Umelá inteligencia dokáže sledovať webový obsah a vyhľadávať potenciálne nepravdivé informácie. Na analýzu slovenských webov ju využíva Kempelenov inštitút inteligentných technológií (KInIT). „Zaujíma nás akýkoľvek obsah. Samozrejme, limitujú nás technologické aj etické obmedzenia,“ uviedol pre TASR vedúci výskumník z inštitútu Jakub Šimko.
Priblížil, že vyvíjajú aj nástroje, ktoré pomôžu ľuďom, ktorí sa boju proti dezinformáciám venujú. „Vytvorili sme nástroj na vyhľadávanie už existujúcich fact-checkov, teda článkov, ktoré sa venujú vyvracaniu neprávd šírených online,“ podotkol Šimko. Nástroj je podľa neho optimalizovaný na vyhľadanie tzv. fact-checkov, ktoré výrok presne vyvracajú.
„Rýchlo zistia, či fact-check vôbec treba písať, prípadne si vedia pomôcť obsahom z iného jazyka,“ doplnil vedec s tým, že nástroj vyhľadá fact-checky bez ohľadu na jazyk.
Zdôraznil, že je dôležité, aby ľudia nahlasovali nevhodný obsah na sociálnych sieťach, aj keď s touto informáciou nateraz robia málo. „V boji proti dezinformáciám je potrebná zmena prístupu k veľkým sociálnym médiám, ich kontrola a regulácia,“ podotkol s tým, že na šírení aj dezinformačného obsahu získavajú nemalé peniaze.
Objem dezinformácií sa na slovenskom internete meria podľa neho ťažko. „Nepriamo ich vplyv možno vidieť v postojoch populácie k rôznym otázkam,“ priblížil Šimko. Rozdiely je badať aj v porovnaniach so susednými krajinami.
„So zlými informáciami robia ľudia zlé rozhodnutia,“ podotkol vedec. Šírenie nepravdivých informácií spôsobuje podľa neho rôzne problémy, od zhoršovania zdravia jednotlivcov cez zhoršovanie spoločenskej atmosféry až po zhoršovanie kvality demokracie. „Slovo dezinformácia na rozdiel od misinformácie predstavuje nepravdu šírenú úmyselne,“ povedal s tým, že to ju robí ešte nebezpečnejšou. KInIT je nezávislý neziskový inštitút, ktorý sa zaoberá výskumom inteligentných technológií. Združuje a vychováva expertov, pokrývajúc umelú inteligenciu a viaceré ďalšie oblasti informatiky.
(tasr)
