Dr.h.c. doc. Ing. Mária KADLEČÍKOVÁ, CSc. už dlhé roky pôsobí ako prezidentka nitrianskej humanitnej spoločnosti HOMO NITRIENSIS , ktorá vznikla v roku 1992 a v našom regióne má nezastupiteľné miesto. Jej meno sa spája aj s našou významnou slovenskou univerzitou SPU v Nitre, patrí medzi našich najväčších poľnohospodárskych odborníkov. V rozhovore sa dozviete nielen o činnosti humanitnej spoločnosti, ale aj to, ako trávi jej rodina čas Vianoc.
Aký bol váš uplynulý rok, čo má za sebou Homo Nitriensis?
Po dvoch náročných rokoch poznačených covidom sa nám podarilo nadviazať na takmer všetky naše predchádzajúce dobročinné aktivity. To, čo nás hneď okamžite naštartovalo, bola pomoc ľuďom z Ukrajiny, ktorí sa kvôli vojne ocitli v našom meste. Spontánne sme z vlastných prostriedkov zorganizovali finančnú zbierku na nákup potravín pre matky s deťmi, ktoré boli ubytované na nitrianskom Agroinštitúte. Títo ľudia mali síce strechu nad hlavou a boli v bezpečí, chýbali im však potraviny.
Naviac sme zorganizovali zbierku na vzdelávanie ukrajinských ľudí v slovenskom jazyku. Toto bolo zabezpečované Evanjelickým cirkevným zborom v Nitre. V máji sa nám podarilo zorganizovať Majáles, ktorý sa konal v Mestskom parku pred Biskupskom hostincom. Výťažok z tohto podujatia sme použili na hudobné vzdelávanie ukrajinských detí, ktoré navštevovali ZUŠ Jozefa Rosinského. Na tomto vydarenom podujatí nám svoje umelecké výkony spoločne predviedli ukrajinskí a slovenskí mladí ľudia, ale aj ich učitelia.
V tomto roku sme si síce skromne, ale predsa, len pripomenuli 30. výročie vzniku HOMO NITRIENSIS. Nadviazali sme aj spoluprácu s Rotary klubom pri podpore nimi organizovaného krásneho vianočného koncertu s Close Harmony Friends. Získané prostriedky z tohto krásneho koncertu budú použité na podporu jedného z mobilných hospicov v Nitre. Pochopili sme, že aj charitatívne organizácie sa musia spájať v dnešnej dobe plnej náročných výziev, aby ich pomoc ľuďom v núdzi bola výraznejšia a účinnejšia.
Medzi nás do Nitry zavítala aj skupina dám z Medzinárodného klubu žien v Bratislave, s ktorými sme mali na začiatku tohto milénia dobrú spoluprácu. Boli medzi nimi manželky diplomatov z mnohých štátov sveta, naše bývalé diplomatky a univerzitné profesorky. Dohodli sme sa na novej spolupráci a to vzájomnou podporou organizovaných benefičných podujatí. Vydarená bola aj naša účasť na tohtoročných vianočných trhoch. Výťažok z tohto podujatia bude použitý na nákup zdravotníckych pomôcok pre Domovy sociálnych služieb v Nitre. V závere roka plánujeme navštíviť Zariadenie sociálnych služieb na Považskej ulici v Nitre s ovocnými darmi.
Žiaľ, život nemá len priamočiary vývoj, či len svetlé stránky, prináša do cesty aj smutné chvíle. V tomto roku nás náhle opustili dve aktívne členky a to Alenka Jankovičová a Katka Kertészová. Tieto dámy odišli v relatívne mladom veku, upozorňuje nás to však na nástojčivosť rozšírenia a omladenia nášho tímu. To je už ale nová úloha pre rok 2023.
Čo vás v tomto roku najviac potešilo v osobnom aj profesijnom živote?
V tomto veku osobné úspechy už majú iné chápanie, ako tomu bolo napríklad pred 15 – 20 rokmi, ale ja mám radosť z každého vydareného podujatia, takže tých osobných úspechov, či možností sebarealizácie bolo viac, ale vždy to bolo v spolupráci s inými ľuďmi z môjho okolia. Všetko je to zviazané s rodinou a organizáciami, v ktorých pôsobím. V prvom rade som hrdá, že môžem byť členkou Rady kvality SPU pre vzdelávanie, ktorá súvisí s akreditáciou študijných odborov na Fakulte ekonomiky a manažmentu.
Vianoce u KUSENDOVCOV: Nesmie chýbať vyprážaná ryba a zemiakový šalát, modlitba a domáca Jablkovica
V Homo Nitriensis sa nám podarilo oživiť pomoc ľuďom, ktorí našu pozornosť potrebujú. Pôsobím aj v Spoločnosti M. R. Štefánika a tam som sa spolupodieľala na zorganizovaní dvoch zájazdov: Po stopách M. R. Štefánika vo Francúzsku a v Severnom Taliansku.
Navštívili sme mnohé vzácne miesta, ktoré súviseli so životom a pôsobením M. R. Štefánika, s československými légiami a s I. svetovou vojnou. Podarilo sa nám s bývalými spolužiačkami a to aj vďaka vedeniu Fakulty ekonomiky a manažmentu zorganizovať nádhernú Zlatú promóciu absolventov, ktorí svoje štúdium skončili v roku 1972. Okrem toho to bola aj stretávka zo Strednej poľnohospodárskej školy po 55 rokoch. V osobnom živote, sa mi podarilo manžela motivovať k tomu, aby sa naučil hrať na akordeóne.
U prof. Libora VOZÁRA, rektora UKF v Nitre, nosieval vianočné darčeky Dedo Mráz
V detstve to bola jeho veľká túžba, hudobný talent mal, ale chýbala harmonika. Pred dvomi desiatkami rokov zomrel náš príbuzný, dobrý harmonikár, manželka ktorého darovala jeho harmoniku môjmu mužovi s prosbou, aby sa na nej naučil hrať. Akordeón dlho stál nepoužitý, avšak vďaka našich aktivít v Homo Nitriensis, som dostala nápad nájsť učiteľa hudby pre môjho manžela. Zásluhou milého pána učiteľa Ľubomíra a snaživosti môjho manžela, v našom dome na Štedrý večer budú naše spevy Tichej noci a kolied, doprevádzané manželovou hrou na akordeóne.
Spomínate si na svoje Vianoce z detstva? Čo vám Ježiško nosieval pod stromček?
Vianoce u nás doma bývali v porovnaní so súčasnosťou skromné, ale krásne. Obyčajne ma mamička po obede poslala von, to aby všetko s oteckom zorganizovali. S inými deťmi som sa sánkovala na saniach ťahanými koňmi. U nás v Kolárove bola rovina, ale zato v zime nikdy nebola núdza o sneh. V mojich spomienkach sú tieto sviatky spojené s vyupratovaným, nádherne rozvoňaným domom a teplučkou izbou, v strede ktorej dominovala jedlička, alebo smrek. Na stromčeku, okrem nádherných ozdôb, boli zapálené sviečky. Pod stromčekom bol vždy nejaký darček od Ježiška, ktorý dokázal veľmi potešiť. Raz to bola bábika s vlasmi, ktoré sa dali česať, inokedy kočík pre bábiku. Našli sa aj knižky. Mojou prvou knihou bol Martákovej-Rázusovej: „Môj macík“. Neskôr na mňa zapôsobil „ Zlatý kľúčik“, čo bola Tolstého verzia o Pinocchiovi, ktorý sa v tomto prípade volal Buratino. Veľkú radosť nám v rodine spravil detský stolový biliard, ktorý bol výbornou spoločenskou zábavou pre nás všetkých.
Tatiana KUBINEC: Na stole nám nechýbali bobaľky, východniarska juška, šalát a kapor
Náš štedrovečerný stôl bol viac dolnozemský, teda nie veľmi pôstny, ale duchovný odkaz Vianoc bol aj v tom čase plne zachovaný. Toto sa však úplne zmenilo našim presťahovaním do Rybian, kde sme sa rýchlo prispôsobili tamojším kresťanským tradíciám, teda na štedrovečernom stole sa objavili oplátky s medom, kyslá hubová polievka, rybie filé a šalát.
Ako vyzerá váš rodinný Štedrý večer? Udržiavate doma aj nejaké staré zvyky, tradície?
Miesto, kde strávime Štedrý večer sa strieda, raz je to u nás, inokedy v dcérinej rodine. Tohto roku budeme u dcéry Zuzky. Náš Štedrovečerný stôl je výsledkom kombinácie troch rodinných tradícií, teda toho čo mám z rodičovského domu, včítane rybianskych zvykov, toho, čo si priniesol do našej rodiny môj manžel a čo náš zať Pavol.
Rituálom je už samotné prestieranie stola. Pod obrus, ktorý si už veľa pamätá, sa kladú peniaze, cesnak a aj kaprie šupinky, mimochodom, tie idú aj do peňaženky a nesmú sa odtiaľ po celý nasledujúci rok stratiť. Za stolom máme vždy prestreté aj pre náhodilého hosťa, či pre člena rodiny, ktorý už nie je medzi nami. Vianočný stromček máme vlastný z našej záhrady. Štedrý večer začíname tak ako asi v každej rodine na Slovensku, oblátkami a medom, na stole sú aj trubičky, potom je to kapustnica, ale s čabajskou klobásou. Servíruje sa kapor so zemiakovým šalátom, nechýba rybie filé a najnovšie vnučky uprednostňujú lososa so špenátovou omáčkou a gratinovanými zemiakmi.
Prezidentka vymenovala 33 nových vysokoškolských profesorov. Sú to títo učitelia
Ešte pred večerou prehovorí manžel, alebo zať, podľa toho, kde sa večeria. Máme takú tradíciu, že najmladšie členky rodiny čítajú z biblie a potom si zaspievame spoločne Tichú noc. Rituál, z ktorého máme všetci rešpekt, je krájanie jabĺčka na polovicu, vždy máme obavy, či sa podarí rozkrojiť jabĺčko tak, aby sa nám ukázala hviezdička, ako dôkaz toho, že budeme všetci zdraví počas budúceho roku. Darčeky sa zásadne rozbaľujú až po Štedrej večeri. My sa všetci na Vianočné sviatky po celý rok veľmi tešíme. Je však pravdou, že pred dvomi rokmi sme ich mali online kvôli covidu v dcérinej rodine, bolo to smutné, ale verím, že tohto roku si čaro Vianoc spoločne naplno užijeme.
Čo by ste popriali sebe a svojmu okoliu do nového roka?
Všetkým ľuďom dobrej vôle želám krásne požehnané Vianočné sviatky, nech sa v očiach malých detí rozžiaria radosťou hviezdičky šťastia, nech dospelí vďaka čarovnej sile týchto sviatkov naberú veľa energie a entuziazmu, a nech nikto počas týchto sviatkov nie je sám. Do nového roku všetkým priateľom, známym, ľuďom s ktorými spolupracujem, obyvateľom nášho mesta, želám dobré zdravie, veľa rodinnej pohody, úspechov v práci, deťom dobré známky a starostlivých rodičov, seniorom vďačné deti a láskavých ľudí, ktorí sa o nich starajú. Nech máme v našich slovenských súvislostiach, ale aj v EÚ múdrych a statočných lídrov, ktorí budú zodpovedne spravovať veci verejné a nech u našich susedov, ako aj na celom svete, skončia čo najskôr vojny a nech zavládne pokoj a mier. Každé ľudské stvorenie si zaslúži, aby mu bolo umožnené žiť dôstojný život bez akéhokoľvek strádania.
