S poslancom Martinom Čepčekom som sa stretla nedávno. Hoci s mnohými jeho názormi vôbec nesúhlasím, urobil na mňa dobrý dojem a napokon som bola prekvapená, že sme sa v niektorých veciach aj zhodli. Požiadala som ho o rozhovor. Pochádza z Nitry, čo bolo pre mňa tiež prekvapením. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo si myslím, že ho je treba v regióne Nitra predstaviť. Tento rozhovor vznikol krátko pred jeho vylúčením z poslaneckého klubu OĽANO. Jeho názor na vylúčenie si prečítajte na nitranoviny.sk ráno 27.júla.
Hoci ste poslancom NR SR, nie každý vie, že pochádzate z Nitry a žijete v obci neďaleko. Kto ste?
Narodil som sa v Nitre v roku 1978 ako najstarší syn mojich rodičov. Už počas základnej školy v dobe komunizmu som verejne navštevoval hodiny náboženstva za čo som si “zaslúžil” poníženie. Pamätám si na to celkom dobre, bolo to vo štvrtom ročníku, keď som sa prihlásil za fanfáristu. Tento hudobný nástroj ma veľmi oslovil. Cieľom vedúcej komunistických pohlavárov bolo zastrašiť ma za každú cenu a nedovoliť, aby som ako dieťa robil to, o čo som mal záujem, jednoducho bolo ich cieľom ma od presvedčenia odradiť a ponížiť za každú cenu. Mám v živej pamäti, keď triedna učiteľka a zástupkyňa stáli pred celou triedou, zástupkyňa ma nezabudla pokarhať za moje vierovyznanie a zakázala preto navštevovať hru na trubku. Hoci som mal 10 rokov a vôbec mi to nebolo príjemné – rozplakal som sa. Moje nadšenie pre hudbu tým pádom skončilo. Aj obdobie, ktoré prežívame, či v parlamente ,ale aj spoločnosti, mi veľmi pripomína tú dobu z čias môjho detstva, keď slobodný názor a vlastné presvedčenie nebol povolený. Ako povedal veľký človek pápež Ján Pavol II. “Pravda nie je vždy taká istá, ako býva rozhodnutie väčšiny.” Svoje detstvo a mladosť som prežil na sídlisku Klokočina, neskôr sme si s manželkou kúpili byt na Hôrke a posledné 3 roky bývame v malom domčeku v dedinke kúsok od Nitry. Veľmi dobre si uvedomujem, čo potrebujú mladé rodiny, keďže všetko čo mám, som si mohol dovoliť iba cez hypotéku, pôžičky a iba preto, že som od mladosti pracoval.
Čomu ste sa venovali pred vstupom do politiky?
V Nitre som vyštudoval učiteľstvo všeobecnovzdelávacích predmetov pre 5.-12. ročník na UKF. V školstve som pracoval od roku 2003 osem rokov ako učiteľ. Najprv 3 roky v mestečku kúsok od Bratislavy, neskôr 5 rokov v obci kúsok od Nitry. Od roku 2011 som sa stal riaditeľom v tom čase jedného z najväčších Cirkevných centier voľného času na Slovensku. Cítim sa byť stále obyčajným človekom, ktorý sa dostal do politiky, aby pomáhal. S manželkou vychovávame dvoch školákov. Starší syn chodí na cirkevné osemročné gymnázium a mladší na cirkevnú ZŠ.
Prečo vás politika zaujala a čím? Ako ste sa dostali k OĽANO, poznali ste tam už nejakých ľudí?
Po skúsenostiach s nefunkčnou legislatívou v školstve, ktorá sa dotýkala priamo centier voľného času, problémy v zdravotníctve, korupcia, spoločenská nespravodlivosť, či rozmach hazardu ma nútili rozmýšľať, ako viem spoločnosti pomôcť. Nemôžem sa predsa len ticho prizerať a musím sa snažiť ovplyvňovať veci verejné. Jedinou možnosťou ako to spraviť bolo ísť do politiky. Bol som odhodlaný spraviť pre spoločné dobro čo bolo v mojich silách. Za najlepší program som pokladal program OĽANO, protikorupčnosť hnutia mi bola blízka. Osobne som poznal Jana Marosza i jeho budúcu manželku ešte z vysokoškolských štúdií. Boli sme v sporadickom kontakte.
Čo vás presvedčilo, že ste napokon kandidovali do parlamentu?
Bolo pre mňa dôležité aj to, že budem môcť zostať slobodný vo svojich názoroch a v ich vyjadrovaní. Ako konzervatívneho človeka bola pre mňa garanciou aj Kresťanská únia. OĽANO hľadalo kandidátov – obyčajných kresťanov – tak som sa informoval u ľudí blízkych hnutiu a osobne u predsedu Matoviča, ktorí si odo mňa vyžiadali ukážky z mojich aktivít. Poslal som im videá, podanie na okresnú prokuratúru, kde som napadol všeobecne záväzné nariadenie mesta za nespravodlivé financovanie cvč, petície z boja proti hazardu, či aktivity spojené s organizovaním pochodov proti ratifikácii Istanbulského dohovoru v Nitre a môj životopis. Po čase mi oznámili 43. miesto na kandidátke. Predpokladal som, že sa z tak nízkeho poradia sa do parlamentu nedostanem. Nakoniec som bol riadne zvolený, teda nie ako náhradník.
Žiaľ, práve v klube som narazil na mantinely.
Netajili ste sa tým, že ste za slobodnú voľbu očkovania… Dali ste sa očkovať?
Nie, nedal. Osobne si myslím, že očkovanie by malo byť dobrovoľné. Musím povedať, že nie som zásadne proti očkovaniu, veď ako deti sme boli očkovaní vakcínami ruského pôvodu, ktoré sa používali desiatky rokov, no napriek tomu mali vedľajšie nežiadúce účinky. Ak si uvedomím, že súčasné vakcíny sú údajne vyvinuté za pár mesiacov a nik ich netestoval a netuší, aké následky napr. na fertilitu budú mať o rok alebo o 5 rokov, zmocňuje sa ma obava z tak masového prekvapenia, čo nás možno v budúcnosti čaká. Počul som názor, že je lepšie vyvinúť lieky na zmiernenie prejavov choroby ako vyvíjať vakcínu. Odôvodnenie bolo, že tých mutácií máme množstvo a proti každej z nich sa zaočkovať nebude také jednoduché. Podľa najnovších odporúčaní z USA jednu z vakcín kvôli krvným zrazeninám zakázali, u inej Americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) pridal varovanie k vakcíne proti koronavírusu. To, že FDA varuje pred vznikom zriedkavého ochorenia po očkovaní vakcínou, ma iba utvrdzuje v tejto obave. Navyše, čo si má človek myslieť, keď farmafirmy dostali vopred stovky miliónov na vývoj, následne majú zisky z miliárd predaných dávok, ale za nežiadúce následky a poškodenia zdravia prevzali zodpovednosť odberateľské štáty. Slovensko ešte pre farmafirmy robí očkovaciu lotériu a sprostredkovateľský bonus. Myslím si, že vakcínu by mali dostať v prvom rade rizikové skupiny obyvateľstva, ktorým sa inak pomôcť nedá. Ďalším problémom, ktorý vidím, je, že väčšina vakcín bola buď priamo, alebo nepriamo vyvíjaná, alebo testovaná na bunkách potratených deťoch.
Snažím sa presadiť zákon na ochranu života, ktorý chráni ľudský život od počatia a mám sa dať zaočkovať vakcínou, pri ktorej výrobe, prípadne testovaní, boli použité potratené deti? Každopádne je zaujímavé, že vakcíny, ktoré neprišli do kontaktu s bunkami potratených detí, nedostali v EU registráciu. Sú pre mňa zarážajúce posledné informácie, že na Slovensku je kombinovanie vakcín povolené a netreba na to odporúčanie obvodného lekára.
Ako ste prežili pandémiu? Čo si myslíte o všetkých tých opatreniach, ktoré boli prijaté?
Pandémiu som prežil doma, ale aj v práci. Tým, že sme sa pred pár rokmi presťahovali do domu a máme malý dvor, tak sme pandémiu prežili celkom úspešne. Pokiaľ som bol doma, tak sme dopoludnie hlavne venovali štúdiu a práci. Popoludnie zas spoločným aktivitám a rodine. S deťmi sme hrávali bedminton a starali sa o záhradu a okolie domu. Ako poslanci sme do práce chodili každý týždeň s testom. Tých mimoriadnych, respektíve, na rýchlo zvolaných schôdzí bolo dosť. Obmedzení a bezpečnostných opatrení pri vstupe do budovy bolo mnoho. Nekonali sa verejné podujatia, okrem zasadnutí NR SR.
Pri opatreniach mi chýbala jednoznačnosť. Stále sa menili, čo neprispievalo k pokoju medzi obyvateľstvom.
Pomohol štát v tejto ťažkej chvíli ľuďom tak, ako by ste si predstavovali? Iniciovali ste napríklad dovoz lieku, finančnú podporu rodinám a podobne, ako tieto návrhy skončili?
Bol vymyslený fond pomoci, do ktorého prispievali politici i verejnosť. Videl som, že fond reálne nepomáha, hoci sme ako poslanci mali prispievať, čo skonštatoval aj súčasný minister financií. Uvedomoval som si, že občania a aj inštitúcie boli pandémiou postihnuté, preto som sa rozhodol pomáhať individuálne. Zákonom som sa snažil znížiť platy ústavným činiteľom ako solidaritu s občanmi, ktorí prišli o prácu, alebo im klesol príjem, čo mi bolo na klube zamietnuté. Niektorí kolegovia tvrdili, že boli okradnutí, iní, že je to kotlebovské- hoci sme to mali vo volebnom programe.
Vy ste tuším žiadali aj nejakú pomoc s dovozom ivermektínu?
K liečbe Ivermektinom ma inšpirovali páni lekári Mesík, Török, Firment i Lipták, ktorých som pozorne čítal. Žijeme v zložitej dobe, v ktorej zomierajú pacienti, ale aj lekári a zdravotnícky personál. Mal som osobnú skúsenosť v rodine, kde teta – zdravotná sestra pracujúca na Covid oddelení, bola 10 dní ponechaná doma bez liečby. Keď sa po zhoršení stavu dostala do nemocnice, skončila už na pľúcnej ventilácii. Podarilo sa mi zohnať liek Ivermectin a doručiť ho do nemocnice. Počas schôdze som využil prítomnosť vtedajšieho ministra zdravotníctva v NR SR a žiadal som ho o to, aby občanov počas pandémie motivovali a o schválenie Ivermectinu na experimentálne užívanie. Stalo sa tak asi do 2 týždňov po stretnutí. Ešte vo februári som sa snažil pozmeňujúcim návrhom doplniť do vládneho zákona o odpustení DPH na respirátory aj odpustenie DPH na lieky a vitamíny pomáhajúce pri liečbe Covidu. Som zástancom aktívneho prístupu – skúsiť použiť liek používaný desaťročia v zahraničí, ktorý v roku 2015 dostal Nobelovu cenu. Aj naše staré mamy používali alternatívnu prírodnú liečbu. Mal som pripravené paragrafové znenie pozmeňovacieho návrhu, aby nielen respirátory, ale aj lieky potrebné na boj s covidom-19 boli cenovo dostupnejšie. Mali to byť lieky Ivermectin, Isoprinosine a tiež pomerne drahý vitamín D3.
Mnohí vás registrovali aj ako tvorcu zákona proti hazardným hrám. Nakoniec však zožal slávu za zákaz hazardu iný poslanec, Hattas (Za ľudí). Ako to bolo s tou novelou, prečo vaše meno v tejto súvislosti zaniklo?
Ako sme sľúbili, tak sme chceli svoj sľub aj splniť. Najprv bolo potrebné, aby sa táto téma dostala do programového vyhlásenia vlády, čo sa po upozorneniach aj stalo. Pôvodná dohoda bola, že spoločne pripravíme zákon a pod zákonom budú ako predkladatelia podpísaní dvaja aktivisti proti hazardu: Šípoš, Čepček, za stranu Za Ľudí Hattas a za Sme rodinu Lukáč. Dohodli sme si spoluprácu a začali pracovať. Ešte pred tvorbou zákona o hazarde sme sa spolu s Michalom Šípošom stretli neskoro večer na ministerstve financií s ministrom Eduardom Hegerom, kde sme mu predstavili zámer. Mal som svoju verziu zákona, no po tom čo som sa dozvedel, že aj Hattas na zákone pracuje, som si vypýtal jeho verziu, keďže s hazardom som mal viac skúseností a oslovil som aj ľudí, s ktorými som na petícii spolupracoval, aby sa na zákon pozreli a pripomienkovali ho. Zákon musel byť dobre napísaný, keďže hazardná lobby by bola schopná využiť čokoľvek. Pôvodnú verziu som zásadne doplnil a dopracoval. V jeho zákone chýbali veľmi dôležité a zásadné veci, napríklad, jeho verzia vôbec neriešila mestá ako Bratislava a Košice, čo by bol obrovský problém. Všetky mestá by boli oslobodené od petície, iba tieto dve mestá by mali povinnosť petície, keby chceli zakázať hazard na svojom území. Ďalej sa dopĺňali a vyšpecifikovali niektoré opatrenia. Moju verziu, teda finálnu verziu zákona, som poslal predsedovi poslaneckého klubu OĽANO Šípošovi. Neskôr som sa cez aplikáciu dozvedel, že ma úplne obišli a bez môjho súhlasu začal asistent Hattasa zbierať podpisy pod zákon. Samozrejme sa mi to nepáčilo, ohradil som sa proti tomu a žiadal som dodržať pôvodnú dohodu. Kontaktoval som kolegu Hattasa, predsedu klubu i iných významných ľudí z nášho klubu. Nakoniec zákon podpísalo 32 ľudí a jediným viditeľným predkladateľom bol práve Hattas. Celá moja aktivita vyšla na psí tridsiatok.
Pýtala sa Henrieta Ďurovová
Poslanec NR SR Martin Čepček bol od nedele (25. 7.) definitívne vylúčený z poslaneckého klubu koaličného hnutia OĽANO. Podľa OĽANO dôvodom bolo pretrvávajúce nerešpektovanie pravidiel koaličnej zmluvy z jeho strany a hlasovanie za opozičné návrhy zákonov, ktoré sú v rozpore s programovým vyhlásením vlády, ale aj hodnotami koalície. Informoval hovorca OĽANO Matúš Bystriansky.
Vyjadrenie k vylúčeniu poslanca M. Čepčeka si prečítajte na nitranoviny.sk ráno.
