Nedávno som sa dozvedela, že na sídlisku Chrenová, v jednej panelákovej pivnici vznikla knižnica. Ľudia pozbierali knihy z rôznych zdrojov. Uložili ich do skríň a políc a každý z tohto panelákového vchodu má možnosť kedykoľvek prísť, vziať si knihu, prečítať a vrátiť ju potom späť. Nikto sa nestrachuje, že sa knihy stratia alebo ako dlho budete čítať. Neexistujú žiadne výpožičné pravidlá. Všetci tu žijú svorne, dobre sa poznajú a o knihách sa radi porozprávajú.
V dnešnej dobe každý z nás hľadá cesty ako znížiť stres. Existuje množstvo nápadov, možností a každému funguje niečo iné. A možno ste pri tom hľadaní narazili aj na informáciu ako je čítanie jedným z najefektívnejších odbúravačov stresu. Naviac, udržuje mozog v kondícii a tým dokonca predlžuje život. No nehovoríme tu o čítaní na on-line alebo o čítaní časopisov. Hovoríme o klasickom čítaní kníh. Prečo? Pretože pri čítaní kníh sa nutne musíte ponoriť do deja, ktorý vás odvádza mysľou do inej reality. Stretávate sa s rôznymi charaktermi, či dejovými líniami a tým sa váš mozog koncentruje a trénuje svoje kognitívne myslenie. Dokonca i dotyk s reálnou papierovou stránkou a jej šuchot pri prehadzovaní, má na našu psychiku blahodárny účinok. A to hovorím o vedecky potvrdených teóriách, nie o nejakých domnienkach. Ak by vás to viacej zaujímalo, stačí si prečítať ANNE E. CUNNINGHAM a KEITH E. STANOVICH: what-reading-does-for-the-mind.
Prečo dnes ale málokto číta knihy? A ak čítame, aké knihy čítame? Otázkou totiž je ako do znižovania stresu zapadá napríklad fenomén sebarozvojových kníh s motivačnými heslami. Premýšľam, ako som sa k čítaniu kníh dostala ja? Uvažujem, vždy nás k nemu niekto viedol. A nebolo toľko filmov a dostupných informácií na internete. Aký je však rozdiel medzi čítaním a pozeraním filmu? A prečo kniha pri znižovaní stresu a rozvoji kognitívneho myslenia (pamäť, pozornosť, plánovanie, organizovanie, úsudok, abstraktné pojmy) víťazí? Uvažujem: je zväčša detailnejšia, dostáva do myšlienok postáv, cez ktoré si často sami dotvárame charaktery, cez kúsky nápovedy skladáme vlastný obraz a priamo sa zapájame do deja, rozvíjame vlastnú fantáziu… Na čo ste prišli vy?
Na úvod som spomenula, že na sídlisku Chrenová, v jednej panelákovej pivnici vznikla knižnica. Ľudia pozbierali knihy, uložili ich do skríň a políc a každý z tohto panelákového vchodu si môže knihu požičať, prečítať a vrátiť ju potom späť. Popritom sa radi stretnú a porozprávajú, nielen o knihách. Ak náhodou majú doma „dusno“ a potrebujú znížiť stres čítaním kníh, v pivničnej knižnici si zriadili aj knižničné posedenie. Nepýtala som sa, ako bola táto časť využívaná počas pandémie, kedy si zrejme každý občas potreboval oddýchnuť od rovnakých tvárí, ale považujem to za skvelú inšpiráciu. A neviem prečo, vyvoláva to vo mne tiež zvláštnu asociáciu: pivnica – zásoby dobrej potravy.
