Vážené kolegyne, kolegovia, milí študenti, zaiste ste si všimli mediálne správy o tom, že predstavitelia či orgány reprezentácií vysokých škôl sa postavili proti zámerom ministerstva školstva novelizovať vysokoškolskú legislatívu a to hlavne zákon o vysokých školách. Reprezentácie sa zhodli vo výzve ministrovi školstva stiahnuť predmetné návrhy zákonov z legislatívneho procesu, ba dokonca, objavili sa aj návrhy na jeho odstúpenie z funkcie. Myslím, že vnikla neštandardná situácia a keďže som priamym účastníkom týchto procesov, pokladám za správne sprostredkovať Vám svoj pohľad na vec. Na úvod by som rád zdôraznil, že táto situácia ma vôbec neteší. Nie som revolucionár ani typ, ktorý rád vystupuje na tribúnach, oveľa viac mi pasuje úloha aktívnej a konštruktívnej spolupráce v reformných procesoch týkajúcich sa vysokoškolského vzdelávania či výskumu. Nemyslel som si, že sa vo svojom pracovnom živote ešte dožijem protestov vysokých škôl proti ich politizácii, či snahám o ich ovládnutie.
https://www.nitranoviny.sk/rektor-ukf-libor-vozar-hrozi-zrusenie-samospravy-vysokych-skol/
V čom je problém? Na začiatku roka ministerstvo školstva predložilo návrh zákona, ktorý Slovenská rektorská konferencia ale aj Rada vysokých škôl zásadne odmietli. Dôvod – neakceptovateľné obmedzenie akademickej samosprávy vysokých škôl a snaha o obmedzenie inštitucionálnej autonómie vysokých škôl.
Minister školstva ustúpil a zriadil tzv. kontaktnú pracovnú skupinu s cieľom hľadať riešenia na potrebné zmeny. Z titulu svojej funkcie v rektorskej konferencii som bol jej členom. Kontaktná skupina pracovala systémom voľného diskusného klubu, čo v princípe nie je problém, ak sa hľadajú nápady a konsenzuálne riešenia. Problémom je, že nikto – ani ministerskí úradníci, ktorí boli organizátormi stretnutí, neuzatváral diskusie formuláciou spoločných, či rozdielnych stanovísk. V princípe z diskusií neexistujú žiadne závery ani zápisnice. Nepochopiteľným krokom bolo predloženie legislatívnych zmien bez toho, aby tieto kontaktná skupina čo i len videla, nie to pripomienkovala.
O čo vecne ide? Návrh zákona obsahuje viaceré ustanovenia, ktoré sú prospešné a z môjho pohľadu mohlo byť ministerstvo aj progresívnejšie. Posun vpred je napríklad prierezové hodnotenie výsledkov výskumných činností. Osobne by som išiel ďalej pri docentoch a profesoroch. Načo je nám habilitačné a inauguračné konanie, ak tituly nebudú potrebné na prijímanie na pozície docenta či profesora?
Zásadný problém, ktorý je dôvodom principiálneho odmietnutia novely vysokoškolského zákona je rovnaký ako v ministerskom návrhu zo začiatku roka. Zrušenie samosprávy vysokých škôl a ich podriadenie správnym radám, zloženým s výnimkou reprezentanta delegovaného študentami prakticky výlučne z osôb mimo vysokej školy. A nejde tu len o voľbu kandidáta na rektora, či výber dekana, ale o riadenie organizácie a hospodárenia vysokej školy správnou radou. Ešte aj kvestor sa má zodpovedať správnej rade a nie rektorovi.
Z vecného hľadiska takýto návrh zákona ustanovuje nástroje „nútenej správy“ vysokých škôl, ktorá podľa môjho názoru nepatrí vysokoškolského prostredia vo vyspelom svete v 21. storočí.
Podľa analýzy študentov je takáto organizácia vysokých škôl „v zlom počasí“ veľmi ľahko zneužiteľná. Toto je môj súčasný pohľad na dianie v uplynulom týždni. Čo máme pred sebou, neviem. Všetko sa deje príliš dynamicky a rýchlo.
V konferencii rektorov sme sa dohodli návrh zákonov systematicky a detailne pripomienkovať. Pripomienky budeme tlmočiť aj predsedovi vlády, ktorý už prejavil záujem o stretnutie.
Plánuje sa aj stretnutie na pôde Národnej rady SR. Nevylučujem ani protestné zhromaždenia pri príležitosti 17. novembra…
Libor Vozár, rektor 30. októbra 2021
zdroj: UKF,NN Foto:Lubo Balko
