Generálny prokurátor Maroš Žilinka upozornil v pléne Národnej rady (NR) SR na dôsledky spochybňovania inštitútu šéfa prokuratúry i na unáhlené zmeny zákonov a kompetencií jeho inštitúcie bez poctivej odbornej diskusie. Deklaroval, že „nikomu nekryje chrbát“, nekoná politicky a že pri rozhodnutiach v zmysle paragrafu 363 Trestného poriadku konal v rámci kompetencií. Urobil tak pri predložení Správy o činnosti prokuratúry za rok 2020.
Kritizoval výroky politikov spochybňujúce generálneho prokurátora či jeho kompetencie a rozhodnutia, ako aj zasahovanie do kompetencií Generálnej prokuratúry (GP) SR. „To nie je o generálnom prokurátorovi. Neprežívam slastné chvíle, keď podpisujem rozhodnutia, že človek bol vo väzbe, aj keď nemal byť vo väzbe, a že boli porušené jeho práva. Mne to nespôsobuje radosť,“ skonštatoval v súvislosti s nedávnymi rozhodnutiami. Zdôraznil, že prokurátor nikdy nerozhoduje politicky a nebude tak robiť ani on.
Zopakoval, že nie je žiadny štatista, ktorý podpíše všetko, čo si niekto žiada. Kritizoval najmä diskusiu o zmene právomocí generálneho prokurátora len „pre dve rozhodnutia“, ktoré sa niekomu nepáčia. Nakladanie s paragrafom 363 označil za otázku dodržiavania zákona aj elementárnej dôvery v objektívnosť a nestrannosť GP.
Podčiarkol, že tieto ustanovenia sú tu pre občanov, a tí musia cítiť prítomnosť inštitútu, ktorý je nad vecou a háji ich práva či napráva prípadné chyby. Zdôraznil potrebu rešpektovať, keď kompetentný orgán v rámci svojich zákonných možností rozhodne, že došlo k porušeniu. Unáhlenými zmenami zákona sa podľa neho poškodia práve občania.
V súvislosti so zriadenou odbornou komisiou pre obnovu dôvery v právny štát poznamenal, že z nej nemá žiadne výstupy hovoriace o navrhovaných zmenách. Podotkol, že GP pritom mala svojho zástupcu na rokovaní. Pýta sa, ako má toto všetko prispieť k zvýšeniu dôvery v právny štát. Otvorenosť prokuratúry podľa neho neznamená anarchiu ani možnosť vyhlasovania vyjadrení spochybňujúcich konanie prokuratúry.
Zdroj: TASR
Foto: Archív
