Prebrázdila som profil Róberta Žilíka na Facebooku, aby som zistila, čo má nové za posledné obdobie a narazila som aj na takýto komentár, citujem: „Čas strávený s Róbertom Žilíkom je čas strávený s inšpirujúcim výtvarníkom, sochárom, hudobníkom, spisovateľom, historikom, či etnológom a vlastne tak nejak všegéniom. Človekom, ako by si ho predstavovala samotná Renesancia.“ Jeden môj priateľ ho označil za náš národný poklad. Róbert ŽILÍK má po svojom boku životnú partnerku Máriu ŽILÍKOVÚ, s ktorou tvoria výnimočný tandem.
Keďže ženy majú prednosť, položím prvú otázku pani Žilíkovej a potom budeme pokračovať spontánne a intuitívne.
Mária, pochváľte sa zbierkou hudobných nástrojov, ktoré vlastníte a na ktorých hrajú aj deti zo Škovránka. Ako sa súboru darí?
M: Môžem potvrdiť, že píšťalková muzička – koncept Dušana Holíka z Očovej je úspešný. Ide o píšťalky sólové so šiestimi dierkami, kontrové dvojačky s tromi dierkami a basové s trom dierkami. Okrem píšťaliek sme začali spoločne muzicírovať aj na malých citarách. pripravené sú aj malé korýtkové husličky.
Róbert, koľko ste mali rokov, keď ste sa začali aktívne venovať vašej výnimočnej činnosti? Čo všetko do nej môžeme zahrnúť?
R: Hudbe som privoňal ešte ako žiak LŠU, ale ten školský koncept ma skôr odradil. Ako ôsmak som začal sám cvičiť na gitare, husliach, mandolíne a ústnej harmonike. Vtedy som začal písať básničky a skladať texty. Na strednej škole ma nadchlo zbieranie ľudovej slovesnosti. Na Pedagogickej fakulte som sa začal intenzívne venovať folklóru nitrianskeho kraja. K literárnej tvorbe som sa dostal vo väčšej intenzite až v posledných desiatich rokoch. Postupne som vydal sedem titulov a jednu reedíciu. Medzitým som participoval na piatich CD a jednom DVD.
Obdobie, ktoré máme za sebou všetci, niektorých zrazilo na kolená, niekoho nakoplo k aktivite a niekto zostal bezradne stáť bez pomoci a podpory. Ako ste sa vysporiadali vy spolu s manželkou s obdobím tvrdého lockdownu, kedy nikto nemohol nikde vystupovať a prezentovať svoju tvorbu. S výnimkou internetu. Ten však nikdy nenahradí osobný kontakt.
R/M: My sme tento čas strávili tvorivo, otvorili sa nám oči, skoncentrovali sme tvorivé sily, vzniklo veľa pekných projektov.
Na čo aktuálne sústreďujete svoje sily a energiu? Môžeme sa tešiť na nejaké vystúpenia, projekty, či workshop?
R/M: Momentálne sa chystáme na vianočné témy, ja poškuľujem po novej knižnej publikácii, týkajúcej sa starého gazdovania a dorábania chleba našimi predkami. Pripravujeme CD s tematikou vinárskych piesní. Práca s deťmi je neodmysliteľnou súčasťou nášho života.
Žijete blízko Nitry, v Mojmírovciach. Čo všetko by ste návštevníkom Mojmíroviec odporúčali vidieť?
R/M: Tohto roku sme si pripomenuli 300 rokov od vysviacky nášho kostola. Aj Huňadyovský kaštieľ s parkom jubiluje. Mlyn so vzácnym funkčným strojom, poháňaným plynom je veľká pamiatka našej obce. V Aldobrandiniho letohrádku sa návštevník dozvie o našej histórii.
Opäť ste sa zúčastnili slávností Nitra milá Nitra /Dni Nitranov/ na nitrianskom hrade. Bez vás si už toto podujatie ani nevieme predstaviť. O čom bola tohtoročná premiéra?
R/M: My tradične hrávame pod bránou do hradu, ale tohto roku nás vyháňali, že vraj kvôli korone, že sa tam ľudia nahromadili. Je to hanba, zabraňujú muzike a radosti, ľuďom nedožičia…
Priblížte čitateľom projekt Musica Antica Slovaca. Mnohí ho zrejme nepoznajú.
R/M: Hudobné združenie Musicantica Slovaca 16 rokov oživuje hudobné pamiatky domácej i európskej proveniencie počnúc 12. až po gajdošskú súčasnosť. Máme za sebou množstvo koncertov, masterklasov, festivalov. Viac na www.musicanticaslovaca.sk
Cítite, že to čo robíte, má pre spoločnosť zmysel, alebo je to otázka času, kedy ľudia pochopia, že bez poznávania zvykov a tradícií našich predkov definitívne stratia kontakt so svojimi koreňmi?
R/M: Ohlasy na našu muziku sú veľmi pozitívne, srdečné. Škoda, že médiá sú hluché, idú v intenciách matrixu… Verím, že spoločnosť dospeje k lepším časom. Tie dnešné sú viac než zlé… Historické a kultúrne vedomie je valcované a vlastenectvo sa stáva hriechom…Za Štúra sú schopní človeka zatvoriť…
Váš prístup k životu a živým tvorom je fascinujúci. Preferujete ekologické bývanie, obliekanie, jedlo. Súčasťou toho je správne nastavená myseľ. Prezraďte nám niečo o tom.
R/M: Je na to čarovná veta: Prirodzený život. Pokým nezavládne vo svete „uvedomelá skromnosť“, tak ani pokrytecké ekosamity nám nepomôžu…
Taktiež sa zaujímate o renováciu starých budov. Máte vášeň pre staré veci?
R/M: Staré veci sú dokladom a svedectvom hodnotového rebríčka našich predkov. Asi preto mažeme naše „stopy“ pamäte. Súčasní liberáli idú cestou zla!
Pôsobíte aj ako pedagógovia. Pracujete s deťmi aj dospelými. Čo všetko učíte, resp. dokážete naučiť, odovzdať ďalej?
R/M: Je to celostná umelecká formácia, ktorá je vhodná ako pre mladších, tak aj pre tých skôr narodených. Žiaľ oficiálnej vzdelávacej doktríne stačí, keď vyformujeme živé bezcitné roboty pre priemyselné parky.
Ďakujem manželom Žilíkovým za rozhovor.
Pýtala sa: Brigita Tarinová
