Svet sa zbláznil. Rusko útočí na Ukrajinu. A my útočíme na Rusov. Známych či menej známych. Princíp kolektívnej viny je opäť na scéne. To, čo načala pandémia, dokončí vojnová agresia.
Spoločnosť je rozdelená. Extrémne rozdelená. Tento trend bol viditeľný už roky. K výraznému prepadu dôvery medzi jednotlivými spoločenskými skupinami a nárastu agresivity v spoločnosti však prišlo až počas dvojročnej pandémie. A teraz sa zdá, že priepasť medzi nami definitívne prehĺbi vojna na Ukrajine.
Každá vojna je zlá. Aj Putinova na Ukrajine. Neospravedlniteľný akt, ktorý okrem Ukrajincov či miliónov ľudí odmietajú aj obyčajní Rusi. Ale rovnako desivé sú aj myšlienky a vyhlásenia, sledujúce uplatňovanie princípu kolektívnej viny.
Tak, ako odmietam vojnu na Ukrajine, odmietam aj trestanie ruských inštitúcií, napríklad kultúrnych či vzdelávacích, alebo aj obyčajných ľudí ruskej národnosti. Len za to, že sú Rusi.
Univerzita Komenského v Bratislave v stredu pozastavila spoluprácu s ruskými partnerskými inštitúciami, napríklad so Spojeným ústavom jadrových výskumov v Dubne, kde nebude univerzita vysielať ani prijímať žiadnych zamestnancov a študentov. Univerzita zároveň vyhlásila, že nebude vysielať ani prijímať žiadnych zamestnancov a študentov v rámci uzavretých zmlúv s ruskými partnerskými inštitúciami.
Profesor na VŠE v Prahe Martin Dlouhý pred pár dňami napísal na sociálnej sieti (a následne po niekoľkých hodinách pod paľbou kritických reakcií svoj post zmazal), že nebude učiť ruských študentov, nebude im viesť bakalárske ani diplomové práce, nebude robiť výskum s ruskými vedcami
Anastasia Kuzminová, ktorá pre Slovensko získala na zimných olympijských hrách tri zlaté a tri strieborné medaily, čelila nevyberavým útokom v online prostredí len preto, lebo jej brat je poslancom ruskej Dumy a schválil uznanie nezávislosti Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky.
Ministerstvo kultúry pod vedením Natálie Milanovej rozhodlo o ukončení spolupráce s ruskými kultúrnymi inštitúciami, ktoré boli naplánované vo forme konferencií či výstav.
Mníchovská filharmónia vyhodila z pozície svojho šéfdirigenta svetoznámeho ruského dirigenta Valerija Gergijeva. Ten prišiel aj o angažmány v Miláne, Paríži a v New Yorku.
Svetoznáma ruská sopranistka Anna Netrebko potom, ako jej vystúpenie zrušila bavorská štátna opera preto, že sa vraj „dostatočne nedištancovala od ruskej agresie na Ukrajine“, radšej svoje ďalšie koncertné vystúpenia na nasledujúce mesiace preventívne zrušila.
Legendárny český hokejový brankár Dominik Hašek požiadal o vylúčenie všetkých Rusov z tímov NHL.
V Petržalke chcú zmeniť názov školy Anatolija Karpova.
Z medzinárodných súťaží boli vylúčení prakticky všetci ruskí športovci a športové kolektívy.
Počuť aj o premaľovávaní nápisov na ruských reštauráciách či obchodoch na Slovensku a v Čechách, o verbálnych útokoch na ruské deti v školách.
A dokonca by mala skončiť aj Ruská zmrzlina, ktorá by sa čoskoro mala v obchodoch zjaviť pod značkou Ukrajinská zmrzlina…
Spravodlivý hnev ako reakcia na agresiu Putina na Ukrajine áno. Ale tento princíp kolektívnej viny? Je toto normálne?
Zdá sa, že sme okrem ruského prezidenta zošaleli aj my ostatní. Uplatňovanie kolektívnej viny vedie nás všetkých do slepej uličky. Zahnanie jedného štátu a jeho obyvateľov do kúta môže viesť do ešte väčšej katastrofy. Bolo to len pred niečo viac ako sto rokmi, kedy sa po skončení prvej svetovej vojny takto prehnane a davovo konalo smerom k porazenému Nemecku. Do čoho toto totálne poníženie Nemcov vyústilo, nemusím písať. Rovnako aj uplatňovanie princípu kolektívnej viny po skončení II. svetovej vojny.
Film Habermannov mlyn otvoril tragédiu uplatňovania kolektívnej viny pri jednej z najkontroverznejších kapitol českých dejín, povojnovom odsune Nemcov. Aj vtedy sa spravodlivý hnev Čechov často miešal s tými najnižšími pudmi, čo spolu vytvorilo nezmazateľnú krvavú stopu. Mali by sme urobiť všetko pre to, aby sa história neopakovala.
Spravodlivý hnev po útoku Putinovho Ruska na Ukrajinu je pochopiteľný a aj normálny. Kolektívna vina hádzaná na ľudí ruskej národnosti všeobecne je nespravodlivá a neobhájiteľná.
Zdroj: Marián Kéry, fb
