Bratislavská Petržalka má všetky urbánne i prírodné predpoklady na to, aby sa stala plnokrvnou mestskou časťou. Pre TASR to uviedol hlavný architekt Bratislavy Juraj Šujan. Najväčšie sídlisko na Slovensku i v strednej Európe oslavuje 50. výročie svojho založenia.
„Päťdesiate výročie začiatku výstavby dodnes najväčšieho sídliska v strednej Európe je príležitosťou na zamyslenie sa o jeho doterajšom vývoji,“ konštatuje Šujan. Začiatky prípravy pravobrežnej štvrte v časoch odmäku prvej polovice 60. rokov boli podľa neho ukážkové. Poukazuje na to, ako vtedajší útvar hlavného architekta vedený Štefanom Svetkom vypísal v roku 1966 pod záštitou Medzinárodnej únie architektov medzinárodnú urbanistickú súťaž. Zúčastnilo sa na nej vyše 80 tímov, s výrazným zastúpením súťažiacich spoza železnej opony. „Priniesli mnoho sviežich nápadov a ideí na budovanie novej mestskej štvrte,“ myslí si Šujan.
Neskoršiu prípravu a budovanie sídliska však poznačil politický a spoločenský vývoj po okupácii v roku 1968. Sídlisko, budované panelovou technológiou, navyše typovo obmedzené, sa sústredilo na saturáciu bytových potrieb prílevu obyvateľstva do Bratislavy v 70. až 80. rokoch, výstavba objektov občianskej vybavenosti zaostávala. Pravobrežné centrum okolo línie uvažovaného nosného koľajového systému mestskej dopravy sa podľa hlavného architekta nevybudovalo vôbec.
Tým, že výstavba Petržalky za minulého režimu pomerne dlho saturovala najmä bytové potreby, si vyslúžila prívlastok nocľahárne. Objekty občianskej vybavenosti sa podľa Šujana budovali s časovým sklzom. Aj preto, že pri nich nebolo možné uplatniť typové panelové konštrukcie. Postupne sa však podarilo doplniť aj obchodné, školské a zdravotnícke zariadenia či viacero domov kultúry. „Vyrástli zasadené stromy a sídliská Háje, Lúky a Dvory sa menili na príjemné miesto pre život,“ podotýka Šujan s tým, že je úlohou najmä citlivo dopĺňať najmä potrebnú vybavenosť, zlepšovať dopravnú obsluhu a chrániť prírodný charakter lesných plôch a vodných prvkov.
„Petržalka má všetky urbánne i prírodné predpoklady na to, aby sa stala plnokrvnou mestskou časťou. S vlastným centrom, zmiešanými rezidenčnými lokalitami s lokálnou vybavenosťou v pešej dostupnosti. Dostatkom pracovných miest predovšetkým v terciárnej sfére, dobudovanou sieťou školských, zdravotníckych a sociálnych zariadení. A širokou ponukou rekreačných možností,“ poznamenáva Šujan.
Petržalku vníma ako veľkú mestskú časť a podstatnú súčasť hlavného mesta, v ktorej našla svoj domov štvrtina Bratislavčanov. Samostatne ide zároveň o vyše stotisícové mesto, po Bratislave a Košiciach tretie najväčšie, pred ostatnými krajskými mestami. „Už len toto malé porovnanie svedčí o jej význame v organizme mesta a živote jeho obyvateľov,“ odkazuje Šujan.
Aj starosta Petržalky Ján Hrčka súhlasí, že mestská časť má veľký potenciál na ďalší rozvoj. Či už ide o dopravu, údržbu verejných priestranstiev, modernizáciu služieb, kultúrne či športové vyžitie. „Budúca podoba a fungovanie Petržalky však nezávisí len od rozhodnutí a aktivít mestskej časti, ale aj od zmien územného plánu a činnosti developerov,“ pripomína.
Mestskej časti praje, aby sa všetky plánované zmeny uberali správnou cestou a v pozitívnom duchu, respektíve, aby mali viac pozitív ako negatív. Je presvedčený, že ak sa bude zlepšovať doprava, udržiavať zeleň i dbať na reguláciu novej zástavby, Petržalka by mohla byť o ďalších 50 rokov ešte lepším miestom pre život.
(tasr)
