Poznáte jedlo, ktorému sa vraví “Uhlířina”? Gnocchi so zemiakmi, kyslou kapustou a opečenou slaninkou. Tak práve na takom jedle som si pochutnávala. Neďaleko stál maliarsky stojan, z ktorého dýchala atmosféra rozpracovaného obrazu. Obrazy boli v celom dome. Ako inak. Bola som predsa u maliarky. U Katky JAHNOVEJ, ktorá sa spokojná, nenápadne, tichučko usmievala.
Katka, momentálne vystavuješ svoje diela v Biskupskom Hostinci v Nitrianskom parku na Sihoti. Aká je téma tvojich obrazov?
Mojou témou sú ľudia a veci okolo. Maľujem momenty, ktoré sú jednoduché, obyčajné, ale v tom je ich čaro. Hoci obrazy sú inšpirované mojim životom a okolím, zámerom je dať priestor ľuďom na to, aby pri pohľade na ne mali tichý, nepomenovaný pocit ,,AHA naozaj”, alebo ,,to poznám”. Keď toto funguje, a komunikuje takýmto spôsobom, ako si predstavujem, je to pre mňa zadosťučinenie.
Dokedy bude výstava prebiehať?
Výstava bude do konca apríla. Je lepšie raz vidieť, ako 2x počuť. Všetkých srdečne pozývam.
V antikvariáte Zrkadlo v Nitre budú čoskoro vystavené tvoje obrazy maľované rúžom. Ako a prečo vznikli tieto obrazy?
Kresby rúžom som robila na želanie a zákazku môjho kamaráta Rolanda Rochera, ktorý si vymyslel zaujímavý projekt Poézia v čokoláde. Nádherný nápad a príbeh ako sa dá dotiahnuť báseň k ľuďom. Témou obrázkov je silné objatie. A sú použité na čokoláde ako logo.
Kde všade si už vystavovala? Čo pre teba ako autora predstavuje príprava takejto výstavy?
Každá výstava má svoje špecifiká, ako miesto a priestor, ktorý je dobré brať do úvahy, ale nechávam si to v podvedomí a v podstate maľujem rovnakým tempom pred, či po výstave. Potom je dôležitá komunikácia s kurátorom, ktorého úlohou je dať výstave jednoducho povedané hlavu a pätu. Mojou kurátorkou je PhDr. Marta Hučková. Okrem Nitry som vystavovala v Bratislave, Viedni a v Holandsku.
Videla som mnoho tvojich obrazov. Často zachytávaš i takpovediac každodenný život. Makové koláče, deti, matku, prírodu, strihanie vlasov, rôzne scenérie obyčajného života. Ako vzniká takáto inšpirácia? Čo všetko ešte môžeme nájsť v tvojej tvorbe?
Inšpirácia je také vznešené slovo, ale je to prirodzené a plynie sama. Obrazy vidím všade okolo, často mi utkvejú v hlave, len tak, a čakajú, kým ich nezhmotním, najčastejšie v maľbe. Život sa skladá z obyčajných momentov, ktoré sú neopakovateľné a tie zachytávam a nachádzam tak výnimočnosť v každodennosti. Každý obraz má svoj príbeh, ale najzábavnejší je pre mňa proces, niekedy je to boj, inokedy to ide samo. Pri práci ma teší asi najviac to, keď sa mi darí pracovať s náhodou a odosobňujem sa od pocitu mať celú maľbu pod kontrolou, a keď vystihnem moment zachytenia podstaty, bez toho, aby som obraz celý premaľovala do posledného voľného miesta. Vtedy ho môžem pustiť žiť si vlastným životom veci, ktorá visí na stene, je opretá na zemi, prenáša sa v aute…
A čo tvoje obrazy Nitry? Ako na teba, ako na výtvarníčku, pôsobí naše mesto? Ktoré miesta Nitry a okolia sú ti najbližšie?
Nitra je mojím rodným mestom a beriem ho nejako automaticky, tým, že tu žijem. Niekedy mi naskočí taký turistický filter vnímania, že, „ale je tu krásne!” Beriem ho a maľujem so všetkým s hradom, autami, nákupnými centrami, ľuďmi, so zákutiami, lešeniami, v meniacom sa svetle. Práve v obrazoch sa snažím rozoznávať tieto dva pohľady a ten obyčajný je mi bližší, lebo je skutočný.
Na maľovanie a tvorbu používaš rôzne zaujímavé materiály. Maľuješ nielen na plátno, ale tiež na drevo. Videla som tvoj obraz maľovaný dokonca i na starej kuchynskej doske. Vytvorila si aj krásne betlehemy z betónu. Aké ďalšie, prípadne i nezvyčajné materiály, či “nosiče” si už skúsila?
Tak isto ako obrazy, prichádza a odchádza materiál. Baví ma skúšať a tvoriť aj s inými prostriedkami. Testovať seba aj ich, čo spolu dokážeme. Je to moja odbočka od maľovania. Šiť, robiť šperky, odlievať z betónu, recyklovať starý nábytok, vyrábať police a čo ja viem čo ešte. Kedysi som našla niekde pri ceste pohodené staré hrdzavé plechy, maľovala som do nich krajiny. Alebo v kontajneri vyhodenú sériu gýčových obrázkov s mačkami, tie som tiež potom dotvárala.
Hana Repová: Každý, kto píše knihy pod vlastným menom, ide s kožou na trh
Minulý rok si bola vedúcou pedagogičkou slovenského projektu, ktorý sa predstavoval na Medzinárodnom stretnutí a výstave projektov v Moravskej galérii v Brne. O čom bol tento projekt?
Okrem toho, že maľujem, som aj učiteľka v SZUŠ v Nitre. So študentmi sme sa zúčastnili medzinárodnej súťaže, ktorú usporadúva SNG v Bratislave Máš umelecké črevo a môjmu tímu sa podarilo získať so svojim projektom Ringišpíl prvé miesto. Tu je dôležité povedať, že v prvom rade nie je dôležitý pedagóg, ale ,,materiál”, s ktorým má možnosť pracovať a ten môj bol najlepší!
V KOS Nitra si inšpirovala účastníkov výtvarného workshopu pod názvom Výtvarné cesty myšlienkou „Každý môže byť umelcom!” Pripomína mi to kuchára Gustava z rozprávky Ratatouille “Variť môže každý.” Naozaj môže byť každý umelcom? Ako to myslíš?
Táto veta je citátom českého výtvarníka Vladimíra Boudníka, ktorý vravel, že umenie nikdy nezmizne, keď ľudia budú mať obrazotvornosť – to je tá vec, keď sa pozrieš na oblaky a vidíš tam napr. hlavu draka, alebo nevidíš len starý ošarpaný múr, ale vidíš na ňom mačku s dáždnikom – vtedy sa stávaš umelcom a máš umenie v sebe. Vidí to každé dieťa a časom túto schopnosť strácame, keď ju necibríme. A ja sa s touto myšlienkou stotožňujem.
Kedy si sa rozhodla stať sa výtvarníčkou? Čo ťa k tomu viedlo?
Ja som sa nerozhodla. Maľovala som od malička a súhra dobrých aj zlých okolností ma k tomu viedla, že maľujem a ostávam pritom.
Ako dlho trvá namaľovať obraz? Ako celý proces od nápadu k realizácii prebieha? Máš pri maľovaní nejaký rituál, prípadne múzu?
No to je úplne odlišné a závisí to nie až tak od veľkosti, ale od námetu, a či sa mi darí udržať ľahkosť. Ale som rada, keď je to rýchlo. Zvyknem maľovať, pokiaľ ma nič nesúri po nociach, keď je doma pokoj a počujem už len tikanie hodín. Vtedy sa najlepšie sústredím.
V rozhovore OBIDVE: V Nitre vystavujú výtvarníčky Elena Nittnausová a Miloslava Salanciová
Podelíš sa s nami o nejakú vtipnú príhodu, ktorá sa ti stala počas tvorby?
Tu si ma dostala😀 nespomínam si. Ale všetci čo maľujú, si pokojne namočia štetec do nápoja, ktorý majú práve vedľa seba na stole ako ja.
V dnešnej dobe sa často skloňuje slovo kreativita. Čo znamená toto slovo pre teba?
Znamená vedieť sa vynájsť, mať svoj vlastný originálny pohľad. Kreativita je prirodzenosť. Nedáva riešenie, ktoré si myslím, že odo mňa očakávajú, ale dáva to svoje. Netýka sa len umeleckej tvorby, ale prejavuje sa v každej oblasti života.
Čo robíš, ak práve nemaľuješ?
Som v záhrade, učím, varím, rozprávam sa s deťmi, obdivujem obyčajné veci, tie, čo potom maľujem.
Máš nejaký nesplnený životný sen?
Nie, som spokojná😀
Pýtala sa Lucia Balagová
