Ľudské osudy a príbehy sú často plné nešťastia, smútku a sĺz. Áno, život nie je len krásny, ale často so sebou prináša aj tienisté, ba neraz i čierne stránky. Azda iba ten, kto si prešiel peklom nešťastia vie, že postaviť sa opäť na vlastné nohy nie je len tak. Tí, ktorí to predsa len dokázali, môžu byť na seba právom hrdí.
Život sa od malička rozhodne nemaznal ani s 36-ročnou Jankou Biharyovou z Topoľčianok, ktorá si vo svojom nateraz pomerne krátkom živote prešla tým pomyselným peklom. Nie raz ju osud zrazil na kolená, ona sa však vždy dokázala zdvihnúť a ísť dopredu. Žiaľ, opäť v ústrety svojmu neľahkému osudu, ktorý kladie pred ňu ďalšie a ďalšie prekážky. A to nielen v podobe jej stále sa zhoršujúceho zdravia, ale aj zdravia jej najmilovanejších príbuzných – mamy a otca.
Chce zachrániť čo i len jedno dievča pred osudom, aký má ona
Janka, napriek tomu, že je životom naozaj veľmi ťažko skúšaná, sa nevzdáva a chce pomôcť aj iným ženám, ktoré sa ocitli v niektorej z vážnych životných pozícií rovnako ako ona. „Od malička bojujem s ochorením, s invaliditou, so ZŤP, so šikanovaním, fyzickým násilím, týraním aj psychickým násilím, ba v detstve i so sexuálnym obťažovaním, takže som si toho prešla naozaj dosť. Chcela by som preto veľmi pomôcť druhým ženám a dievčatám, ktoré zvádzajú niekde uprostred svoj boj. Chcela by som zachrániť čo i len jedno dievča pred osudom, aký mám ja,“ priznáva hneď v úvode Janka, ktorá vlastne aj v týchto dňoch bojuje o svoj vlastný život.
„Dlho premýšľam, že by som chcela dať ukážku akéhosi svojho zrkadla života. Presnejšie, ako sa to nemá robiť aby človek ochorel a dostal sa až na pokraj života a smrti. Premýšľam dlho nad reklamnou kampaňou, alebo nafotením fotiek, spojených s bojom proti násiliu, duševnému zdraviu, a najmä proti šikane. Aj starších ľudí, pretože i starí ľudia sú vystavení násiliu a častokrát týraniu,“ dodáva bojovníčka Janka, ktorá chce cez svoj ťažký osud pomáhať druhým ženám. „Mám myšlienku a najmä veľké odhodlanie pomôcť druhým mladým dievčatám, ktoré sú len na začiatku, aby neochoreli a nedopadli tak, ako ja,“ prízvukuje mladá žena, ktoré chce byť akousi odstrašujúcou ukážkou pre druhé ženy, aby tým zachránila čo i len jednu ženu pred násilím.
Janka z Topoľčianok si vo svojom doterajšom živote prešla skutočným peklom
Aj ťažko chorý človek môže nájsť zmysel života v pomoci
Mladá žena s chorobami nebojuje sama, zdravotne zle sú na tom i jej rodičia. „Mamička dostala infarkt, ktorý ledva prežila, a otcovi diagnostikovali rakovinu hrubého čreva. I preto veľmi túžim, aby aj oni videli zmysel toho, čo chcem na príklade môjho celoživotného trápenia dokázať. Napriek všetkému, čo sa mi doteraz udialo, mám v sebe silu a chuť pomôcť na mojom vzore druhým,“ konštatuje Janka, ktorá už dokonca napísala aj knihu. Ponúka ju na predaj za dobrovoľný príspevok. Ten by jej mal pomôcť v jej neľahkej ekonomickej situácii, ktorá ide ruka v ruke s tou zdravotnou. „Chcem poukázať na to, že keď aj je človek chorý, ba dokonca až smrteľne, a zostane invalidom a ŤZP nie vlastnou vinou, tak i tak môže nájsť zmysel života napríklad v pomoci a ako vzor pre druhých ľudí,“ dodáva Janka.
Janka chce svojím príbehom poukázať a nadviazať na smutný príbeh 31-ročnej Nely Moravcovej, Češky, ktorá zomrela na konci apríla tohto roka. Ani s ňou sa život nemaznal a prvé veľké KO dostala po tom ako ju znásilnil jej sused, čo zanechalo na mladej žene okrem fyzických aj psychické rany. Po ňom sa skokom zo 4. poschodia dokonca pokúsila o samovraždu. Ani ona nevedela čo iné má robiť, komu sa zveriť či ako si pomôcť, aj keď sa snažila a robila pre to úplne všetko. Po skoku zo 4. poschodia doslova len o vlások unikla smrti. Skončila síce s natrhnutými vnútornými orgánmi, veľkým krvácaním do brucha, zlomenou chrbticou na dvoch miestach a rozdrvenou panvou, ale prežila. V nemocnici potom strávila celý rok s vedomím, že už zrejme nikdy nebude chodiť. Našťastie, jej zlá predtucha sa nenaplnila.
Aký strašný a zákerný môže byť ľudský hyenizmus zažila Janka na vlastnej koži
Z krásnej mladej ženy podnikateľky plnej snov sa stala…
I Nela sa jedného dňa rozhodla, že o tom napíše knihu, pretože chcela zdieľať svoj príbeh a pomôcť ostatným, ktorí sa nachádzajú v podobnej situácii. Chcela opäť žiť a plniť si svoje sny. Nela sa snažila vyhrať boj s démonmi a odraziť sa od úplného dna. Ľudia pre ňu dokonca zorganizovali aj charitatívnu zbierku, na ktorú verejnosť prispela sumou takmer 123-tisíc eur. Jankin príbeh je ešte o to smutnejší, že okrem nej sa s vážnymi zdravotnými problémami boria aj jej najbližší – otec a mama. Napriek tomu bola Nela pre Janku príkladom, že svojím prípadom môže pomôcť iným prekonať ťažký osud, ktorý, ak sa už nedá poraziť, tak sa proti nemu dá aspoň bojovať. Janka, na rozdiel od Nely, bojovala o život na troch jednotkách intenzívnej starostlivosti a ako invalidná dôchodkyňa, ktorá má päť vážnych diagnóz a jednu nevyliečiteľnú, v súčasnosti poberá iba 147 eur mesačne.
„Tie vlastne všetky nechám v lekárni, a tak som odkázaná na pomoc druhých. Zatiaľ mi síce pomáhajú rodičia, lenže aj tí sú na tom zdravotne veľmi zle, takže náš život je naozaj mimoriadne ťažký. Prvú knihu som napísala preto, aby som pomohla nielen iným ženám a dievčatám, ale aj sebe, lebo i ja toho mám už naozaj dosť. Môj život je totiž plný bolesti, sĺz i trápenia, ale zároveň veľkej sily bojovať,“ priznáva smutne Janka a dodáva: „Môj osud je taký, že z krásnej mladej ženy, podnikateľky plnej snov a túžob očakávaní, sa stala, žiaľ, ŤZP občianka a invalidná dôchodkyňa bojujúca o svoj život. V srdci ale nosím veľké odhodlanie či už na nádej na lepší život, alebo ako vzor pre druhé ženy… Prešla som si už v živote peklom na zemi, ale stále žijem a som vďačná za život. Za každý nový deň ktorý príde.“
Tyran, ktorého ale milovala, povedal Janke slová, ktoré ju skutočne vystrašili
Šikana, týranie a sexuálne zneužívanie ju dostali na úplne dno
Janka priznáva, že je vďačná aj za to keď necíti bolesti, že už nie je na vozíku, že už nemá plienky, vývod, hadičky na kŕmenie, ale aj za to, že napriek tomu, že podstupuje náročnú liečbu a dennodenne zje hrste liekov, že nezomrela, že dostala druhú šancu a ďalšiu nádej na lepší život. „Som vďačná všetkým ľuďom, ktorí mi pomáhajú. Som vďačná, že moja matka po ťažkom infarkte prežila a je tu som mnou ako moje slnko, ktoré mi svieti na ceste môjho života. Som vďačná aj za to, že napriek tomu, že môj otec je veľmi vážne chorý, nevyliečiteľne, že tu je so mnou. Mojich rodičov veľmi ľúbim a vážim si ich,“ pridáva veľká bojovníčka s jej nepriazňou osudu, ktorej veľmi pomáha aj zbierka kúpou jej knižiek, pretože potrebuje peniaze na kúpeľňu liečbu zameranú na jej zapálené hrubé črevo.
„Veľmi by mi pomohlo keby si niekto kúpil moju knižku za dobrovoľný príspevok, a keby si pri tom zároveň prečítali môj príbeh ako bojujem so šikanou a najmä s týraním, ktoré ma dostali spolu so sexuálnym zneužívaním v detstve na úplne dno. Bojujem ale aj za ženy ktoré sú týrané rôznymi „kumpánmi“. Veľmi by som chcela položiť dôraz aj na obťažovanie na pracovisku zo strany majiteľov či kolegov. To je totiž veľmi vážna téma, ktorú nikto nerieši, a čo je, žiaľ, smutné, že žena, ktorá veľmi chce pracovať musí čeliť ešte aj tomuto tlaku obťažovania. Je toho moc veľa a ja som už príliš unavená na mojej životnej ceste. Pomoc iným ženám mi však dodáva silu a nádej, že niekomu môžem takto pomôcť,“ priznáva sympatická Janka, ktorá vraj nikdy nemyslela, že svoju druhú knihu, pravdepodobne, napíše na klinike, kam sa dostala pre pretrvávajúce zdravotné problémy.
Život je dar, vy ste darom pre niekoho a niekto je darom pre vás
Z ťažkého fyzického i psychického týrania sa nedokáže spamätať
Uplynulý rok teda nebol pre Janku vôbec šťastný a radostný. Práve naopak, z toho, čo všetko ju v ňom postihlo sa psychicky zrútila. Ťažké, ba až smrteľné ochorenia jej rodičov ju totiž ešte viac psychicky poznačili. K tomu sa pridružil aj útok jej najstaršieho brata, ktorého musela riešiť aj polícia, vyhrážanie smrťou, útok susedov, ich nátlaky zo závisti, ktoré musel dokonca riešiť sám starosta obce. To všetko sa podpísalo pod veľmi ťažké zhoršenie zdravotného stavu. Okrem jej už spomínaného iba 147 eurového invalidného dôchodku musela aj s rodičmi na prežitie predať ich rodičovský dom a presťahovať sa do obecného bytu. „Keby nemám rodičov, som doslova na ulici,“ povzdychla si smutne Janka, ktorá v mladosti prišla o dve detičky. Aj preto sa nemôže z ťažkého fyzického aj psychického týrania vôbec spamätať a knihy začala písať preto, aby si aspoň niečo zarobila. „Črevo ma stále veľmi bolieva, na liečbu chodím už tri roky a ešte dva ma čakajú,“ pridáva smutne.
Janka priznáva, že sa bojí vychádzať z domu, pretože má strach „Zo stresov mi zistili aj ochorenie srdiečka, tachykardiu, a tiež extrasystoly srdca, pretože mám veľké vyčerpanie. Popri ťažkej liečbe som na silných liekoch a injekciách. Celý život som žila v chudobe a som naučená nemať nič. Len teraz mi pomáha nadácia a aj dobrí ľudia. Spolu s nimi som zabojovala, aby som sa opäť postavila na nohy. Zažila som veľmi veľa zlého. Nemám pokoj, nič nevlastním, nemám dom, auto, nič svoje, ani bývanie. Tak čo mi závidia? Prečo na mňa tak veľmi útočili? Za balíky oblečenia a drogérie? Veď je to smiešne čo mi spravili. A aby toho nebolo málo, vyhrážali sa mi aj smrťou. Okrem mamy a otca nemám ani len rodinu, deti. Nič! Nemajú mi vôbec čo závidieť. Prežívam neopísateľné bolesti hrubého čreva. Nemôžem sa uzdraviť, ako povedali moji lekári, pretože som vo veľmi veľkých stresoch,“ povzdychla si na samý záver Janka z Topoľčianok, ktorá by veľmi chcela aby bol jej príbeh vzpruhou pre iné ženy, že aj napriek nepriazni osudu sa netreba vzdávať a pokúšať sa žiť naplno ako sa len dá, pretože každý deň môže byť ten posledný. A ten sa oplatí prežiť so svojimi najbližšími, ktorých máte radi, a ktorí majú radi vás.
Dodo Púchovský
