Vojna Ruska proti Ukrajina je zlá. A neudržateľná. Trpia nevinní. Putin so Zelenským to majú v rukách. Jeden musí prestať s agresiou. Druhý so snami o NATO. Diplomacia je jediná cesta k mieru. A dlhodobo aj k obnove medzinárodného práva, napísal dnes na fb poslanec NR SR Marián Kéry.
„Vojenský útok Ruskej federácie na Ukrajinu vstúpil do tretieho týždňa. Už tretí týždeň je celý svet, a to najmä cez médiá a sociálne siete, svedkom veľkého ľudského utrpenia a ničenia. Rovnako však aj rozporov, ktoré rozdeľujú nielen jednotlivcov, ale tiež spoločenstvá a štáty. Ukrajina krváca. Viac ako dva milióny ľudí, ktorí utiekli pred hrôzami vojny, svojím príbehom svedčia o jej nezmyselnosti. Útočná vojna nikdy nie je morálna.
Od 24. febuára, ako útok Ruska na svojho suseda začal, sa veľmi jasne k tejto téme vyjadrujem aj ja – tak ako človek, rovnako aj ako politik, predseda Zahraničného výboru NR SR.
Moje postoje by som zhrnul nasledovne:
1. Útočná vojna je vo svojej podstate zlá. A reputačne dlhodobo neobhájiteľná. Neexistuje dôvod, situácia v živote či problém, ktorý by sa nedal riešiť mierovou cestou, diplomaticky.
2. Môžem byť akokoľvek empatický smerom k Ruskej federácii a jej predstaviteľom, útok na celú Ukrajinu je prekročením Rubikonu. Krokom, ktorý bez ohľadu na výsledok, poškodí z viacerých stránok najmä samotných Rusov. Respektíve, už im aj škodí. Hospodársky, ekonomicky. Ale aj reputačne.
3. To však neznamená, že by sme mali uplatňovať kolektívnu vinu. Odmietam ju ako nemorálnu!
Odmietam a nesúhlasím s verbálnymi útokmi na Nasťu Kuzminovú, na predstaviteľov ruskej kultúry, odmietam rušenie spoluprác s ruskými kultúrnymi organizáciami, rušenie partnerstiev s ruskými mestami.
A čo je obzvlášť hanebné, odmietam útoky na ruských občanov, ich prevádzky (aj) na Slovensku a tiež hanobenie pamätníkov venovaných vojakom Červenej armády, ktorí nás oslobodili v II. svetovej vojne. Veď to boli nielen Rusi, ale aj Ukrajinci…
4. Ak nechceme, aby sa takéto vojenské útoky ako teraz na Ukrajine opakovali, malo by byť našou snahou nehasiť len požiar, ale aj to, čo ho spôsobilo.
Haagský súd ešte v roku 2010 absurdným verdiktom – „Porušenie medzinárodného poriadku pri kosovskej kauze nebolo v rozpore s medzinárodným právom.“ – vlastne potvrdil, že medzinárodný poriadok, ako sme ho poznali v 20. storočí, už neplatí. Svojvôľa separatistov, opretá o mocných spojencov, sa ukázala silnejšia ako medzinárodné právo, garantované OSN a jej Bezpečnostnou radou. Medzinárodné právo sa ukázalo ako zdrap papiera tak pri bombardovaní Srbska lietadlami NATO, ako aj pri jednostrannom vyhlásení nezávislosti Kosova.
Toto presadili najmä USA, cez NATO. Srbi ostali sami. Rusi bezmocní. Potom prišiel Krym…Ako tomu chceme v budúcnosti zabrániť?
5. Bod číslo štyri nazývajú Naď, Korčok a Heger „ačohentizmus“. To je však alibistické a krátkozraké. Rozumiem, že tomuto aktuálnemu požiaru to už nepomôže. Ale ak sa nepoučíme z minulosti, potom chráň nás Boh pred budúcnosťou.
Kosovský bumerang, známy aj z Iraku, Sýrie či Líbye, sa bude vracať donekonečna.
6. Slovensko nemôžeme dovoliť zatiahnuť do tejto vojny. Nehovorím o pomoci utečencom. Aj keď tá by mala mať tiež svoje hranice, keďže nielen slovenskí podnikatelia, ale ani obyčajní ľudia, zdecimovaní finančne aj psychicky po dvojročnej kovidovej pandémii, nemajú pomaly z čoho pomáhať a sami sa potrebujú začať stavať na nohy. Aby prežili.
7. Nesúhlasím s veľkohubými vyjadreniami premiéra Hegera, aby sme sa odstrihli od ruského plynu a ropy. Rovnako, ako on, hovoria aj niektorí iní politici vládneho establišmentu. Nevedia, čo činia. Na rozdiel od takých Nemcov alebo Holanďanov, ktorí doslova uviedli, že bez ruskej ropy či plynu by u nich vypukol chaos. A že aj vstup Ukrajiny do EÚ nemôže byť na programe dňa.
8. Pod rúškom vojny na Ukrajine sa u nás dejú neakceptovateľné veci. Slovenská vláda nerieši problémy Slovákov, ale je de facto hovorkyňou tej ukrajinskej. Hegera, Matoviča a spol. asi netrápia stúpajúce ceny všetkého, bujnejúca hrozba chudoby. Ak táto koalícia niečo rieši, tak napríklad cenzúru na internete, čo je vo svojej podstate útok na slobodu prejavu a slobodu médií. Tu súhlasím s exministrom kultúry Marekom Maďaričom, že dnes, keď u nás už dve médiá boli zakázané a my oficiálne ani nevieme prečo, tak dnes sa viaceré ďalšie médiá ticho tešia, sčasti aj preto, že majú pocit, že ich sa takáto hrozba zablokovania netýka. Dnes možno nie. Ale semeno istého narábania s médiami bolo zasiate.
9. Pokiaľ ide o médiá a informácie, táto vojna, tak ako vlastne každá iná v minulosti, je vo veľkej miere vojnou dezinformačnou, propagandistickou. Tu treba povedať, že Ruská federácia ťahá za kratší koniec povrazu. Pri útočiacej strane nič nepochopiteľné, že verejná mienka stojí skôr za tým, kto sa bráni.
10. Po viac ako dvoch týždňoch bojov tu máme aj stále nezodpovedanú otázku, ako to je/bolo s existenciou biologických laboratórií na území Ukrajiny (aj pri ruských hraniciach), financovaných USA.
Ako som napísal v minulom statuse, na stránke idnes.cz bola publikovaná správa, že „Rusko má dokumenty, ktoré odhaľujú, že ukrajinské ministerstvo zdravotníctva nariadilo po 24. februári zničenie vzoriek nešpecifikovaného moru, cholery, antraxu a iných patogénov.“ Podľa hovorkyne ruského ministerstva zahraničných vecí Marije Zacharovovej bol tento vojenský program financovaný Pentagonom. Dodala, že Rusko už prišlo k záverom, že v ukrajinských biologických laboratóriách, ktoré sa nachádzajú blízko hraníc s Ruskom, prebiehal vývoj biologických zbraní. A že podľa všetkého sa na programe podieľali aj USA.
Ukrajinci aj Američania spomenuté samozrejme popreli. No Svetová zdravotnícka organizácia WHO medzitým odporučila Ukrajine, aby zničila vysoko nebezpečné patogény umiestnené v tamojších laboratóriách. Cieľom je predísť „akýmkoľvek potenciálnym únikom“, ktoré by šírili choroby medzi obyvateľstvom, uvádza agentúra Reuters. A čo slovenské médiá? Väčšinou ticho. Alebo bagatelizovanie témy.11. Medzitým zomierajú stále stovky až tisíce ďalších nevinných ľudí. Mariupoľ krváca. Hraničné prechody Ukrajiny smerom do iných štátov sú preplnené. Ľudské osudy zničené.
Kto a ako nájde z tejto slepej uličky cestu von? Cestu k mieru? Ako prvý krok treba urobiť jedno. Prestať na Ukrajinu a k Ukrajine navážať zbrane. Nahradiť ich diplomaciou. A vysvetliť Putinovi so Zelenským, že to je v prvom rade na nich. Jeden musí prestať s agresiou. Druhý s nereálnym snom o členstve svojej krajiny v NATO.
Zdroj: fb Marián Kéry
