Na kauzu francúzskych hasičov, ktorí odmietajú povinnú vakcináciu proti ochoreniu COVID-19, už dlhšie upozorňuje advokátka a bývalá zástupkyňa Slovenska na Európskom súde pre ľudské práva (ESĽP) Marica Pirošíková. Podľa nej je tento prípad dôležitý, lebo pôjde o precedens.
Pôvodný text nájdete na pravda.sk
Pirošíková a jej ďalší dvaja slovenskí kolegovia sú s francúzskymi hasičmi, ktorí podali sťažnosť na ESĽP, v kontakte. Poskytujú im odbornú pomoc. „A to vzhľadom na to, že sa plne stotožňujeme s ich tvrdením, že nariadením povinného očkovania vakcínou v testovacej fáze došlo k porušeniu ich práv zaručených Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd,“ zdôvodnila Pirošíková. Pripomenula, že prvú sťažnosť už ESĽP oznámil francúzskej vláde vlani v októbri a obidvom stranám položil otázky.
Inkvizícia a mediálny lynč – covidisti 21. storočia
„S naším novovytvoreným občianskym združením Za zdravú a spravodlivú spoločnosť sme požiadali o možnosť intervenovať v uvedenom konaní ako tretia strana,“ povedala Pirošiková. V prípade, že ich intervencia bude povolená, chcú okrem ľudskoprávnych argumentov poukázať na významné vedecké štúdie a vyjadrenia odborníkov z lekárskej a vedeckej obce, o ktoré opierajú svoje právne závery.
Advokátka pokračovala, že o možnosť intervenovať ako tretia strana v konaní pred ESĽP požiadal napríklad aj francúzsky lekár a profesor Christian Perrone či Kolektív európskych profesijných zväzov a združení. Podľa nich očkovanie proti COVID-19 porušuje pozitívne záväzky štátu formulované ESĽP na poli verejného zdravia. Tvrdí, že sa pridala aj Slovenská lekárska únia špecialistov. Tá chce súd v Štrasburgu oboznámiť s nežiaducimi účinkami vakcín, ktoré reflektujú špecialisti vo svojej lekárskej praxi.
Pirošíková zopakovala, že kauza sa týka povinného očkovania, ktoré sa vo Francúzsku vzťahuje na určité profesie, v tomto prípade hasičov. „S odkazom na právo rešpektovania súkromného a rodinného života, Dohovoru o ochrane ľudských práv samostatne, ako aj v spojení so zákazom diskriminácie a právom na ochranu majetku sa hasič Thevenon sťažuje na povinnosť dať sa očkovať, ktorú mu ukladá zákon z augusta 2021 a vzťahuje sa na neho z titulu jeho profesie,“ priblížila. Objasnila, že odmietnutie vakcíny viedlo od minuloročného 15. septembra k suspendovaniu možnosti vykonávať jeho povolanie a k úplnému stopnutiu výplaty. „Ďalší sťažovatelia, ktorých celkový počet bol 712, vyjadrili svoj zámer obrátiť sa na ESĽP s rovnakým problémom. Súd ich poučil, aké formality musia splniť, a už zaregistroval ďalších 268 sťažností,“ vysvetlila advokátka s tým, že stále nemusí ísť o konečný počet.
V rámci ďalších krajín spomenula Pirošíková Slovinský ústavný súd, ktorý vlani v októbri rozhodol pozastaviť účinnosť nariadenia vlády, podľa ktorého sa mali v Slovinsku povinne zaočkovať proti koronavírusu zamestnanci verejnej správy do 1. novembra 2021. Hrozilo im prepustenie, no tamojší ústavný súd uviedol, že napriek závažnosti situácie v dôsledku epidémie by aplikácia potenciálne protiústavného opatrenia mala viac nežiaducich dôsledkov ako jeho odloženie. Následne v decembri rozhodol, že povinná vakcinácia zamestnancov verejného sektora je neústavná. Uviedol, že takáto podmienka je porovnateľná s povinnou vakcináciou, ktorá by si vyžadovala najskôr zmenu zákona o infekčných chorobách.
Rektor Metropolitní univerzity Praha Michal KLÍMA: Média a nové náboženství covidismu
„Je to príklad toho, ako je možné vyriešiť vec efektívne na vnútroštátnej úrovni, bez nutnosti aktivovať konanie pred medzinárodným súdom,“ hovorí Pirošíková. Podčiarkla, že takýto prostriedok na Slovensku absentuje, takže v prípade schválenia povinnej vakcinácie majú jednotlivci priamy prístup na ESĽP. Je presvedčená, že ľudia majú veľkú šancu uspieť tam.
Pirošíková hovorí, že niektorí slovenskí právnici vraj zjavne nezaregistrovali rezolúciu parlamentného zhromaždenia Rady Európy z 27. januára 2021, podľa ktorej musia štáty zabezpečiť, aby ich občania boli informovaní o tom, že vakcíny nie sú povinné, a že nikto nebude pod politickým, sociálnym či iným tlakom, aby sa dal očkovať, ak si to neželá. Majú tiež zabezpečiť, že nikto nebude kvôli nezaočkovanosti diskriminovaný, a poskytovať transparentné informácie o bezpečnosti či možných vedľajších účinkoch vakcín. Transparentná má byť aj komunikácia s výrobcami vakcín o obsahu zmlúv a tieto sa majú zverejniť pre účely parlamentnej a verejnej kontroly.
„Rezolúcie parlamentného zhromaždenia ESĽP nie sú pre štáty právne záväzné, ale sú veľmi významné. Tento súd ich totiž často pri svojom rozhodovaní vzťahujúcom sa na posudzovanú oblasť zohľadňuje a vo svojich rozsudkoch na ich obsah odkazuje,“ poznamenala Pirošíková.
Advokátka upozornila aj na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ zo 14. júna 2021 o digitálnom Covid passe, v ktorom sa okrem iného uvádza, že „je potrebné zabrániť priamej alebo nepriamej diskriminácii osôb, ktoré nie sú zaočkované napríklad zo zdravotných dôvodov alebo preto, že nie sú súčasťou cieľovej skupiny, ktorej sa vakcína proti ochoreniu COVID-19 v súčasnosti podáva, alebo pre ktorú je povolená, ako sú napríklad deti, či z dôvodu, že nemali ešte možnosť dať sa zaočkovať alebo sa rozhodli nedať sa zaočkovať“.
Pirošíková pripomína, že francúzski sťažovatelia považujú nariadené povinné očkovanie za neprimeraný zásah do ich práv. „S odkazom na uvedené medzinárodné dokumenty, Norimberský lekársky kódex, ako aj na Dohovor o ľudských právach a biomedicíne zaručujúci dobrovoľnú účasť na biomedicínskom pokuse,“ povedala.
Pri tom všetkom vraj dotknutí hasiči zdôrazňujú skutočnosť, že ide o testovaciu fázu vakcín, pri ktorej nie sú známe dlhodobé negatívne účinky a krátkodobé môžu byť závažné, dokonca smrteľné. „V tomto ohľade predložili ESĽP vedecké štúdie z karentovaných časopisov a tvrdia, že uvedená povinnosť deklarovaný cieľ ochrany verejného zdravia nielenže nespĺňa, ale z dlhodobého hľadiska môže chod kritickej infraštruktúry ohroziť,“ hovorí. Hasiči upozorňujú aj na situáciu v najzaočkovanejších krajinách, kde vakcinácia nezabraňuje šíreniu vírusu, pričom aj zaočkovaní môžu mať ťažší priebeh ochorenia končiaci hospitalizáciou.
Rozsudky ESĽP v neprospech Francúzska by mali za následok nielen odškodnenie sťažovateľov za utrpenú nemajetkovú ujmu a majetkovú škodu, ale aj zabezpečenie „restitutio in integrum“, teda uvedenie do pôvodného stavu, v čo najväčšej možnej miere. „To znamená, že v rámci všeobecných opatrení by muselo dôjsť k takej legislatívnej zmene, ktorá vylúči povinné očkovanie na COVID-19 ako podmienku výkonu ich povolania a opäť im umožní pracovať vo svojom odbore,“ vraví advokátka.
Na rozsudok si podľa nej určite budeme musieť počkať, trvať to môže viac ako rok. „Rýchlosť, s akou bola sťažnosť po zaregistrovaní oznámená vláde však svedčí o tom, že ESĽP si uvedomuje význam rýchlosti jeho rozhodovania v tejto veci,“ doplnila Pirošíková.
Článok publikovala pravda.sk, autor: Eva Štenclová
