Na úvot si mosíme zapamatať zásannú vec, ešte pŕv, jag začňeme pojennávať o nitrančiňe a nitropise jako takom…
Nitrančan ňepozná žánne gramatické chyby oblasťi spisovnéj slovenčiny. Z jennoduchého dóvodu: Nitrančiňe sa žánne ňeňi! Jediné chyby, keré Trogár pozná sa té, keré hrubo porušujú pravillá nitránského nárečá. Ortodoxní Nitrančani Vám to vysvetlá, len ňeklacťe moc sprosté otásky 🙂 Jako prvé si zebereme do merku mekčeňí.
Mekčiť, či ňé?
A kedy vlasňe? Nitrančan samozrejme ví, ale aj ten sa opčas omýli. Nakoňec, šag aj my zme len luďí. Prvom raďe si treba uvedomiť, že Nitra ňeňi Trnava, aňi Košice a ňeňi vóbec prípusné si to zamíňať!
Maké Ľ nitrančiňe ňéégzistue! Šaďe, ďe sellák poví Ľ, je pre Nitrančana furt tvrdé L:
| sellačina | nitrančina |
| motýľ | motýl |
| sopeľ | sopel |
| ľúbiť | lúbiť |
| streľba | strelba |
| kľúče | klúče |
| veľa | vela (Nitrančan ale poví „moc“) |
| ľad | lat |
Samozrejme príkladóv je moc.
Šaďe, ďe sa sellačiňe spravilla ňepíše mekčeň, ale vypráva sa mako (de, te, ne, le, di, ti, ni, li), Trogár ho tamek TÉŠ poví, ale kluňňe aj napíše a ňemá s tým najmenší problém. Ňeňi nijako dóležité, aňi povinné pri písaňí totog druhé pravillo o makých slabikách aj používať, ale taktog je to ňitropise „spisovňe“ (to uvádzam len pre tých, čo si potrpá na dóslennosť). Keď mekčeň ňenapíšeš tamek, ďe ňeňi aňi sellačiňe, dávaš préstor sellákom mysleť si, že tam sa to móže vyslovuvať tvrdo a to je zle. Tým prispíváš k šíreňú ňesprávnej ňitrančiny budúcim generácijám a za to byz‘ mav dostať po ciciňe z rýlom. Já mekčeň též ňepíšem šaďe, ale to len zato, že jennoducho zabuňňem. Samozreme, že po sebe opravuem aj já. Pre otrodoxných Nitrančanov je písaňí mekčeňov povinné šaďe, ďe sa vypráva mako. Nitrančani – bežní, kerí si na totok ňepotrpá, to ňerobá. Ňeňi sa to ale zlí luďí, len to tak chuďáci ňeberú vážne. My, ortodoxní, máme sebe mrchaňemoc to je uš tak.
Fenomén slova ŇÉ
Je strašnú chybu zamíňať si nitránské dlhé ŇÉ za trnavské tvrdé dlhé NÉ, bratislavské tvrdé krátke NE, ale aňi za výchoňňárske, síce maké, ale krátke ŇE! Nitrančan poví ždycky ŇÉ. Aj zato je nutné mekčeňe písať, aby ňedošlo g omylu.
Na budúce si povíme volačo o dvojhláskach, zestaňte s nama. Pozdravuem, a ňebucťe smanní.
Mário Jarolím Šturdík (Márijo), avtor
