Pôžička by mala mať pádny dôvod a treba ju čerpať od dôveryhodných subjektov. Podľa Sylvie Ďatelinkovej z Inštitútu alternatívneho riešenia sporov Slovenskej bankovej asociácie (SBA) by sa pôžičkou nemala financovať krátkodobá spotreba, ako napríklad dočasné vykrytie výpadku príjmov, nákupy darčekov, dovolenka či výlet.
„Pôžičku by ste mali čerpať iba od dôveryhodných subjektov, ktoré dôkladne preskúmajú vašu finančnú situáciu na účely poskytnutia pôžičky a jej následného splácania,“ konštatovala Ďatelinková. Pri výbere pôžičky je v prvom rade potrebné zvážiť samotnú potrebu čerpania pôžičky – či je nevyhnutnosťou a či ju skutočne človek potrebuje. Oprávnenosť jednotlivých subjektov na poskytovanie finančných služieb si môžu záujemcovia overiť prostredníctvom internetovej stránky Národnej banky Slovenska (NBS).
„Pozor si treba dať najmä na pôžičky ponúkané za nápadne výhodných podmienok, a to bez potreby preukazovania bonity potenciálneho klienta či akejkoľvek inej formy zabezpečenia pôžičky. Ide predovšetkým o dobre premyslený podvodný systém na konci ktorého nedochádza k poskytnutiu pôžičky, ale k obohateniu sa podvodníka na úkor žiadateľa,“ upozornila Ďatelinková. Potenciálni klienti sú s ponukou výhodnej pôžičky oslovovaní zvyčajne formou e-mailových správ alebo prostredníctvom sociálnych sietí.
Ako prvé je potrebné zamerať sa na to, kto je poskytovateľom pôžičky. Zvyčajne ide o subjekt bez dostatočnej histórie, o ktorom absentujú akékoľvek informácie, a to vrátane informácií o poskytovaných službách či orgánoch dozoru, ale aj priame kontaktné údaje. Okrem toho obvykle chýbajú právne informácie o danom subjekte či dokumenty, ako sú napríklad obchodné podmienky alebo reklamačný poriadok. „Žiadateľom sú zasielané fiktívne zmluvné dokumenty, ktoré obsahujú pečiatky a podpisy, a navodzujú tak dojem oficiálnych dokumentov. Niektoré sú koncipované viacjazyčne a zväčša majú výraznú grafickú úpravu, pričom obsahujú množstvo podpisov a pečiatok s cieľom získania dôveryhodnosti,“ pokračovala Ďatelinková.
Obozretnosť by podľa nej mala byť na mieste, ak poskytovateľ pôžičky zašle odkaz a vyzýva na to, aby žiadateľ naň klikol a postupoval v súlade s inštrukciami v ňom uvedenými. Obvykle ide o zámienku overenia účtu či prísľubu pripísania sumy na platobnú kartu. „Nikdy na takýto odkaz neklikajte. Ide totižto o phishingový podvod v snahe získať od vás prístupy do elektronického bankovníctva alebo údaje o platobnej karte, a to všetko s cieľom obohatiť sa na váš účet. Len čo by ste na taký odkaz klikli, porušili by ste tým nielen bezpečnostné predpisy používania elektronického bankovníctva a platobného prostriedku, ale by ste aj niesli zodpovednosť za vzniknutú škodu v plnom rozsahu,“ dodala Ďatelinková.
Ak sa žiadateľ stal obeťou tejto formy podvodu, Ďatelinková odporúča obrátiť sa na orgány činné v trestnom konaní s uplatnením trestného oznámenia.
Zdroj: TASR
