Dávno som sa tak úprimne a schuti nezasmiala. Divadielko Maťo je možno prioritne určené deťom, ale isto nenechá chladných ani rodičov. Minulú nedeľu na pešej zóne v Nitre som mala možnosť vidieť Martina Daniša v úplne novom svetle. Divadielko sa konalo v rámci podujatia Literárna Nitra, ktoré organizovala Krajská knižnica Karola Kmeťka. A veru, talent zabávača má v sebe, o tom niet pochýb. Vtipné dialógy, nečakané situácie, originálne rekvizity a kopec usmiatych detských tvárí. Predstavujem Vám tvorcu Divadielka Maťo – Maťa Daniša.
Kedy si zistil, že tvoja cesta povedie k detskému divákovi?
M: Keď sa ma ako malého chlapca pýtali, čím chcem byť, nevedel som odpovedať. Bolo by zvláštne povedať, že chcem tvoriť pre deti. Podvedome som to však robil. Vymýšľal som rôzne príbehy a divadielka pre mladších súrodencov a rodinu. Myslím, že všetko sa ukáže už v detstve. Čo ťa baví ako dieťa, ti zostáva po celý život.
Čo máš vyštudované?
M: Jediný smer, ktorým som sa chcel uberať a ktorý ma baví je kultúra. V akejkoľvek podobe. Preto som vyštudoval Kulturológiu v Nitre.
Na pešej zóne v Nitre som mala možnosť vidieť predstavenie „Ministerstvo nápadov“. Kde vznikla táto téma? Plynú z tvojich predstavení nejaké poučenia?
M: Ďakujem, že si sa prišla pozrieť. Vážim si každého, kto venuje svoj čas, aby ho mohol stráviť so mnou počas predstavenia. Téma pre mňa nie je až tak dôležitá, skôr mi ide o to vzájomné zdieľanie. Nesústreďujem sa na konkrétne poučenia. Chcem, aby prirodzene plynuli z príbehu.
Čo podľa teba najviac deti rozosmeje? Aká taktika sa ti najviac osvedčila?
M: Sú určité osvedčené triky, ktoré vedia zafungovať, ale na tom sa nedá stavať predstavenie. Ja idem pred deti vždy s tým, že tomu príbehu naozaj verím a užívam si každú chvíľu počas predstavenia. To je najlepšia „taktika“.
Robíš divadlo s vážnymi témami alebo je to vždy humorné predstavenie, kde je kopec srandy?
M: Emócia je jedna z najkrajších vecí na tomto svete. Baví ma robiť so všetkými emóciami. Inak by to bola nuda. Ale najradšej mám smiech.
Popri vlastnom projekte sa venuješ aj práci v Nitrianskej Galérii, odkiaľ ťa aj osobne poznám. V podstate si obklopený umením, stretávaš mnohých umelcov. Považuješ seba za umeleckú dušu?
M: Každý človek je svojim spôsobom umelec. Lebo najkrajšie umelecké dielo je život a ten žijeme každý.
Hráš na nejaký hudobný nástroj?
M: Milujem hudbu, pretože dokáže zázračné veci. Hudba je každodennou súčasťou môjho života. Hrám si len tak pre radosť na gitare, ale radšej počúvam tých, ktorým to naozaj ide.
Na svojom webe píšeš, že fantázia a obrazotvornosť je veľmi dôležitá. Myslíš, že súčasné deti majú dostatok z oboch? Akú rolu v tomto vývoji zohrávajú technológie?
M: Myslím, že deti neznášajú technológie. Chcú sa hrať, blázniť… Je jedno, či vo vnútri alebo vonku. Je to pre nich prirodzené. Obrazotvornosť potrebujú takmer všetky významné povolania. Ak chcú mať rodičia so svojho dieťaťa šikovného lekára, architekta, právnika… Nech u neho rozvíjajú fantáziu cez knihy, divadlo, hry…
V predstavení „Ministerstvo nápadov“ používaš rekvizitu starého telefónu, kde sa vytáčajú čísla klasicky. Vedia deti, čo to je?
M: Niektoré deti taký telefón videli v televízii alebo u starej mamy, ale nevedeli by od nej zavolať domov. Tie deti, ktoré boli na predstavení Ministerstvo nápadov, už samozrejme bez problémov vedia telefonovať takýmto telefónom.
Ak si niekto tvoje predstavenie chce objednať a zavolá ti, tak sa s tebou vždy nejak dohodne.
M: Veľmi rád prídem kamkoľvek. Chodím po školách, škôlkach, detských centrách, festivaloch alebo len tak na lúke…
Čím sú tvoje divadelné predstavenia výnimočné?
M: Myslím si, že je to taká „vizuálna stand-up comedy pre deti aj dospelých“.
Plánuješ do budúcna aj ďalšie témy?
M: Chcem posúvať svoje hranice a možno aj trochu experimentovať. Také bude aj nové predstavenie o princeznej Halabala. Už teraz sa teším na zdieľaný čas s vami.
Ďakujem za rozhovor. Pýtala sa Brigita Tarinová
Pozrite si aj krátke video:
