločnosti na očkovaných a neočkovaných. Čo vás k tomu viedlo?
Bol som sklamaný z toho, aké podmienky a pravidlá sa prijali v oblasti kultúry, najmä, čo sa návštevnosti týka. Úplne sa zabudlo na ľudí, ktorí nie sú očkovaní, ktorí vlastne sa nestotožňujú s týmto celým nastavením. Zamrzelo ma to, vôbec túto skupinu ľudí neberiem ako nejakých nezodpovedných, niekto ich dokonca nazýva dezolátmi…
Vrátim sa na pódiá, až keď štát prestane s delením ľudí, píše Pavel Hirax Baričák
Chyba sa stala na začiatku, keď sa to všetko začalo a politici začali spoločnosť rozdeľovať. Politické špičky sa začali na tejto téme priživovať, a samotní politici ťahali dva protipóly. U ľudí vznikol pocit nedôvery, nedôverujú tomuto systému. Ja si nemyslím, že ľudia, ktorí sa rozhodli nedať sa očkovať, sú nejakí nezodpovední, alebo dokonca menejcenní ako tí, ktorí sa tak rozhodli.
Sme predsa tiež ľudia, a každý máme sa právo rozhodnúť, keďže ide o naše zdravie, každý z nás má právo slobodne sa rozhodnúť, ako s ním naloží, a aké riziko ponesie na základe svojho rozhodnutia. V kultúre ide o neférové rozhodnutia voči tým, od ktorých systém očakával očkovanie. Veď predtým tiež bolo možné ísť sa testovať priamo pred vystúpením, tá cesta sa jednoducho nájsť dala, ale mám taký pocit, že politici túto cestu nechceli. A mne to už príde naozaj okaté, že neočkovaných vytláčajú úplne na okraj spoločnosti a takto ich nútia k tomu, aby prehodnotili svoje rozhodnutie. Ale toto nie je cesta, ktorá by ich presvedčila, skôr naopak, začnú všetko ignorovať a budú hľadať cestičky, ako to celé nejako obísť. Budú sa konať tajné podujatia, koncerty a potom to celé stráca zmysel.
Vy ste z malého mesta, pochádzate z Martina. Nemali ste problémy, keď ste verejne vyslovili tento názor?
Ja nemám čo stratiť, som tu sám za seba. Neočakával som, že sa strhne lavína, že sa ku mne začnú pridávať ostatní umelci.. Ja chápem, že mnohí sú v pozícii, že potrebujú najmä z niečoho žiť, uživiť rodiny, ale ja som už tak nastavený, že som začal chodiť do práce a povedal som si, že keby som aj nehral len rok, tak sa mi nič nestane. Jednoducho sa týmto dianím okolo nestotožňujem. Mnoho mojich fanúšikov je takých, ktorí sa nechcú dať očkovať a ja ich nemienim presviedčať. Moja muzika má byť pre všetkých, a hlavne má spájať, to je moja filozofia. Aspoň si to budem viacej vážiť, keď budem znova koncertovať.
Muzikant Eugen BOTOŠ: Po druhej dávke sa mi v tele začali robiť zápaly, je vakcína sloboda?
Aj sa napokon niekto k vám pridal?
Hovorili sme o tom s kamarátom Palim Baričákom, dostali sme pozvanie na spoločné predstavenie, a práve vtedy vznikol tento náš spoločný postoj, za ktorým si stojíme. Neviem, či sa k nám niekto pridal.
Prišli ste vďaka tomuto rozhodnutiu teda aj o nejaké peniaze?
Áno, mali sme začať plánované turné s mojou kamarátkou, českou pesničkárkou Kaczi, ktoré sme plánovali od jesene, no hrať sme nemohli. Veľmi sme sa na to tešili, najmä, keď sa začalo všetko otvárať. No na kultúru sa zabudlo a za takýchto podmienok to nemá zmysel. Táto doba ma naučila, že nechcem už stavať na jednu kartu, vidíme, že zo dňa na deň môže človek dostať takúto facku od života. Prešiel som si aj ja svojimi depkami, no už som sa rozhodol, že by som rád robil muziku len od srdca. Tvorím, chystám album, ktorý bude vlastne akýmsi dieťaťom tejto pandémie. Mojím želaním je, aby sme tento rok 2022, ktorý vlastne tvoria tri dvojky, výsledkom čoho je šestka a tá predstavuje lásku, mohli prežiť práve v láske a otvoriť sa do spoločného spojenia.
Pýtala sa Hena Ďurovová
