Ako budú rozbiehajúca sa pandémia a jej dôsledky mlieť svet a s ním aj Slovensko, budú Slováci aj občania mnohých iných národov Európy a sveta znovu a znovu počuť, že niečo podobné sa nedalo predvídať a nedalo sa na to pripraviť.
Budú to tvrdiť politici všetkých odtieňov, manažéri všetkých stupňov, akademici aj médiá každej orientácie.
Je to veľká lož. Nič iné sa však nedá čakať: všetci, čo mali možnosť tragédii predísť alebo ju aspoň výrazne stlmiť, sa budú vyviňovať zo zodpovednosti za to, že dopustili, aby pandémia zasiahla štáty a občanov nepripravených. O tom, že nie je otázka či, ale kedy ľudstvo zasiahne ďalšia pandémia, počuli všetci študenti, ktorí absolvovali moje kurzy. Tie som učil nielen na UP v Olomouci ale – za 900 eur hrubého za semester výuky v angličtine – aj na UK v Bratislave. Tá suma je dôležitá pre pochopenie ceny, ktorú Slovenská republika pripisovala vzdelanosti, v tomto prípade o otázkach bytia a nebytia civilizácie. To, že sa o riziku devastujúcej pandémie učili moji študenti a že som o ňom vedel ja, nie je výsledok mojej geniality – rovnako o tom vedeli tisíce iných vzdelaných ľudí po celom svete. Len ich hlasy nedoľahli k ušiam mocných, vplyvných – a žalostne nepripravených „myslieť nemysliteľné“.
O knihe
Prvý nástrel tejto knihy vznikol začiatkom roku 2018, ale rukopis čakal na dokončenie až doteraz v mojom počítači. K dokončeniu a vydaniu knihy ma motivovali udalosti uplynulých dvoch mesiacov. Kedy keď nie teraz má táto kniha uzrieť svetlo sveta?, pýta sa Juraj Mesík.
To, čo sa u nás deje nie je “očkovanie”, ale je to čosi ako experimentálna génová intervencia
Čo sa stalo a ako na to svet reagoval
V januári prepukla v Číne vražedná epidémia. Čínska komunistická diktatúra trestuhodne zlyhala a nepotlačila ju hneď v zárodku – a tak sa stalo, že sa svet ocitol v pandémii. Na Slovensku aj inde v Európe sme mali dlhé týždne času pripraviť sa na neodvratný úder, ale namiesto príprav v rodinách, v nemocniciach, v sociálnych zariadeniach, v štátnych rezervách, v armáde, v továrňach na výrobu liečiv a lekárskych prístrojov a inde, sme sa stali svedkami totálneho zlyhania. Zlyhania akademikov hlásajúcich že „veď je to len taká chrípka“ a „do Veľkej noci bude po tom“, masmédií nekriticky roztrubujúcich tieto zhubné dezinformácie, aj politikov, ktorých médiá nechali plne sa koncentrovať na svoje žabomyšie zápasy o moc a korytá.
Poučíme sa?
- Ako je možné, že takto fatálne zlyhali elity demokratických krajín po celom svete?
- Hrozí, že sa niečo podobné môže znovu zopakovať?
- Ak áno, v akej podobe, kde a kedy?
- Dá sa na globálne katastrofy, aké nezažili posledné generácie ľudí – ale aké nie raz v dejinách zažívali naši vzdialenejší predkovia – nejako pripraviť?
- Dokážeme sa z fiaska čínskeho moru poučiť a zvýšiť rezilienciu našich spoločností, alebo sme osudovo nepoučiteľní a budeme slepo a bezbranne kráčať v ústrety ďalším hrozbám a rizikám starého i moderného sveta?
Hovorme spolu: Návrat k totalite je zrkadlom doby, v ktorej žijeme
Mnohé odpoveď nepoznáme, ale mnohé áno. A jedno je isté: bez radikálneho zvýšenia vzdelanosti občanov a elít o rizikách, ktorým budú čeliť naše deti a vnuci je naša šanca na dlhodobé prežitie civilizácie hranične blízka nule. Nemusí to tak zostať. Poznať aspoň predvídateľné scenáre globálnych katastrof nie je morbídna kratochvíľa: je to naša šanca dokázať sa im vyhnúť a ak sa ukážu neodvratné, zvýšiť šance na prežitie.
Predbežný obsah knihy
- Úvod
- Dilemy na Titaniku
- O smrti a umieraní, alebo prečo apokalypsa nie je na titulkách novín
- Dva veľké mýty: apokalypsa verzus nezastaviteľný pokrok
- Štyria jazdci apokalypsy
- Biely jazdec apokalypsy
- Červený jazdec apokalypsy
- Čierny jazdec apokalypsy
- Popolavý jazdec apokalypsy
- Osudových IQ 100 – apokalyptický jazdec, pre ktorého nemali proroci koňa.
- Homo ludens alebo Ako Slovensko zvíťazilo nad panikou
- Dedičný hriech? Od „holej opice“ k Antropocénu a šiestemu masovému vymieraniu druhov
- Krehkosť zložitých štruktúr
- Our posthuman future: anorganická inteligencia a roboty? Od sociálnej polarizácie k polarizácii biologickej
- Optimistická utópia: rodičia s Alzheimerom
- Pesimistická utópia: návrat do stredoveku
- Medzi Kimom a Elonom
- Arabský svet 2011: živé laboratórium kolapsu civilizácie
- Udalosti X
- Čo s načatým životom alebo plavba na Titaniku
- Fermiho paradox
O autorovi
Juraj Mesík je ochranár, analytik globálnych trendov, prednášajúci a autor stoviek textov napísaných pre slovenské a zahraničné médiá.
Organizáciu Ekotrend, ktorú viedol, rozpustila v roku 1985 komunistická Štátna bezpečnosť, ale v ochranárskych aktivitách pokračoval aj potom. V roku 1988 absolvoval štúdium medicíny, v roku 1989 bol poslancom „revolučného“ Federálneho zhromaždenia, neskôr sa stal zakladajúcim predsedom Strany zelených, v 90-tych rokoch riadil Nadáciu Ekopolis a pôsobil vo vedení mnohých neziskových organizácii a kampaní zapojených do zápasu o budúcnosť Slovenska. V rokoch 2003 až 2008 pracoval ako starší špecialista v Svetovej Banke vo Washingtone na projektoch v Tanzánii, Nigérii, Thajsku, Moldavsku a v ďalších krajinách sveta. Od roku 2008 je na voľnej nohe a píše a prednáša najmä o trendoch a rizikách, ktoré považuje za dôležité pre celý svet.
Text bol publikovaný na startlab.sk
