Píše Artur Bekmatov
Tak sme v Nitre prišli o ďalšiu vzácnu budovu. Známa funkcionalistická vilka na Kmeťkovej ulici najprv dlhé roky chátrala a rozpadala sa priamo obyvateľom mesta na očiach. Vo štvrtok sa čiastočne zrútila jej predná časť a dielo skazy dokonal tento týždeň samotný majiteľ, keď nariadil jej úplnú demoláciu.
Naplnil tak svoj pôvodný zámer, ktorý pred rokmi pamiatkari zmietli zo stola. Neskôr majiteľ neuspel ani s novým rekonštrukčným zámerom, ktorý by vtlačil úplne novú pečať nielen funkcionalistickej stavbe, ale de facto aj veľkej časti mestskej pamiatkovej zóny.
Z roky trvajúceho sporu majiteľa a pamiatkového úradu, ktorý chcel charakter stavby zachovať, tak vyšiel víťazne prvý menovaný. Stavba dosiahla taký stupeň rozpadu, že jej asanácia bola nevyhnutná. Bagre teraz zrejme uvoľňujú miesto pre nový investičný zámer…
Vlastníctvo pamiatky je nielen prestíž, ale aj zodpovednosť
Isto sa nájde mnoho čitateľov, u ktorých je v hodnotovom rebríčku súkromné vlastníctvo na vyššej pozícii ako verejný záujem a pamiatkarov vnímajú ako zbytočnú inštitúciu sekírujúcu majiteľov nehnuteľností.
Treba si však uvedomiť, že vlastníctvo nehnuteľnosti, ktorá má zvýšenú kultúrno-spoločenskú hodnotu je nielen privilégium či spoločenská prestíž, ale predovšetkým zvýšená miera zodpovednosti. Tá sa prejavuje napríklad v tom, že ochrana kultúrno-spoločenského charakteru objektu dostáva prednosť pred využitím parcely (väčšinou v lukratívnych lokalitách v centre miest) za účelom maximalizácie zisku majiteľa. Pravidlá sú nastavené striktne, preto si nadobudnutie takéhoto typu nehnuteľnosti treba vždy dobre rozmyslieť.
Napriek tomu, že majitelia a pamiatkari nevedia často nájsť spoločnú reč, nájdu sa aj výnimky. A po príklad ani netreba ísť ďaleko. Stačí doslova prejsť cez ulicu. Na druhej strane Kmeťkovej ulice sa nachádza vila Kollmanovcov. Takisto unikátna funkcionalistická stavba. Na rozdiel od zrútenej vilky majitelia vily Kollmanovcov neberú v spore s pamiatkovým úradom nehnuteľnosť ako rukojemníka. Snažia sa nájsť kompromis a vyzerá to tak, že úspešne.
Formálnym vlastníkom nehnuteľnosti je občianske združenie Vila K, ktoré vedú pôvodní majitelia. Ich zámer prebudovať objekt na kultúrne centrum našiel odozvu aj na strane štátu: rekonštrukcia bude financovaná ako z prostriedkov Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru 2014 – 2021, tak aj z rozpočtu SR.
Dočkáme sa prvého vyvlastnenia?
Určitú nádej na zmenu v prístupe k majiteľom, ktorí nechávajú pamiatky účelovo schátrať do nezachrániteľnej podoby, vyvoláva vývoj v spore o liečebný dom Machnač. O skutočný poklad funkcionalizmu, ktorý sa nachádza v Trenčianskych Tepliciach už roky vedú spor neústupčiví majitelia a aktivisti.
Nehnuteľnosť, žiaľ, nemala šťastie na majiteľov. Počas mečiarizmu bol objekt (ako súčasť kúpeľov) sprivatizovaný. Proti zámeru zo začiatku milénia prebudovať liečebný dom na luxusný hotel (a výrazne tak zasiahnuť do charakteru budovy) sa postavili pamiatkari. A tak prišiel na rad známy scenár so zámerným chátraním budovy.
V roku 2007 ovládol kúpele Zoroslav Kollár. Machnač chátral ďalej. Jediné, čo sa menilo boli len papieroví majitelia – za 12 rokov vystriedal objekt päť majiteľov. S rovnakým pozadím. Účelom bolo skomplikovať pamiatkarom ochranu budovy. Spor zašiel až do štádia, keď súd zakázal majiteľovi narábanie s nehnuteľnosťou, aby ju nemohol previesť na ďalšiu spoločnosť. Aktivisti ponúkajú za dve dekády chátrajúcu budovu 416 tisíc. Ak majiteľ ponuku neakceptuje, na rad môže prísť vyvlastnenie vo verejnom záujme. Bolo by to prvé vyvlastnenie kultúrnej pamiatky vo verejnom záujme.
Tlak treba vyvíjať na štát i súkromníkov
Takýto precedens už vilu na Kmeťkovej 11 obyvateľom Nitry nevráti. No v našom meste je stále niekoľko architektonických skvostov, ktoré si zvýšenú pozornosť verejnosti v záujme ochrany rozhodne zaslúžia. Napríklad skvostný „vežičkový dom“ – budova Ústrednej nitrianskej banky na začiatku pešej zóny. Na nej sa už zub času poriadne podpísal a roky sa nám rozpadá pred očami.
Pre úplnosť dodajme, že častokrát si ani štát či samosprávy nevedia rady so starostlivosťou o kultúrne pamiatky. Z nitrianskych príkladov spomeniem len budovu Hlavnej pošty či bytovky na Misionárskej ulici. Preto treba možný precedens vyplývajúci z kauzy LD Machnač vnímať ako posun v jednej z oblastí ochrany kultúrnych pamiatok. V oblasti, v ktorej verejnosť doteraz ťahala za kratší koniec.
Ak sa nám budovy so zvýšenou kultúrno-spoločenskou hodnotou doslova rozpadávajú, treba si otvorene priznať, že s nastavením spoločnosti zrejme niečo nie je v poriadku. Na strane súkromníkov je to do veľkej miery uprednostňovanie maximalizácie zisku pred spoločenskou zodpovednosťou, na strane štátu zase nesprávne určenie priorít (prečo vieme z verejných financií vyčleniť 2% HDP na zbrojenie, no na kultúru či vedu už nie?). V prípade oboch typov vlastníkov však platí, že dostatočný tlak naň môže vyvinúť len verejnosť.
Reagovať na komentár môžete na redakcia@nitranoviny.sk
foto: arch, NN
Autor je novinár a politik
