Uplynulý víkend sa v malebnom prostredí Planinky v blízkosti obce Dechtice odohral trojdňový neobyčajný festival – Festival Poznania. Síce sa jedná už o šiesty ročník, informáciu o ňom som zachytila vďaka komunite, v ktorej sa teraz viac pohybujem a vďaka dobrej kamarátke, ktorá navštevuje Univerzitu vedomého života. A práve s jej lektorom a vedúcou osvety som hodila reč. Ako inak, na deke pri šálke času, obkolesená ľuďmi, ktorí hľadajú a tými, ktorí našli a svoje poznatky zdieľajú. Pred mojimi očami sa otvorila nová perspektíva a energie som nasávala celý deň ako špongia. Nielen kopec stánkov s ručne vyrábanými predmetmi, ľanovým oblečením, voňavým a zdravým jedlom, ale na každom kroku milý človek, priateľský úsmev a pozvanie na prednášku, tvorivú dielňu, či cvičenie pod holým nebom. Väčšina ľudí tu automaticky vyzuje topánky. Alkohol by ste hľadali ťažko, nie je povolený. Stanové mestečko praskalo vo švíkoch, niektorí prišli na tri dni s celými rodinami. Menšie deti mali zabezpečený program a stráženie. Kaštieľ v Planinke sa vypínal na nádvorí a poskytol príjemný chládok a útočisko pred ostrým letným slnkom.
Je sobota. Predpoveď počasia vyzerala ešte ráno celkom desivo, no nakoniec máme slnečný deň. Vedľa mňa sedí Mária Lomnická, vedúca osvety univerzity. O čom je tvoja práca?
M: Starám sa o to ako sa škola prezentuje navonok, svetu. Ako pôsobíme, akým spôsobom sa vyjadrujeme, cez marketingové nástroje. Chceme, aby nás ľudia vnímali ako vlajkovú loď toho, že sa dá žiť inak, podľa zákonov prirodzenej spravodlivosti. Každý má svoju hodnotu na tejto planéte a môžeme navzájom spolupracovať. Vytvárame svet, kde sa každý môže cítiť dobre, s čím súvisí aj vzdelávanie. Učíme pracovať so svojim egom, vzorcami, pochopiť gro spolupráce, ako môžem ja prispieť svojim talentom, kto vlastne som, aké sú moje obmedzenia v živote, ktoré mi bránia posúvať sa v živote tam, kam potrebujem.
Univerzita vedomého života nie je neznámy pojem a aj tu festivale majú ľudia možnosť sa rozhodnúť, či sa do nej prihlásia. Majú šancu stretnúť lektorov a vypočuť si ako vzdelávanie prebieha.
M: Patríme pod Spoločenstvo vedomého života a univerzita je vlajková loď pre vzdelávanie. Naša skupina sa stále rozširuje a hovorí o tom, že chceme žiť inak, slobodnejšie, podľa troch zákonov spravodlivosti: 1. Mám hodnotu, seba-vedomie, som seba vedomý a viem prispieť k tvorivej spoločnosti. 2. Okolo mňa sú len priatelia a učitelia. Priatelia nám pomáhajú rásť a učitelia tiež, ale skôr cez konflikt. 3. Všetko sa deje pre môj osoh. Aj keď prechádzam ťažkým životným obdobím, veci sa menia, rozdrobuje sa mi pod rukami všetko, čo som mal, musím urobiť ťažké rozhodnutia… to všetko sa deje pre môj osoh. Univerzita učí ako tieto tri zákony žiť a má na to svoje vzdelávacie programy.
Pomáhate tieto zákony dať do praxe?
M: Dôležité je začať si všímať a vníma vlastný život. Akým spôsobom reagujem na ľudí, aké situácie sa mi opakujú, či som v nich šťastná a ak nie, musím zmeniť svoj postoj. Pomocou pozorovania svojho okolia vnímam, čo mám na sebe zmeniť, aby sa mi viac darilo.
Povedz nám niečo o festivale.
M: Tu na Planinke sme už štvrtý rok. Festival sa stále zväčšuje, pribúda program. Tento rok sme si nastavili zámer, že sa chceme otvárať vonkajšiemu svetu. Máme tu zaujímavých hostí, ktorí majú svoje školy, škôlky, zaujímavé projekty, venujú sa vzdelávaniu mládeže. Tiež hovoria o tom, že sa to dá aj inak, zaujímavým spôsobom. Spočiatku bol festival viac o komunite a našich študentoch, kamarátoch. Dnes je tu veľa ľudí, ktorí sú tu prvýkrát.
Rovnako ako ja. A veľmi sa mi tu páči. Čo teba tento rok prekvapilo?
M: Páči sa mi, že sme otvorili brány novým projektom, novým ľuďom a cítim ako k nám prichádzajú ďalší, ktorí chcú skúmať priestor, dozvedieť sa o sebe nové veci. Napriek tomu, že počet ľudí rastie, stále je tu bezpečný priestor. Keď prídeš, tak cítiš, že hocikde si môžeš položiť deku, ľahnúť si, odložiť si veci, všetko v prirodzenej atmosfére.
Jeden z výrazných lektorov je aj Leri Veleslav Švec, ktorý pochádza z Nitry. Zachytila som ho počas prestávky so šálkou čaju.
L: Najradšej pijem zelené čaje, čínske a japonské sú úplne úžasné. Teraz pijem darjeeling, ktorý je fermentovaný, tzv. čierny, tiež výborný. Pre mňa zdravší, lebo sa lepšie trávi.
Vidíme sa prvý krát. Nič o tebe zatiaľ neviem. Vzbudzuješ u mňa dojem, že máš silný sexappeal. Stretávaš sa s týmto názorom?
L: Áno, stretávam sa s týmto názorov, aj keď som si nikdy neplánoval vytvoriť o sebe takúto povesť. Koluje povesť, že som mal veľa žien. Priznávam sa k tomu, že som mal naozaj veľa žien, s ktorými som skúšal nadviazať dlhotrvajúci vzťah. Môj úmysel nikdy nebola promiskuita alebo známosť na jednu noc, aj keď sa to v mojom živote objavilo. Vždy som mal snahu porozumieť a pochopiť podstatu prepojenia muža a ženy, mať ženu, ktorá so mnou zostarne. A to je môj sen doteraz. Momentálne som sám, som rozvedený už 20 rokov a mám 25-ročného syna.
Ako sa cítiš a žiješ teraz?
L: Teraz žijem viac celibátne, pretože jeden extrém som prežil, kedy som ľahkovážne nadväzoval vzťahy a budoval z nich niečo… teraz som o to viac opatrný, prežívam akoby opačný extrém.
Ako vnímaš mesto Nitra a jej poslanie v budúcnosti?
L: Vo svojej vízii vnímam to, že Nitra sa stane strediskom rôznych vierozvestí, ktoré na Slovensku budú pôsobiť. Nitra bude miestom, kde tieto vierozvesti budú spolu nažívať a prezentovať sa. Kto chce vedieť aké rôzne náboženstvá sú na Slovensku, pôjde do Nitry a tam ich bude mať všetky zastúpené.
A čo ďalšie slovenské mestá?
L: Martin bude strediskom kultúry. Zvolen strediskom politickej moci. Bratislava strediskom obchodu a služieb a centrum obchodného styku. A Košice budú strediskom predstaviteľa slovenského národa, môžeme si predstaviť funkciu prezidenta.
Pýtala sa Brigita Tarinová.
https://www.facebook.com/festivalpoznania/
