Lekár Milan Kulkovský verejne položil závažnú a zaujímavú otázku: Ako ďalej po lockdowne?
„Čoskoro skončí dvojtýždňový lockdown upečený na slovenský spôsob. Ono totižto, nie je lockdown ako lockdown. A ten náš sa naň žiaľ iba hrá. Čo si budeme klamať? V princípe sme len urobili upgrade regionálneho Covid semaforu a celú krajinu sme zahalili do zamatovo čiernej farby. Efektné bude len zatvorenie škôl regionálnymi hygienikmi. Áno, mnohých to nahnevalo, nasrdilo a rozčertilo, no úprimne, iná možnosť ako aspoň čiastočne zvrátiť nezvrátiteľné ani nebola. V žiadnom prípade to neboli zo strany hygienikov ľahké rozhodnutia, ľudia im nadávali aj predtým a pozitívne ladený fanklub si nevybudovali určite ani teraz. Našťastie nie sú politici a ako hovorí prezident Zeman, keď nejde o voliča a politické body, je čas hovoriť pravdu. Aj keď niektorých pravda bolí,“ zamyslel sa na svojom facebookovom profile.
„Myslím si, že týždeň pred prázdninami je už zbytočné nafukovať sa ako ropucha a so zaťatými päsťami bojovať za otvorenie škôl. Ak považujeme 2 týždne za kritické v školskej výchove dieťaťa, mali by sme sa zamyslieť nad tým, prečo potom mnohí z tých, ktorí majú odchodených celých 9 rokov povinnej školskej dochádzky bez prestávky, nedokážu ani v dospelosti čítať s porozumením a rožkom ich opije každý absolvent Vysokej školy života, ktorý je aspoň trochu konšpiračne zdatný a podobne ako Alica, časť života strávil vo fiktívnej krajine zázrakov. Ako teda ďalej?“
Podľa lekára už nemá zmysel pokračovať po dvoch týždňoch v takto nastavenom lockdowne. On sám by ho nepredlžoval.
„Ako som už napísal, jedným z najdôležitejších faktorov bude zatvorenie škôl. Ak aj ešte niektoré zostanú otvorené, o týždeň začnú prázdniny a školské brány sa otvoria až v januári. To bude dostatočne dlhý čas na to, aby znížená mobilita a socializácia prevažne asymptomatických detí výrazným spôsobom spomalila šírenie SARS-CoV-2. Pomôžu aj celozávodné dovolenky a anxiolytický účinok sviatkov. Doporučil by som vrátiť sa koncom týždňa k pôvodnému regionálnemu Covid automatu. Vhodným bonusom by bolo zvýraznenie výhod OP (očkovaní-prekonaní). Ak by som mohol rozhodnúť, dal by som tejto skupine v čiernej farbe Covid automatu rovnaké výhody, aké majú OP v bordovej. Ak je jeden dôvod, ktorý rozhodol, že sa očkovanie nedávno na istý čas výrazne zvýšilo, bolo to sprísnenie podmienok pre neočkovaných, potreba častejšieho testovania a výhody OP. Podľa očakávaní lockdown postihujúci obidve skupiny, očkovaných aj neočkovaných, tempo očkovania spomalil. A nemožno sa tomu čudovať. Ľudia sa snažili pracovať s komunitou, presviedčať spoluobčanov, aby sa dali zaočkovať. 65%/50rokov bola ale ďalšia méta k slobode, ktorá dostala dočasnú stopku.“
Milan Kulkovský tiež za najlepšiu cestu k očkovaniu považuje vytvorenie mobilných očkovacích tímov v každom okrese. Tie by, podľa neho, každý deň navštívili inú obec, aj tie, ktorých vedenie je proti očkovaniu.
„Nemusia to byť zrovna dodávky typu „kožky – perie“ alebo „Family frost“, no niečo do očí a uši bijúce by to byť mohlo…Medzi najšťastnejšie opatrenie očividne nepatrí ani zatvorenie obchodov. Veľké obchodné reťazce si mydlia ruky, keďže okrem potravín a kozmetiky vo veľkom predávajú aj všetko ostatné. Výsledok je taký, že sme všetkých, ktorí nakupovať chcú a potrebujú, natlačili do niekoľkých obchodných domov. Tí predajcovia, ktorí dostali zelenú na predaj potravín a drogérie, si z dodržiavania opatrení urobili trhací kalendár. Nikto nič nekontroluje a ľudia sa s plnými košíkmi tlačia v radoch pri pokladniach. Rovnako tak dopadli aj niektoré predajne obuvi, kde si popri nich kúpite aj Vianočné ozdoby a sadu hrncov. Prečo by sa majitelia zatvorených predajní nemali hnevať? Prichádza najsilnejšie „nákupné“ obdobie a my sme dali kľúč od trezoru pár vyvoleným, ktorí sa nám nakoniec vysmejú do tváre. Toto vážne žiadny lockdown nie je. A treba to priznať. Prečo môžu niektoré veci fungovať úplne normálne v zahraniční a u nás nie? Každý, kto sa spoza našich hraníc vrátil, hovorí to isté. Všade sú kontroly, bez Covid pasu alebo testu sa ani nepohnete. A všetci to berú ako samozrejmosť. U nás je to ale problém. Ale aký? Kontroly by mali robiť policajti v civile. Nikto by nevedel, či ten ujo s pajúzmi pod nosom nie je práve policajt, ktorý prišiel na kontrolu. Ak však pred obchodom zaparkuje auto aj s majákmi a na kontrolu prídu policajti v plnej zbroji, moment prekvapenia asi očakávať nemôžu.Po množstve nie práve najšťastnejších rozhodnutí, chaose v opatreniach a nejednotných názoroch vo vnútri vlády sa nemôžeme čudovať tomu, že ľudia stratili rešpekt voči štátu a úctu k sebe navzájom. Autority nie sú autoritami a slušnosť a spolupatričnosť sú len príťažou pre dosiahnutie vlastného uspokojenia. Po mesiacoch denných reportov počtu nakazených, hospitalizovaných a mŕtvych sme si na zlé čísla už zvykli. Mnohí stratili strach pred smrťou. 10? 20? 50? 100 mŕtvych? Správy a čísla sú pre niektorých až príliš vzdialené na to, aby z nich mali rešpekt.
Áno, smrť k životu patrí, no nemali by sme dopustiť, aby ľudia zomierali zbytočne. Často preto, lebo nemajú správne informácie, lebo dôverujú nesprávnym ľuďom. Lebo sa strácajú v tom, kde je pravda, keď jeden lekár hovorí jedno a druhý pravý opak. Keď jeden politik chce očkovať povinne a druhý je proti všetkému. A pri tom by predsa každému politikovi malo záležať na jeho voličoch. Či?“
Pôvodný text nájdete na fb Milan Kulkovský blog
