K ochrane strategických objektov sa v minulosti dostali pochybné bezpečnostné služby. Vyhlásil to predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Ľubomír Andrassy v súvislosti so závermi kontroly v tejto oblasti. NKÚ skonštatoval, že tento segment sa v minulosti výrazne komercionalizoval. Štát by mal podľa úradu zvážiť, ako bude chrániť kľúčové objekty, a to nielen pre ochranu samotných budov, ale aj z dôvodu zabezpečenia informačných systémov.
„Aj pre diskriminačné používanie tzv. certifikátu integrátora C4 vo verejnom obstarávaní sa k štátnym zákazkám dostali súkromné bezpečnostné služby s pochybným personálnym i finančným krytím,“ upozornil Andrassy. O výsledku kontroly informoval troch najvyšších ústavných činiteľov, teda prezidentku SR Zuzanu Čaputovú, predsedu Národnej rady (NR) SR Borisa Kollára (Sme rodina) a dočasne povereného premiéra Eduarda Hegera.
Napriek tomu, že organizácie verejnej správy a obchodné spoločnosti s majetkovou účasťou štátu vynakladajú na ochranu majetku a osôb relatívne vysoké finančné prostriedky, nikto podľa NKÚ neskúma oprávnenosť a účel ich použitia. Podotkol, že na Slovensku nie je autorita, ktorá by mohla zhromažďovať informácie o uzatvorených zmluvách a dohodnutých činnostiach v oblasti bezpečnostných služieb, ani jednotný postup pre organizácie pri obstarávaní služieb.
Andrassy hovorí o neprehľadnosti systému a netransparentnosti verejných obstarávaní. „Existujú historické zmluvy na dobu neurčitú, ale aj zmluvy, pri ktorých sú indície, že náklady boli podhodnotené s cieľom získať zákazku a následne rôznymi dodatkami upravovať reálne finančné plnenie,“ poznamenal.
NKÚ kontroloval desať subjektov, z ktorých niektoré zabezpečovali ochranu majetku iba súkromnými bezpečnostnými zložkami, iné kombináciou s vlastnými zamestnancami či s využitím rôznych technických prostriedkov. Poukázal napríklad na Letisko M. R. Štefánika a Sociálnu poisťovňu, ktoré ochranu zabezpečili vo vlastnej réžii, pričom ich analýza ukázala tento spôsob ako výhodnejší.
(tasr)
