Poľnohospodárske a potravinové systémy, ak majú naplniť očakávania a požiadavky potravinovej sebestačnosti a výživy, zachovania biodiverzity, či zmierňovania negatívnych dopadov klimatických zmien, musia prejsť urgentnými a komplexnými transformačnými procesmi, a to tak vo svete, ako aj u nás doma v Slovenskej republike.
Tieto procesy si vyžadujú rozvoj nových vedeckých poznatkov a riadiacich mechanizmov, aby dokázali usmerňovať viacnásobné dimenzie poľnohospodárskej výroby, jej ekonomiky, obchodu, spotreby, zdravia ľudí a hospodárskych zvierat, vidiecku zamestnanosť a najmä udržateľný rozvoj.
Pri tomto všetkom dôležitú úlohu zohráva, popri iných korešpondujúcich vedách, aj agrárna ekonomika, ktorá má v našich slovenských súvislostiach bohatú tradíciu, najmä ak zoberieme do úvahy jej podiel na raste efektívnej a modernej poľnohospodárskej produkcie, bývalej vysokej úrovne potravinovej sebestačnosti, jej aktívnu účasť na transformácii agropotravinárskeho odvetvia z centrálne plánovanej ekonomiky na trhovú, ale najmä na obrovský kus práce, ktorú vykonali vedeckí pracovníci Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva v predvstupovom a postupovom období do EÚ.
Kde sme sa to dostali, kde to spejeme?
V týchto ťažkých dňoch, keď sme zvyknutí prijímať v dôsledku pandémie COVID-19 len nedobré správy, ma ako blesk z jasného neba zasiahla informácia, že Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva bude zrušený koncom roka. A to nie spôsobom integrácie s inou vedeckou inštitúciou, čo by sa v týchto zložitých časoch dalo do istej miery, ako-tak pochopiť, ale zvolená cesta vedie k likvidácii agrárnej ekonomickej vedy.
Kladiem si otázku, že kde sme sa to dostali, kde to spejeme? My nepotrebujeme agrárnu ekonomiku v časoch, keď je všetko postavené na ekonomických analýzach a na ich základe sa nastavujú ďalšie rozvojové trajektórie? Akýkoľvek súhrnný dokument, ktorý bol vypracovaný na základe požiadaviek EÚ, OECD, Svetovej banky, FAO a iných medzinárodných organizácií bol vypracovaný týmto ústavom. Žiadna koncepcia rozvoja agrárneho sektoru nevznikla bez koordinačného úsilia a analyticko-syntetických vedeckých výsledkov tohto ústavu.
Oddelenie môže byť s príchodom novej exekutívy kedykoľvek zrušené
Považujem za obrovskú chybu degradovať VÚEPP na jedno z oddelení v rámci štátneho byrokratického mechanizmu na Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ktoré môže byť kedykoľvek zrušené príchodom novej exekutívy a to podľa výsledkov volieb. To si agrárna ekonomická veda, ani poprední vedeckí pracovníci, ale najmä naše poľnohospodárstvo a potravinárstvo v žiadnom prípade nezaslúžia.
Prosím kompetentných, aby ešte raz zodpovedne prehodnotili tento nepochopiteľný krok, ktorý s veľkou pravdepodobnosťou ohrozí stabilitu slovenského poľnohospodárstva a v dôsledku toho, okrem iných negatívnych dopadov, povedie k enormnému rastu cien potravín, keďže budeme stále viac odkázaní na dovozy zo zahraničia.
Zastavte prosím výkon tohto rozhodnutia, veda sa predsa nedá robiť pod egidou ministerskej byrokracie, ale len s jeho podporou v rámci samostatnej renomovanej vedeckej inštitúcie.
Autor článku: Dr.h.c. Doc. Mária Kadlečíková CSc, bývalá riaditeľka Kancelárie FAO-OSN pre Európu a Strednú Áziu a pedagogička Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, zdroj: polnoinfo.sk
Eduard Šebo k zrušeniu VÚEPP: Politické elity nepotrebujú žiadnych kibicov
Rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR zrušiť Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva pri príležitosti jeho 100-ročného jubilea je ukážkou našej vlastnej slovenskej nekultúrnosti a tuposti. Je výsledkom praxe, že politické elity nepotrebujú žiadnych kibicov, ktorí iba ťažko chápu záujmy politikov a privatizérov.
Pre takýchto ľudí sú vedecké ústavy iba hrozbou. Je to tým, že majú v rukách čísla, fakty a široký rozhľad na domáce i svetové smerovanie. Sú vlastne škodnou, ktorá môže znehodnocovať nepripravených politikov na riadenie štátu i konkrétnych rezortov. Nariekanie politikov, ministrov, riaditeľov na absenciu odborníkov, napríklad v agrorezorte, je iba falošnou pózou ľudí, ktorí sú presvedčení, že sa nemusia s nikým radiť.
Namiesto toho, aby tento ústav podporili, aktivovali, aby im mal kto pomáhať riadiť ministerstvo, či Pôdohospodársku platobnú agentúru, kde investovať miliardy eur z Bruselu, tak ho radšej zrušia, aby náhodou víťazom z posledných volieb nenarušovali manipuláciu s týmito zdrojmi.
Toto rozhodnutie, ako aj desiatky podobných rozhodnutí aj v iných sektoroch iba potvrdzuje, že Slovensko nemá žiadnu budúcnosť. Spoločnosť bez múdrych, vzdelaných ľudí, ktorí vedia spočítať náklady i výnosy bez ideologického pátosu, je navždy stratená.
Autor článku: Eduard Šebo – predseda predstavenstva Shebo Winery, a. s., konateľ Víno Nitra, a. s., predseda dozornej rady Levické mliekarne, a. s. a ďalších.
Obidva články k téme zrušenia Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva vyšli na portáli polnoinfo.sk.
Prehľad míľnikov ústavu
Rok 1919 – vládnym nariadením č.400 Sb. z 15. 6. 1919, vznikol Poľnohospodársky ústav účtovnícko–spravovedný (spravoveda – dobový názov pre poľnohospodársku ekonomiku a riadenie podniku). Sídlo ústavu bolo v Prahe, mal pobočky v Brne, Bratislave (pôvodne v Juri pri Bratislave) a Užhorode. Bola to inštitúcia, ktorá sa stala prvým profesionálnym pracoviskom pre výskum poľnohospodárskej ekonomiky na Slovensku.
Rok 1940 – Po štátoprávnych zmenách v roku 1939 sa činnosť pobočky v Bratislave kontinuálne obnovila v novozaloženom Poľnohospodárskom ústave účtovnícko–spravovednom.
Rok 1944 – Poľnohospodársky ústav účtovnícko–spravovedný vládne orgány zrušili a na základe zákona č. 81/1944 Slovenského zákonníka ho integrovali (spolu s odborom pre výskum konjunktúry Slovenskej národnej banky) do Ústavu pre výskum hospodárstva.
Rok 1945 – Poľnohospodárske účtovníctvo a spravoveda prešli do Štátneho plánovacieho a štatistického ústavu
Rok 1950 – uvedenú agendu vyčlenili z plánovacieho úradu a vytvoril sa ústav pre ekonómiu v poľnohospodárstve a lesníctve, ktorý bol zaradený do sústavy Štátnych výskumných ústavov poľnohospodárskych.
Rok 1951 – Na základe Vyhlášky Ministerstva zemědělství ČSR zo dňa 12.1.1951, číslo 53 vznikol celoštátny Výskumný ústav poľnohospodárskej ekonomiky v Prahe, s pobočkou v Bratislave.
Rok 1969 – Po federatívnom štátoprávnom usporiadaní sa z bratislavskej pobočky vytvoril samostatný ústav – Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a výživy (VÚEPVž). Súčasne sa výskumný kolektív zaoberajúci sa aplikáciou matematickými metódami vo výskume v tomto roku z ústavu vyčlenil a stal sa základom novo vybudovaného Podniku racionalizácie riadenia poľnohospodárstva.
Rok 1977 – k VÚEPVž sa pričlenil Ústav práce v poľnohospodárstve a potravinárskom priemysle.
Rok 1980 – do ústavu bolo začlenené Centrálne výpočtové stredisko Podniku racionalizácie riadení poľnohospodárstva a výživy a centrálna databáza Ministerstva poľnohospodárstva a výživy a od roku 1983 oddelenie prognóz Ústavu pre vedeckú sústavu hospodárenia.
Rok 1993 – Ústav zmenil názov na Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva (VÚEPP).
Rok 2004 – Odbor agrárnych trhových informácií (ATIS) bol začlenený do Pôdohospodárskej platobnej agentúry SR.
Rok 2014 – Integrácia VÚEPP do Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra (NPPC).
zdroj: vuepp.sk
